Street fotografia a Olympus OM-D - rozhodujúci okamih pre m43?

Olympus nedávno vydal fotoaparát, ktorý má nadviazať na históriu úspešného "analógového" radu OM. Máloktorý produkt vyvolal v poslednej dobe väčší ohlas ako práve OM-D, máloktorý produkt by ma primäl vymeniť DSLR zostavu za mirrorless (naviac ešte pred Photokinou 2012) a máloktorý mirrorless vás bude stáť viac ako slušná semi-pro zrkadlovka. Toto všetko je, alebo má byť, Olympus OM-D.

Každý recenzent je určite do značnej miery ovplyvnený tým, akému žánru sa venuje. Objektívny pohľad neexistuje, všetci od aparátu čakáme iné vlastnosti a prikladáme im rôzny význam. Ja sám sa venujem výhradne street fotke a táto recenzia bude mojim subjektívnym pohľadom na Olympus OM-D a jeho provnania s DSLR najmä na účely street foto. Myslím že každý rozumný človek na ePhoto mi odpustí, že nebudem hodnotiť OM-D z pohľadu štúdiového portrétu a iných žánrov, kde mirrorless neprináša žiadne výhody, žánrov ktoré naviac ani nerobím a teda si ich ani nedovolím hodnotiť.

Boriči mýtov

Je až neuveriteľné koľko mýtov sa vzťahuje k street fotke a koľko ľudí by vám vyškrabalo oči len aby vám zabránilo ďalej hyzdiť tento svet pseudo fotografiou.

Napríklad, je úplne jasné, že street nemôžete fotiť s DSLR a tobôž nie so zoomom. Skrátka to takto nefunguje. Čo skutočne potrebujete je ďiaľkomerný fotoaparát (slovensky rangefinder). Samozrejme výhradne Leica. Braky ako Zeiss Ikon vám okamžite vybuchnú do tváre, ak sa s nimi čo i len pokúsite fotiť street. Ak vám foťák z akéhokoľvek dôvodu do tváre nevybuchne (pravdepodobne preto, lebo je pokazený), fotografovaný subjekt sa zmení na desivé monštrum, ktoré spoza chrbta vytiahne dvojhlavňovú brokovnicu, ktorou vás následne za vašu drzosť fotiť ho pošle na chodník v podobe niekoľko tisícov malých kúskov. Niet sa čo čudovať, za zlé rozhodnutia skrátka treba niesť následky.

Tak, po tejto mojej dennej dávke sarkazmu môžeme pokračovať. Za posledný rok som street fotil výhradne s mojim (už bývalým) Nikonom D7000 a kitovým objektívom 16-85mm (na počudovanie mi ani raz nevybuchol do tváre). Už počujem tie kuvičie hlasy, DSLR a kit zoom, robí to vôbec fotky? Moja odpoveď je, že používať by ste mali vždy to čo funguje pre vás. Je to trochu alibistická odpoveď, ale tak či tak ostanem pri nej. Dokonca chápem ľudí čo si kúpia Leicu M9-P s 50mm f/0.95 Noctilux. Vážne, ak na to máte a toto je to jediné kombo, ktoré vás motivuje vyraziť do ulíc a fotiť, tak prečo nie? (Toto však neplatí pre Leicu Monochrom - žiaľ nedokážem pochopiť nikoho, kto si dokonca priplatí viac za M9, ktorá nedokáže fotiť na farbu a to všetko za minimálny nárast v rozlíšení).

Hlavným dôvodom za kúpou menšieho foťáku je, že je menej nápadný. Je to jednoduchá rovnica, diaľkomery/m43/Nikon 1 atď. sú všetko oveľa kompaktnejšie stroje ako DSLR. Dávajú vám akýsi plášť neviditeľnosti, ktorý vám dovolí fotiť ľudí na ulici z bližšej vzdialenosti. Opäť musím nesúhlasiť. Hlavný dôvod prečo niekto nedokáže fotiť ľudí s bližšej vzdialenosti nie je veľkosť foťáku, ale strach. Strach z toho, že sa ocitne v nepríjemnej sociálnej situácii. Len sa na to pozrite z pohľadu fotografovaného. Vidím človeka čo si ma na ulici fotí z cca 1,5 metra. Bolo by mi jedno či má stredoformát, alebo kompakt. Buď mi vadí že si ma fotí, alebo mi to nevadí (alebo nevadí aspoň do takej miery aby som s tým niečo robil). Veľkosť foťáku preto podľa mňa nie je primárny problém (aj keď v určitých situáciách určite menší foťák pomôže. Opakujem ale, že bližšie tvárou v tvár objektu si pomôžete iba sami).

Napriek tomuto všetkému som sa rozhodol vymeniť svoj celý D7000 kit za OM-D. Prečo? V konečnom dôsledku všetko stojí a padá na prenosnosti a váhe. Poznáte to "najlepší je ten fotoaparát, ktorý máte práve so sebou". Zrkladlovka je jednoducho príliš veľká a ťažká na to, aby ste ju so sebou brali všade. Skúsil som to a prestal som. Odvtedy som videl príliš veľa momentov, cestou z práce a do práce, do obchodov, na kávu, ku kamarátom, ktoré som neodfotil, lebo moja D7000 spokojne odpočívala doma a myslela na našu ostatnú prechádzku po meste z minulého víkendu. A tak som prešiel na formát m43. Vedel som, že tá extra prenosnosť si vypýta daň v podobe kvality. Alebo som sa napokon mýlil?

Momentálne žijeme v dobe, kedy kvantita prekonáva kvalitu. Je dokonca ľahšie kúpiť si novú vec ako dať opraviť starú (ak vôbec ešte niekto staré veci opravuje). Rovnako to žiaľ platí aj pre ľudské vzťahy, je ľahšie nájsť si novú ženu/muža, ako prácne zachraňovať manželstvo. A tak svojou spotrebou pomáhame ekonomike rásť (aj keď je to väčšinou čínska ekonomika). Ale späť do sveta fotografie. Je rozdiel medzi fotkou urobenou stredoformátovým Hasselbladom a rovnakou fotkou spravenou FF, APS-C, m43 foťákom? Pravdepodobne je, a veľký. Stačí sa pozrieť na veľké printy a je to jasné. Kto ale potrebuje tlačiť takto veľké printy? (alebo vôbec tlačiť) Dajme tomu, že 2% fotografickej obce, zostávajúcich 98% (vrátane mňa) spokojne sedí za svojim počítačom a pozerá na LCD s rozlíšením napr. 2560x1440 a jasá nad digitálnou érou. Digitálny produkt je flexibilnejší, prispôsobiteľneší, prenosnejší (...ale stráca jedinečný charakter filmu).

Čo sa týka špecifikácií, D7000 je na tom vo všetkých podstatných parametroch lepšie (pritom za telo D7000 dáte menej ako za OM-D). V prvom rade D7000 ponúka väčší APS-C senzor (1,5x crop) oproti m43 (2x crop). S tým sa vezú ďalšie ukazovatele - hlavne lepšia práca s hĺbkou ostrosti a použiteľnejšie vyššie ISO. Na Nikon (platí celkovo pre Canikon) je k dispozícii viac objektívov, zrkladovka ponúka optický hľadáčik, viac zaostrovacích bodov, phase detection AF, baterka vydrží dlhšie, D7000 má dva sloty na pamäťové karty, skvelé užívateľské nastavenia U1 a U2, atď. Ale mirrorless foťáky sa stále viac kvalitou doťahujú (hlavne z pohľadu "monitorového užívateľa"). Poďme teda pozrieť na moje prvé, cca mesačné skúsenosti s OM-D a porovnanie s D7000.

m43 senzor

Veľkosť senzora je momentálne jedným z najrozhodujúcejších atribútov väčšiny vážnejších amatérov pri kúpe fotoaparátu. Aj výrobcovia zrejme postrehli, že megapixely im už ľudia prestávajú papať a tak treba zmarketovať niečo iné (Aj keď napr. Nikon D800 mi toto tvrdenie vyvracia). Nikon za chvíľu vypustí D600 - po všetkých stránkach entry level DSLR, ale s FF senzorom ...aj tak to bude hit. Aký je teda rozdiel medzi m43 a APS-C? moja technická (ne)vedomosť upriamuje pozornosť na tieto vlastnosti, ktoré sa vzťahujú na senzor: rozlíšenie (závisí samozrejme od schopnosti objektívu), hĺbka ostrosti, ISO a dynamický rozsah. Môžem porovnať iba to, čo som videl a mal - teda D7000 s 16-85mm, 105mm f/2.8 a z času na čas iné pevné sklá ako 50m f/1.8 G a 28mm f/2.8 AI-s. Olympus OM-D požívam v záprahu s Lumix 20mm f/1.7 pancake.

Čo sa týka porovnania čistého rozlíšenia, objektívnu odpoveď ponúkajú asi iba MTF grafy, ktoré ale vždy sledujem iba preto, aby som zistil či je niečo úplne zlé alebo úplne vynikajúce. Akékoľvek marginálne rozdiely sú v teréne nebadateľné. Subjektívne hovorím, že fotky z m43 a z APS-C (tie ktoré sú dobre zaostrené) sú ostrosťou na rovnakej úrovni.

Čo je pre fotografiu v teréne oveľa relevantnejší atribút je pomer strán. kým D7000 používa natívne pomer strán 3:2, m43 používa natívne (prekvapivo) pomer strán 4:3. Z doterajšej skúsenosti musím povedať že na street sa na výšku hodí viac 3:2 a na šírku 4:3. Prečo? Objektom na mojich fotkách je väčšinou postava a mojim úmyslom je dostať do záberu iba to, čo je podstatné. pri fotkách na výšku je pri pomere 3:2 menej priestoru po stranách, čo mi pri fotení postavy vyhovuje. Naopak, pri fotení na šírku, napr. sediaca postava, slúži zbytok fotky iba na zorientovanie sa v prostredí a pomer 4:3 mi umožňuje nemať na stranách toľko hluchého priestoru. Toto samozrejme neplatí vždy, ale zatiaľ mám tento pocit.

Dunčo - z krajov by som s čistým srdcom usekol na 3:2.

S holubom - čo je podstatné pre dej je iba pán a holub, vo formáte 3:2 by bolo na stranách zbytočne veľa priestoru.

Hĺbka ostrosti (alebo jej nedostatok)

Hĺbka ostrosti je závislá od veľkosti senzoru, na účely tejto recenzie nie je podstatné vysvetľovať matematický výpočet (ktorý neviem), ale len to, že čo sa týka svetelnosti, f/1.0 bude f/1.0 na FF/APS-C/m43. Naopak, hĺbka ostrosti bude počítaná ako "ekvivalent", tzn. f/1.0 na FF, bude ekvivalentom k f/2.0 na m43 (crop faktor 2x). Zjednodušene povedané (prosím nezačínajme diskusiu o ekvivalentoch), môj Lumix 20mmf/1.7 sa správa ako 40mm f/3.4 na FF. Úprimne povedané, street až tak veľmi nevyžaduje malú hĺbku ostrosti (na rozdiel od napr. portrétu). Jediné kreatívne použitie malej hĺbky ostrosti na street som videl keď Steve Huff fotil s Noctiluxom f/0.95 na otvorenej clone za bieleho dňa (s použitím ND filtra). Ak sa bavíme o tradičnejších číslach, ako napr. f/1.8 je ťažké dosiahnuť 3D efekt aj na FF - ak rátam s ohniskom 35mm a vzdialenosťou cca 2-3 metre, čo je nejaký bežný štandard na street. Dosahovanie malej hĺbky ostrosti je na m43 ešte 2x ťažšie.

I'm loving it - čo je podstatné sú deti a balón, nie pozadie. Z nerozumu som nechal clonu na šialenom čísle f/2.2, fotil som zhruba z 1,5-2m. Výsledkom je, že moje oko blúdi po pozadí a balón nájde ťažšie. Samozrejme, rozostrenie pozadia nie je nič čo sa nedá zvládnuť v post procese, ale je to práca navyše.

Portrét - Situácia s hĺbkou ostrosti sa lepší ako prichádzate bližšie k objektu. V tomto prípade som zhruba 0,5m od kresliaceho pána a clona je f/1.7.

ISO

Citlivosť je náramne dôležitá, však? Všetci predsa fotíme street hlavne cez noc, alebo v zle osvetlených interiéroch. Sarkazmus bokom, ISO skutočne je dôležité, napriek tomu, že pre street fotku nie je až tak podstatné, resp. málokedy sa dostávam do situácie, kedy by ma brzdil nedostatok svetla.

V tejto súvislosti si neodpustím jeden za vlasy pritiahnutý názor. Keď chcem dosiahnuť hĺbku ostrosti f/8 na FF, musí môj senzor čisto zvládnuť aj f/8 svetelnosť a ISO z toho vyplývajúce. Na m43 mi na dosiahnutie takejto hĺbky ostrosti stačí clona f/4 tzn. senzor musí zvládnuť čisto iba ISO na f/4. Toto samozrejme neznamená, že m43 senzor (ani OM-D) sa vyrovná v ISO svojim väčším bratom, iba to pomáha znižovať tento deficit v NIEKTORÝCH situáciách. Keď ste niekde v noci, odkázaný na f/1.7 nepomôže vám to ani v najmenšom.

Na D7000, ako aj na OM-D používam Auto-ISO (väčšinu času). Viem, že čokoľvek do ISO 1600 je úplne v poriadku a viem, že chcem expozičný čas minimálne 1/200 sekundy. ISO 3200 je tiež v poriadku (niektoré fotky by zniesli trošku PP). ISO 6400 je fajn ak vám nevadí "filmový efekt" (samozrejme šum nie je zrno, ale nezačínajme túto tému). ISO 6400 sa dá zniesť najmä v Č/B prevedení (čo je väčšina streetu). Použitím čohokoľvek nad ISO 6400 získajú vaše fotky skutočne "umelecký" nádych.

Ešte poznámku k Auto-ISO, skúsení súdruhovia z Olympusu vám dovolia v položke Auto-ISO nastaviť iba maximálne prípustné ISO, ale nie minimálny expozičný čas, čo akosi neguje celý zmysel tejto funkcie. Druhú časť tajničky, teda minimálny expozičný čas, súdruhovia skúsene ukryli do menu F ( nastavenia blesku) pod položku "Slow limit".

Dynamický rozsah

Týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorých sa nasledujúce riadky dotknú, ale je skutočne dynamický rozsah taký podstatný (hlavne v street fotke)? Koľko dynamického rozsahu je nám treba? Nerozumiem tomu, mnoho ľudí nakoniec ešte pridáva fotke kontrast, čím ešte zmenšuje jej dynamický rozsah. Navyše väčšina rozumných ľudí tak či tak fotí do RAW, odkiaľ si nejaký ten dynamický rozsah vie vytiahnuť. Toto mi príde ako svojho času debata okolo D7000, kde sa zopár ľudí sťažovalo na to, že zrkadlo priveľmi "kope" a iní si preto D7000 nekúpili ...áno pre toto (bez toho aby to vôbec niekedy držali v ruke). Dynamický rozsah OM-D mi stačí. V teréne sa mi ešte nestalo, že by som si hovoril, že by mi DR z D7000 chýbal, alebo že by som bol v tomto smere akokoľvek limitovaný.

Na konci chodby - s dynamickým rozsahom OM-D som spokojný.

Zaostrovanie

Väčšina DSLR používa Phase Detection Auto Focus (PDAF) a väčšina mirrorless Contrast Detection Auto Focus (CDAF). Rangefinder používa váš prst a oko (VPAO). Všetky majú svoje výhody a nevýhody. hlavnou nevýhodou CDAF je schopnosť zaostriť na rýchlo sa pohybujúci objekt. Najväčšou nevýhodou VPAO je krivý prst a zlé oko fotografa. Priznávam, že neviem čo je nevýhodou PDAF. Musím ale povedať, že na stojace objekty, alebo nešprintujúce objekty sa mi subjektívne zdá, že s OM-D ostrím lepšie a rýchlejšie ako s D7000. Navyše, OM-D ponúka nespornú výhodu v podobe výklopného OLED dotykového displeja, ktorý vám v stiesnených podmienkach dovolí fotografovať aj tam, kde by použitie DSLR vzbudzovalo nežiaducu pozornosť.

Na ceste - V tejto situácii som rád využil výklopný dotykový displej na OM-D a jedným ťukom som zachytil príjemné svetlo na tvári tohto pána (z ktorého sa vykľul dedo kamaráta zo strednej. Bratislava je malá).

Skutočne musím povedať, že AF na OM-D ma sklamalo málokedy. D7000 má na svoju triedu veľmi sofistikovaný AF, ale nie vždy sa mi podarilo zaostriť správne. Možno to je moja chyba, ale zdá sa mi, že štýl fotenia som nezmenil a s OM-D prinášam domov ostrejšie výsledky (navyše nehovorím o tom, že Lumix 20mm f/1.7 je v strede neskutočne ostrý už na otvorenej clone a to porovnávam aj s Nikonom 105mm f/2.8).

Manuálne ostrenie príliš nepoužívam, ale do budúcna nevylučujem - hlavne keď sa pozerám na nový Voigtländer Nokton 17,5mm f/0.95. Na rozdiel od Sony NEX systému, ktoré používajú mnohými vychvaľovaný tzv. focus peeking (to, čo bude ostré je farebne odlíšené - samozrejme sa vyžaduje určitý kontrast medzi objektom a pozadím) vám Olympus ponúkne iba funkciu magnify ktorá vám 10x priblíži obraz, aby ste 10x bližšie videli to, čo nedokážete zaostriť. Úplne vážne, akýkoľvek dynamickejší objekt nemáte šancu zaostriť. 10x priblížené pohybujúce sa čokoľvek, vyzerá zhruba ako katastrofický film z 60 rokov, kde proti sebe bojujú Godzilla a obrovská chobotnica. Navyše, po chvíli takéhoto "ostrenia" nemáte už ani žiadnu predstavu o výslednej kompozícii a fotografia sa tak stáva skutočným dobrodružstvom pre najodvážnejších. Z časti som tento problém vyriešil takto: Po zopár skutočne frustrujúcich momentoch som sa rozhodol funkciu magnify vypnúť a zaprisahať sa už NIKDY ju nepoužiť. Namiesto toho som si nastavil na gombík Fn1 funkciu 2x priblíženie obrazu a (toto je veľmi dôležité, preto táto dramatická odmlka) nastavil sharpness na maximum, teda +2 (POZOR! fotím do RAW a tam sa sharpness aj tak nepremietne, nemám predstavu ako to vplýva na výstup v JPEG, ale zopár fotiek by to mohlo značne zhyzdiť). Nastavením sharpness na +2 sa dostávate do situácie, kedy elektronický hľadáčik už nedokáže správne vykresliť zaostrenú hranu, dôsledkom čoho táto hrana začne akosi blikať (niečo ako moiré efekt). Týmto sa dostanete k podobnému výsledku ako s NEX-áckym focus peekingom (in your face SONY!). Priblíženie x2 vám ešte ako tak umožní kontrolovať kompozíciu a svietiace hrany odkryjú to čo bude ostré. Tak či tak, chcel by som aby aj Olympus mal focus peeking. Nie je to technológia na ktorú by som sa mohol 100% spoľahnúť, ale aj tak je to viac ako 0% spoľahlivosti funkcie magnify na čokoľvek iné ako statické predmety a nehybných umrlcov.

Optický hľadáčik (OVF) vs. elektronický hľadáčik (EVF)

Nebudeme si klamať a rovno hovorím, že EVF v OM-D, ako ani v lepšom EVF (NEX-7) nedosahuje kvalitu OVF. Oko skrátka dokáže spracovať viac cez optický hľadáčik, ako mu dokáže ponúknuť EVF. EVF v OM-D mnohí chvália, mne sa zdá použiteľný a to tak kvalitou, ako aj veľkosťou porovnaním s D7000 (hľadáčik na OM-D je menší, ale vôbec si to neuvedomujem a nevadí mi to, aj keď z tohto som mal veľké obavy). Komponovať dokážem pohodlne aj s týmto. S OVF na FF DSLR sa to však porovnať nedá. Som však veľmi rád, že tam vôbec nejaký hľadáčik je. Neviem si predstaviť fotiť bez neho, externé hľadáčiky do sánok blesku zas vyzerajú zvláštne.

OM-D ponúka 3 typy zobrazenia EVF, jeden horší ako druhý a preto vyhráva tretí, ktorý ako jediný využíva celú ponúkanú plochu a neplytvá miestom na spodnú lištu v ktorej vidíte základné info. Bez ohľadu na toto nastavenie, v továrenskom nastavení obsahuje EVF po krajoch asi každý indikátor ktorý existuje. od clony až po to, aké číslo topánok máte práve na sebe. Tieto ikony sa vám roztomilo vsúvajú do komponovania a snažia sa vám nahovoriť, že informácia o zapnutej funkcii auto-ISO je dôležitejšia ako vaša zúfalá snaha nájsť v tom bodreli zaostrovací bod. Preto som dal všetky tieto veselé ikonky preč, a tak na mňa musia smutne čakať za dverami v menu. Momentálne je môj hľadáčik úplne bez informácií, len pri namačknutí spúšte sa mi zobrazí krátke info (ISO, clona, exp. čas a kompenzácia expozície).

Ďalšie nastavenie, ktoré mne osobne na street príde vhod, je zapnutie monochromatického Art filtra. Väčšina fotiek tak či tak pôjde do Č/B a takto mám aspoň predstavu, ako to bude vyzerať. Opäť ale opakujem, že fotím do RAW a teda o farebnú informáciu neprichádzam. Č/B fotky vždy prevádzam z farebnej a nikdy nefotím hneď Č/B (keď už kvôli ničomu, tak aspoň pre možnosť simulovania farebných filtrov). Takto však v náhľade uvidíte už priamo Č/B fotku a doma si nájdete farebný RAW.

Jedným zo základov street fotografie je byť vždy pripravený (ehm ...recenzia razom dostáva červený nádych, z toho sa už nedostanem). Skrátka, nie je možné mať foťák v brašni a potom dúfať že rozhodujúci okamih na vás počká, kým si vytiahnete foťák, kým ho zapnete, kým dáte dole krytku... Nie, nie, v tom čase je už dávno preč, na pive s kamarátmi. Foťák mám teda stále v ruke. S OM-D ale občas narazíte na problém, že EVF sa nezapne dostatočne rýchlo po tom, ako sa k nemu nalepíte okom. Celé to trvá asi 0,5 sekundy, čo sa zdá v poriadku, ale niekedy je to už neskoro. Odporúčam preto funkciu automatického prepínania medzi EVF a LCD vypnúť. Takto bude buď EVF alebo LCD zapnutý stále (kvôli baterke preferujem mať radšej stále zapnutý EVF).

Nerovný súboj - Momenty na ulici prichádzajú a odchádzajú rýchlo.

Batéria

Výdrž batérie je oveľa, slovom OVEĽA, horšia ako na D7000. Aby toho nebolo málo, nikde, slovom NIKDE, nenájdete zobrazenie presného percenta zostávajúcej batérie a musíte si teda vystačiť s indikátorom, ktorého stupne sú asi takéto:
- Super paráááda, vydržím fotiť celý tvoj život,
- v kľude foť ďalej, som zelený ako jarné jabĺčko,
- OK, tak ja to balím, uži si prechádzku.

Už som si ale zvykol, že po každom výlete do mesta nabíjam. Neviem to presne odhadnúť, ale povedal by som že výdrž je tak do 300 záberov, podľa toho ako často používate LCD. Náhradná baterka nie je len moje odporúčanie, je to nevyhnutnosť. Žiaľ momentálne originálne baterky (BLN-1) nenájdete na sklade nikde a ešte k tomu stoja príjemných 62€. Môžete skúsiť podstatne lacnejšie alternatívy z eBay, alebo Amazonu, je to ale mačka vo vreci. K tomu si neodpustím práve vymyslené porekadlo: "mačka vo vreci, ktorá k vám docestovala z Ameriky, alebo Číny, je už pravdepodobne mŕtva".

Pre úplnosť informácie ešte doplním, že k OM-D je možné dokúpiť battery grip. Týmto spôsobom dostanete do foťáku viac šťavy, zároveň si ale postavíte transformera, ktorý už nebude mať takú výhodu čo do veľkosti oproti menším DSLR. Grip preto neplánujem používať.

Ergonómia

Zastavím sa najprv pri inom atribúte, ktorý ale s ergonómiou priamo súvisí - veľkosť. Keď sa pozriete na OM-D na fotke, vyzerá ako priemerne veľký foťák, ktorý má dokonca aj zrkadlovkový "výrastok" na hľadáčik. Opak je pravdou, OM-D je foťák tej najmenšej možnej veľkosti, ktorá ešte dovoľuje jeho prijateľnú ovládateľnosť. Ak by bol menší, musel by som asi zopár prstov obetovať cirkulárke. Skutočne, grip je niečo, čo po prechode z DSLR pocítite (resp. nepocítite, lebo tam skoro nie je). Na obranu OM-D však musím povedať, že má skvele umiestnený grip na palec, na ktorom stojí a padá držanie celého foťáku. Grip z DSLR mi najprv chýbal, teraz som však už našiel to správne držanie aj na OM-D.

OM-D vám skutočne veľa miesta nezaberie (ISO 3200)

Miesta na ruku skutočne nie je na rozdávanie, stále však dostatok, aby bolo držanie pohodlné. Situáciu som si chcel ešte zlepšiť a preto som našiel ešte tento spôsob ako nájsť nejaký priestor navyše pre mojich nenásytných 5 prstov (cirkulárku som na naliehanie rodiny vynechal). Zbavil som sa totiž dodávaného popruhu. Popruh je fajn, ale foťák som musel držať tak, aby mi popruh šiel pomedzi ukazovák a prostredník. Vyriešil som to kúpou popruhu na zápästie, ktorý sa montuje do upevnenia statívu. Robí ich ručne chlapík menom Gordon Coale v USA z kvalitnej kože a stoja cca 25 dolárov (doručenie zadarmo! a trvá cca týždeň, čo je rýchlejšie ako väčšina slovenských eshopov). Pozrite si preto stránku Gordy's camera straps, nebudete ľutovať. Následne som odstránil skobičky (sorry fakt neviem ako sa to správne volá) na pôvodný popruh na oboch stranách tela a držanie je teraz priam ideálne.

Gordy's camera strap môžem len odporúčať (ISO 3200)

Viacero ľudí si sťažovalo na veľkosť a stiesnenosť tlačidiel na zadnej strane OM-D. Musím ale povedať, že ešte ani raz sa mi nestalo, že by som niečo omylom stlačil, alebo nedokázal bez problémov ovládať. Feeling je ale iný ako na DSLR, stlačenie nie je tak výrazné a jasné - OM-D má pri stlačení viac gumovejší charakter, čo je spôsobené ale tým, že telo je vode odolné.

Hornému panelu nemám čo vytknúť, nájdete tam volič programu a na pravej strane dve kolieska, ktorých funkciu si dokážete navoliť ako chcete (v mojom prípade clona a kompenzácia expozície). Pri nich sú okrem spúšte dva gombíky, rovnako plne voliteľné (u mňa 2x priblíženie obrazu a centrovanie zaostrovacieho bodu). Ďalší voliteľný gombík je na zadnej strane (Fn2), ktorý u mňa plní funkciu prepnutia na manuálne ostrenie.

Zastavím sa ešte pri centrovaní zaostrovacieho bodu. Nie je nič horšie ako z nejakého dôvodu nepoužívať fixnutý jeden centrovaný zaostrovací bod a nie je ešte nič horšie ako zabudnúť po každej takejto hlúpej chybe prestaviť tento bod opäť na stred. Zaručene sa vám potom stane, že potrebujete v okamihu niečo odfotiť a zaostrovací bod sa veselo túla v ľavom hornom rohu. Pri D7000 na to slúži gombík OK, ktorý keď som stlačil všetko bolo razom OK a zaostrovací bod sa poslušne vrátil tam, kam patrí. Pri OM-D sa dá táto funkcia tiež nastaviť, z nejakého mne neznámeho dôvodu však nefunguje, ak máte už namačknuté. Vtedy sa už skrátka očakáva, že viete kde bod je, a ste s ním spokojný (ak nie, zostávajú vám ešte šípky). Podľa mňa je to zbytočné obmedzenie. Je to maličkosť, ale ak kvôli nej stratím čo i len jeden moment bude ma to veľmi mrzieť.

Záverom

Všetkým tým, ktorí sa prepracovali až na záver tejto recenzie blahoželám, ja sám som si musel najprv založiť základný tábor na strane šesť a vrchol atakovať až nasledujúci deň.

Splnil teda Olympus OM-D moje očakávania? Na účely mojej fotografie si neviem predstaviť veľa zásadných vylepšení, ktoré by som od foťáku očakával. Je jasné, že OM-D patrí na ulicu, je malý, ľahký, rýchly a flexibilný a pritom dosahuje výsledky minimálne na úrovni D7000 (pravidelne dokonca lepšie). Menší senzor čím ďalej tým viac prestáva byť hlavnou brzdou mirrorlessov a bez problémov uspokojí aj náročnejších amatérov. Sám ale nemám rád delenie na amatérske stroje a profi. Profík je ten, kto si fotografiou zarába a je úplne jedno, čo pritom použije.

Klady a zápory

+ veľkosť a hmotnosť (tela aj objektívov)
+ Presnosť a rýchlosť AF (na nešprintujúce objekty)
+ konečne dostatočne kvalitný m43 senzor
+ zabudovaný hľadáčik
+ výklopný OLED dotykový displej
+ vývoj stále nových objektívov m43 zo strany Olympusu a Panasonicu (+v poslednej dobe aj Schneider a Voigtländer)
+ pre ľudí s nie Shrekovskými rukami pohodlné ovládanie vzhľadom na veľkosť

- na dosiahnutie malej hĺbky ostrosti treba veľmi svetelné objektívy
- výdrž batérie a nedostupnosť originálnej batérie
- EVF nie je OVF
- pre ľudí s veľkými rukami bude pre pohodlné ovládanie pravdepodobne nevyhnutný battery grip

Ak vás zaujíma street, neváhajte navštíviť moju zbierku na ephoto (ziatiaľ len skúšobne). Viac nájdete na:

http://500px.com/MartinHricko
http://www.facebook.com/martin.hricko

Zároveň môžete pomôcť rozšíriť slovenskú komunitu street fotografie v skupine "Uličníci".