Začiatok letných mesiacov mi priniesol veľa chute cestovať. Jednou z destinácií, ktoré som túžil navštíviť toto leto však boli naše veľhory Vysoké Tatry. Tak som začal rozmýšľať kedy, s kým a kam vlastne ísť. Nakoniec som toto rozmýšlanie hodil za hlavu, otvoril booking a zajednal ubytovanie. Keďže to bolo dosť narýchlo šiel som nakoniec sám. Keď som ráno pred odchodom vstal z postele, napadlo ma, že veď idem sám a cestovné poistenie ešte nemám spravené, tak ako klasický všetko som dokončoval na poslednú chvíľu. Cieľovou destináciou bol Starý Smokovec, odkiaľ je železnicou priame spojenie na všetky miesta, ktoré som chcel navštíviť. Prvý deň aj keď som prišiel až nejak po 12tej som mal na pláne podľa mapy 6 hodinovú túru. Začiatok bol priamo zo Smokovca smerom na Velické pleso, kde som sa kochal prírodou a už som vedel veľmi dobre, že tento môj výlet bol výborný nápad.
Cestou sa naskytovali krásne pohľady na krajinu navôkol.
Až som dorazil k plesu, ktoré som už dávnejšie navštívil, no jeho zasadenie medzi štítmi ma prekvapuje vždy, keď sa sem vrátim.
Po odchode z plesa bola predomnou kamenná cestička po vrstevnici, ktorá ma priviedla k ďalšiemu z tatranských plies a síce Batizovskému. 
Tu už som si doprial viac oddychu pretože aj tak už bola predomnou len cesta naspäť.
Po nejakej tej chvíli sedenia sa začalo zhoršovať počasie a tak som sa zbalil a šiel pomaly späť.
Cestu som tento krat zvládol bez prestávok, keďže bola dole kopcom a ja som sa zastavil len pár krát samozrejme z dôvodu fotenia.Príchodom na ubytovanie sa mi končil prvý deň z troch, ktoré som tam mal stráviť. Druhý deň ráno raňajky a kávička a mohlo sa ísť na ďalší trip. Plán bol z Tatranskej Lomnice na Zelené pleso a neskôr Veľké biele. cestou som stretol veľmi veľa ľudí, ako aj potôčikov, ktoré sa striedali s fantastickými výhľadmi.
Dorazenie na pleso sprevádzalo rýchle pivko na Brnčálke a potom posedenie pri plese.
Po nejakej dobe som šiel pozrieť neďaleké Čierne pleso a neskôr Veľké biele pleso, ktoré bolo vzdialené od Zeleného cca 30min. mojím tempom.
Tam sa však radikálne zhoršilo počasie a ja som sa v daždi vracal po klzkých skalách na Brnčálovú chatu. Na šťastie dážď ustál a tak som i šiel spraviť ešte zopár fotiek, po ktorých nasledovala cesta naspäť.
Po ceste naspäť som šiel po tej istej ceste, ale svetlo bolo úplne iné a tak vznikli tieto zábery.Tretí deň začal rovnako ako ten predošlí, plány sami však zmenili a pôvodný plán ísť na skalnaté pleso cez Hrebienok som vymenil za návštevu Popradského plesa. Po ceste som navštívil symbolický cintorín, ktorý je veľa cesty na pleso.
Na plese som pobudol asi 3hodiny a vôbec sa mi teda odtiaľ nechcelo.
Medzi časom stráveným pri plese znova pršalo a keď už to vyzeralo, že bude pekne rozhodol som sa pre návštevu ďalšieho plesa, ktoré bolo fakt neďaleko. Netreba asi ani spomínať aké.
Hneď po príchode na Štrbské pleso som na neďalekom strome uvidel veveričky a nedalo mi nepofotiť si ich.
Nasledovalo ešte pár záberov a potom zase dažď.
Ten bol taký silný, až ma nakoniec vyhnal okolo siedmej večer na ubytovanie. Tento výlet bol skutočne odlišný od ostatných, ale určite by som tomu kto sa nebojí odporučil ísť takto sám. Voľnosť v rozhodovaní a chvíľa sám pre seba na rozmýšľanie v takomto krásnom prostredí je na nezaplatenie. Už v názve som napísal, Tatry 2X pretože dlho som doma nevydržal a už o týždeň som bol v tatrách zase. Tento krát s kamarátmi Matúšom, Martinom a nedoceniteľným PÁNOM sprievodcom Matejom. Tento výlet sa už neniesol v znení turistiky, ale v snahe sledovať a prípadne si pofotiť zver, pod Tatrami. Aj keď zvierat sme videli veľa boli priďaleko na fotenie a tak vzniklo len pár záberov. Prvý deň skoro nič lebo bolo zlé počasie, no aj tak nejaká tá krajinka padla.
Zo začiatku druhého dňa sme ráno čakali na lúke na zver no nemal som zase šťastie a nič neprišlo, ale nebolo treba ľutovať pretože východ slnka bol úplne úžasný.
Po odchode z lúky po ceste sme na pár miestach narazili na zver. Konečne.
Cez deň sme pobehali trochu na aute a zastavili sme sa v Bachledovej doline.
Na večer sme zase sadli na iné miesto, na inej lúke, ale dopadlo to rovnako ako ráno viac fotiek krajiny a zver nikde. Ja som mal miesto s týmto výhľadom na Lomnicky štít.
Asi je jasné, že či už prišla alebo nie očakávaná zver, bolo to jedno lebo takéto výhľady človek nevidí často. Hlavne nie my južáci od Hlohovca.Behom tohto týždňa som zažil strašne veľa dych berúcich chvíľ a momentov, na ktoré si budem rád spomínať a dúfam, že sa na navštívené miesta čoskoro vrátim. Ďakujem za prečítanie a pekný deň.
Ďalšie fotky a články na: http://mcibulka.ephoto.sk/sk/
Pridaj komentár
