Rumunsko 2017

Rumunsko je jedna z krajín, ktorá má veľa prírodných ako aj kultúrnych pamiatok, na ktoré sa skutočne oplatí pozrieť. So sestrou sme sa rozhodli, že by sme chceli túto krásnu krajinu navštíviť a tak sme aj urobili. V článku som sa snažil vybrať fotky, ktoré reprezentujú aspoň zhruba krásy tejto krajiny. Cesta bola veľmi rýchla a bez zastávok na fotenie krajiny ako takej, preto sa v článku nevyskytuje to najkrajšie čo v Rumunsku majú a to úžasnú prírodu, ktorá je zachovalá a divoká. 

Po príchode do Rumunska ma prekvapilo ako krásna a ľudmi nezničená krajina to ešte stále je. Polia boli väčšinou zarastené trávou, ktorú spásali ovce, kravy a somáriky. Po asi 4 hodinách cesty po krajine sme dorazili k hradu Hunedoara, ktorý sa nachádzal v priemyselnej oblasti, ktorá bola veľmi schátraná a neudržiavaná. O hrad samotný však bolo veľmi dobre postarané, ale okolie bolo pre mňa rušivé. Na prvej fotke výletu je vstupná brána do tohoto krásneho stredovekého hradu.

Kaplnka v hrade Hunedoara aj s hrobkou panovníka. Na  ďalšej fotke je jedna z miestností v hrade Hunedoara, slúžiaca na stretnutia a privítanie návštev.

Kráľovská kováčska dielňa na hrade Hunedoara. 

Samotný hrad Hunedoara patriaci Matejovi Korvínovi.

Vstupný drevený most, ktorý bol prestavaný z pôvodného padacieho mostu, ktorý viedol do hradu. Po prehliadke nasledoval odchod z mesta, aby mohla cesta pokračovať. 

Ďalším bodom programu bola návšteva mesta Sibiu, toto mesto malo nemeckých zakladateľov a preto aj architektúra mesta bola tomu podobná. Na fotke je poklop, ktorý ako aj iné znaky mesta a cechov v ňom boli rozmiestené všade po meste.

Tajuplná ulička v meste Sibiu, v ktorej je stále cítiť história. Takéto a podobné uličky lemovali hlavné ulice mesta, boli v nich rôzne kaviarne a obchody.

Nádherné námestie v Sibiu, na ktorom sa konajú často rôzne trhy, ako aj iné podujatia. 

Interiér kostola na námestí v Sibiu, ktorý je na predošlej fotke na pravej strane. 

Ešte jeden pohľad na interiér kostola na námestí v Sibiu.

Interiér kostola na námestí v Sibiu. Po prehliadke zvyšku mesta sme sa presunuli na ubytovanie, ktorým sa zavŕšil prvý deň výletu.

Na druhý deň sme sa naraňajkovali a už zase sme sedeli na svojich miestach a putovali za ďalšími bodmi programu, ktorým bol zámok Peleš. Tento zámok by som povedal, že je unikátny pretože ja som teda ešte nič podobné nevidel, to ako bol postavený a vybavený by som nazval svetovým unikátom. 

Erb jednej z rodín na stene pri vstupe do zámku Peleš.

Vstupné nádvorie do zámku Peleš. Nie nenachádza sa v Rakúsku, ale podielalo sa na ňom veľmi veľa národností a architektov, ktorý kombinovali rôzne staviteľské štýly.

Uvítacia miestnosť v zámku Peleš, ktorá bola impozantná a pri vstupe mi padla sánka.

Krásne zdobené sklené dvere na skrini v uvítacej miestnosti, ktoré boli všade po miestnosti.

Po vstupe a prechode cez uvítaciu miestnosť sa nám naskytol úžasný pohľad na obrovskú miestnosť , ktorá mala na strope (elektricky!!!bavíme sa tu o starom zámku, ktorý má túto strechu otváraciu od doby elektrifikácie niečo okolo 1880) otváracie okno.

Rytierska miestnosť bohato zdobená zbraňami, brneniami a pod.

Jedno z brnení v rytierskej miestnosti, aj s brnením pre koňa. Brnenie pre jazdca samotného malo okolo 100kg.

Kráľovská koruna tiež umiestnená v rytierskej miestnosti.

Jeden z kráľovských salónikov.

Hudobný salónik aj s ľudmi pre predstavu ako to tam bolo stále všade napchané.

Hudobný salónik ešte raz už bez ľudí.

Bohato aj moc asi zdobený strop v jednom salóniku, pozostávajúci z množstva vyrezávaných drevených častí, ktoré boli následne pozlacované.

Jeden z viacerých takzvaných orientálnych salónikov.

Váza pochádzajúca asi ešte z dôb Rímanov.

Ďalší orientálny salónik.

Samotný zámok Peleš v svojej plnej kráse.

Zámoček Peliešok postavený jednou z obyvateliek zámku Peleš pretože sa nezniesla so svokrou a chcela sa z Pelešu odsťahovať. Je asi 10min. cesty od Pelešu.

Zámok peleš z trocha inej perspektívy. Na fotke je vidieť aj to kde bol situovaný zámok, že bol postavený v horskom mestečku Sinaia. Čas bol ale neúprosný a my sme museli ísť ďalej.

Ďalšou zástavkou bol hrad Bran, ktorý je známy a propagovaný aj pre údajné spojenie s Vladom ,,Draculom,, Tepešom. Kožušina medveďa v hrade Bran, ktorý bol natlačený turistami do prasknutia. V hrade nebolo moc čo kukať, ale výhľady z neho na nádvoria stály zato.

Výhľad na hradné nádvorie z jedného z viacero balkónov, lemujúce smer prehliadky.

Pohľad na hrad už zo spomínaného nádvoria.

Zámok Bran z vonku asi 50m pred vstupom.

Zámok Bran z väčšej vzdialenosti.

Malý skanzen pred hradom Bran, kde bolo možné vidieť aj krásne hory lemujúce oblasť. Po krátkom rozchode a pobehaní po trhoch pred hradom nasledoval odchod do mesta Brašov.

Jedna z Brašovských katedrál.

Brašovská starodávna radnica, ktorá bola veľmi pekne zdobená a v ktorej vo vnútornej časti sa nachádzal grécko-katolícky kostol.

Námestie mesta Brašov, na ktorom sa nachádzal zrovna nejaký festival, pretože tam bolo veľa remeselníkov a hrala tam živá hudba. V meste sa natáča aj veľa filmov a aj na túto počesť si Brašovčania postavili na kopci nápis ako v Holywoode avšak je tam Brašov. To bol aj koniec druhého dňa a nám sa začal výlet pomaly skracovať. Po prehliadke sme šli na tradičný Kürtős kalács(trdelník) a potom na ubytovanie.

Po rannom rýchlom balení sme mali namierené do rodného mesta Vlada Tepeša do Sigisoary. fotka zobrazuje miniatúru mesta, ktorá sa nachádzala v mestskej veži na hlavnom námestí.

Zaujímavosť mesta je aj orloj, ktorý rovnako ako v Prahe zvoní každú celú hodinu. Mal som aj video, ale po dozvonení orloja som zistil, že som veľký moták a nemal som zapnuté nahrávanie zvuku.

Výhľad na mesto z veže aj ukazateľmi kilometrov a miest. Nepochopené bolo, že veža sa dala obísť z 360° a šípky boli vždy nejak naklonené, ako je vidieť aj na fotke.

Pohľad na už spomínanú vežu ako aj na rodný dom Vlada Tepeša, v ktorom je momentálne reštaurácia.

Busta Vlada Tepeša na námestíčku kúsok od veže.

Už spomínaná reštaurácia v dome Vlada Tepeša aj s jeho rôznymi motívmi

Po odchode zo Sigisoary bola ďalšou zástavkou soľná baňa Turba Salina. Na fotke je zobrazený vstup do bane.

V bani boli porobené rôzne expozície, toto bola jedna z nich.

Ďalšou bola prehliadka dobových zariadení v bani. 

V tej istej miestnosti bol tiež banícky vozík.

Brutálny výhľad na jednu časť bane, v ktorej sú rôzne kolotoče a zábavné zariadenia.

Po presunutí ďalej sa nám naskytol ďalší neskutočný výhľad na najväčšiu časť bane. To dole vľavo sú ping-pongove stoly pre predstavu mierky.

Do spodnej časti bane sa dalo dostať buď po výťahu, alebo po cca 170 schodoch.

Ešte jeden výhľad na časť bane, tento krát zo spodnej časti.

Vstupná chodba bola lemovaná rôznymi kusmi kameňov a hrudami soli. Po odchode z bane nasledoval odchod do posledného miesta našej cesty.

Posledným miestom našej cesty bolo mesto Cluj-Napoka(Kluž-Napoka), ktoré je veľmi krásne a je v ňom veľa architektonicky pamiatok. Prvou po príjazde bola pred jednou z katedrál súsošie Mateja Korvína so svojimi bojovníkmi.

Poslednou fotkou výletu bola fotka obrovskej katedrály aj s pamätníkom. Potom už naša krátka, ale zato úžasná cesta po pamiatkach tejto krajiny skončila, no viem a vedel som to už po prvých pár minútach za hranicami že sa sem vrátim.

Ďakujem za prezretie a prajem pekný deň.

 Ďalšie fotky a články na: http://mcibulka.ephoto.sk/sk/