Čerstvý majiteľ nového superširokouhlého objektívu musí byť pripravený na to, že komponovanie bude ťažšie. Jednoduchšie však bude dosiahnuť veľkú hĺbku ostrosti.
V nedávno publikovanom článku sme sa venovali tomu, čo prináša začiatočníkovi teleobjektív. Dnes sa obrátime smerom ku kratším ohniskovým dĺžkam. Venovať sa budeme superširokouhlým objektívom. Ak sa pre teleobjektív začiatočníci rozhodujú preto, že je niečo príliš ďaleko, pre superširokáč sa rozhodujú pretože je naopak niečo príliš blízko a nezmestí sa to do záberu.
Superširokouhlý objektív potrebujeme všade tam, kde nemáme možnosť poodstúpiť, aby sa nám celá scéna zmestila do záberu. Ďalším dôvodom je využitie zvýraznenia perspektívy a veľká hĺbka ostrosti, ktorú s takýmto objektívom viete dosiahnuť.
Superširokouhlé objektívy
Štandardný zoom má najširší uhol záberu okolo 75°. To býva často málo. Najmä pri fotení v interiéroch, fotografovaní architektúry (vrátane pamiatok) a krajiny. Všade tam, kde nemáme možnosť poodstúpiť ďalej, aby sa nám scéna zmestila do záberu, potrebujeme objektív so širším uhlom záberu. Objektívy s extrémne veľkým uhlom záberu voláme superširokouhlé, ľudovo “superširokáč”. Tieto objektívy majú uhol záberu cez 90°. Väčšinou sú to transfokátory (zoomy), s možnosťou plynule meniť uhol záberu v určitom rozsahu.
Konštrukcia superširokouhlých objektívov patrí k tým komplikovanejším. To sa odráža na vyššej cene. Superširokouhlý objektív nekúpite za tak priaznivú cenu, ako stojí setový objektív, alebo amatérsky telezoom.
Superširokouhlý transfokátor pre fotoaparáty Nikon1 s menším 1” snímačom.
Superširokáč pre Micro4/3 fotoaparáty. Objektív má pevnú slnečnú clonu, o tom si povieme viac v časti o príslušenstve.
Tokina je svojimi superširokouhlými objektívmi pre zrkadlovky dobre známa.
V článku o teleobjektívoch sme si pripomenuli pravidlo bezpečného expozičného času vzťahujúceho sa na ohniskovú dĺžku objektívu. Teleobjektívy kvôli úzkemu uhlu záberu zvýraznia každý otras. U superširokouhlých objektívov je tomu naopak, vďaka superširokouhlému záberu nie sú tak citlivé na otrasy. V praxi vďaka tomu udržíme z ruky dlhšie časy ako u štandardných objektívov a teleobjektívov. Aj preto superširokáče väčšinou nemajú stabilizáciu obrazu.
Hĺbka ostrosti
Na jednu stranu je použitie superširokouhlých objektívov ľahšie ako u iných. Poskytujú veľkú hĺbku ostrosti a ťažšie rozmažete zábery vinou roztrasenia pri fotení z ruky. Až na reportážne fotografie, kde sa občas využíva aj menšia hĺbka ostrosti, väčšinou používame veľkú hĺbku ostrosti. Pre jej dosiahnutie nastavujeme stredné a vysoké clonové čísla. U stredných clonových čísiel má objektív najvyššiu kvalitu.
Naučte sa používať poloautomatický režim predvoľby clony (A/Av), v ktorom užívateľ nastaví clonu a automatika fotoaparátu dopočíta expozičný čas. Ak je menej svetla, neskĺznite do pohodlia. Trvajte na takej clone, aká je vhodná pre fotografiu. Ak je treba, použite statív.
Pri fotografovaní so superširokáčom sa často využíva hyperfokálna zaostrovacia vzdialenosť. To je vzdialenosť, kam treba zaostriť, aby sa dosiahla veľmi veľká hĺbka ostrosti, prakticky od popredia po nekonečno. Vzdialenosť sa mení podľa toho, čo chcete nafotiť, aký máte objektív, aké možnosti nastavenia clony máte. Skúsenejší fotografi pracujú s odhadom na základe skúseností. Začiatočníci môžu použiť vzorec, nájdete ho aj v článku o hĺbke ostrosti. Oveľa jednoduchšie je použiť online kalkulátor. Je ich viacero, stačí použiť vyhľadávanie a zadať ako kľúčový výraz “DOF calculator”. Kalkulátory existujú aj ako aplikácie pre chytré zariadenia. Pri ich vyhľadávaní použite rovnaký kľúčový výraz.
Veľkú hĺbku ostrosti využijete pri fotení krajiny a architektúry. Samozrejme využijete aj široký uhol záberu.
Výraznejšie rozostrenie pozadia sa dá dosiahnuť len pri veľmi detailných záberoch.
Ak budete fotografovať krajinu, architektúru alebo interiér, nepotrebujete svetelný objektív. Budete fotografovať s veľkou hĺbkou ostrosti, pre ktorú budete musieť aj tak pricloniť. Lepšiu svetelnosť využijete pri fotografovaní reportáží, eventov, svadieb a pod., pri horších svetelných podmienkach. Lepšiu svetelnosť využijete aj v astrofotografii, pri celkových záberoch hviezdnej oblohy.
Kompozícia
Každá zmena objektívu so sebou prináša potrebu naučiť sa “cez neho vidieť”. Fotograf musí preskúmať jeho vlastnosti, ktoré vplývajú na technickú a kompozičnú zložku fotografie a naučiť sa ich kreatívne využívať.
U superširokouhlého objektívu sú to najmä extrémny uhol záberu a zvýraznená perspektíva. Ak teleobjektív perspektívu splošťoval a scénu kompozične zjednodušoval, u superširokouhlého objektívu je to presne naopak. Urobiť poriadok vhodným zakomponovaním je pre začiatočníka obťažné. Náročnejšie je už len komponovanie s objektívom typu rybie oko, ktorý má ešte širší uhol záberu a naviac výrazné sférické skreslenie.
Najčastejšou chybou začiatočníkov býva naklonený horizont, ktorý sa dá korigovať v počítači veľmi ľahko. Môže však dôjsť k orezu dôležitých častí fotografie. Preto sa na to nespoliehajte a dávajte si na horizont pozor už pri fotografovaní. Používajte vodováhu. Bežne býva na statíve, elektronickú majú niektoré fotoaparáty, alebo si kúpte malú vodováhu, ktorá sa zasúva do sánok pre blesk. Stojí len pár Eur.
Pri širokouhlom zábere zachytíme veľké množstvo objektov. To sťažuje komponovanie. Fotograf musí pred stlačením spúšte pozornejšie preštudovať fotografovanú scénu.
“Koloseum” v Pule, za mnou je parkovisko, viac dozadu sa ísť nedá. Celá stavba sa preto dá nafotiť len superširokouhlým objektívom.
Výrazná perspektíva je pre superširokouhlé zábery typická. Stačí aj malé naklonenie objektívu voči objektu a už sa nám zdá, že objekt padá. Je na fotografovi ako si s tým poradí. Jedným z riešení je perspektívu ešte viac zvýrazniť, aby bolo zrejmé, že je to fotografov zámer.
Zámerne zvýraznenie padajúcich línií je jedným z kompozičných nástrojov fotografa.
Tu to dobre nevyzerá, padajúce línie prekážajú.
Padajúce línie sa dnes dajú korigovať v počítači. Odporúčam to robiť len pri fotografiách, kde nie je perspektíva prehnane zvýraznená. Inak po náprave vyzerá fotografia neprirodzene. Perspektíva objektu nekorešponduje so skutočnosťou. Náprave padajúcich línií sme sa venovali v článku o Keystone efekte. Náprava keystone efektu by sa mala stať neodmysliteľnou súčasťou postprodukcie.
Teraz si však ukážeme, že to ide aj bez počítačov, priamo v teréne. Zmenou kompozície, konkrétne pridaním priestoru pod objektom, nakloníme fotoaparát tak, aby bol snímač rovnobežne s vertikálnymi líniami fotografovanej budovy.
Fotoaparát som sklonil dole, tak aby vertikálne línie hradu boli rovnobežné s plochou snímača. Musel som však do fotografie kompozične pridať viac s popredia. Ak máte fotoaparát s vysokým rozlíšením, môžete spodnú časť urezať.
Ešte jedna ukážka tejto kompozičnej techniky. Naviac línie dlažby zbiehajúce sa k budove, zvýrazňujú perspektívu. Je tu aj využitie objektu v popredí, ktorý ešte viac zvýrazní priestorový efekt.
Veľký pozor dávajte pri fotografovaní ľudí. Umiestňujte ich do stredu obrazu, kde nie je perspektíva tak výrazná. Ak hlavu umiestnite do niektorého z rohov, môže sa stať, že bude vyzerať výrazne deformovaná. Asi nikto nechce vyzerať na fotografii ako mimozemšťan.
Pri fotení zhora je vidno zvýraznenú perspektívu, hlava je veľká, nohy malé. Nemusí to byť vždy chyba. Záleží na zámere fotografa. Deti sa väčšinou fotografujú z výšky ich očí, aby tu bol rovnocenný vzťah fotograf-portrétovaná osoba. Výrazná perspektíva pri fotení z nadhľadu môže zvýrazniť kontrast vo vzťahu, ako na tejto fotografii, medzi “bohatým” turistom a chudobným dievčatkom. Foto: Zuzana Minarovičová
Tu je vidno deformáciu telesných proporcií a to ani nie je hlava umiestnená v rohu.
Príslušenstvo
Slnečná clona
Slnečná clona je u superširokouhlých objektívov nesmierne dôležitá, pretože sú citlivejšie na vznik reflexov. Vzhľadom na cenu objektívov býva slnečná clona väčšinou v cene. Pri potulkách mestom vídavam turistov, ktorí slnečnú clonu nepoužívajú vôbec, alebo ju majú otočenú naopak, takže je neúčinná. Nebuďte leniví a slnečnú clonu používajte poctivo a to aj keď nemusíte. Funguje ako veľmi dobrá mechanická ochrana predného člena objektívu.
Niektoré objektívy majú pevnú slnečnú clonu. V takom prípade je použitie filtrov obťažné. Vyžaduje si to špeciálny držiak, ktorý nemusí byť ku každému objektívu k dispozícii.
Filtre
Superširokouhlé objektívy pre APS-C zrkadlovky mávajú veľký priemer filtrovej obrúčky, čo znamená aj vyššiu cenu filtrov. Celkovo si treba dávať pozor na hrúbku obrúčky filtrov, pretože tu hrozí vinetácia. U širšej obrúčky je veľká pravdepodobnosť, že ju objektív zachytí v rohoch obrazu. Preto sa odporúča používať filtre s tenkou obrúčkou, označované ako “slim”. Často sa stretávam s otázkou, či má zmysel používať na superširokouhlých objektívoch polarizačný filter. U veľmi širokého záberu oblohy dochádza k nerovnomernému efektu, kedy je časť oblohy výrazne tmavšia ako zvyšok. Napriek tomu má polarizačný filter zmysel. Superširokouhlé transfokátory môžete nastaviť aj na menší uhol záberu, kedy k nerovnomernému efektu nemusí dôjsť. Naviac polarizačný filter nie je určený len pre fotografovanie krajiny. Využiteľný je aj v meste, kde sa stretnete s odrazmi na skle.
Filter v prevedení “slim” s tenkou obrúčkou.
Blesk
S používaním superširokouhlých objektívov súvisí problém s bleskami. Vstavaný blesk má obmedzený uhol záblesku, ktorý nedokáže pokryť scénu snímanú superširokouhlý objektívom. Častokrát mu aj cloní slnečná clona objektívu. Ak chcete použiť blesk, potrebujete externý so zabudovanou superširokouhlou rozptylkou.
Na čo si ešte dávať pozor?
Väčšina superširokouhlých objektívov trpí jednou alebo viacerými optickými chybami. Okrem náchylnosti na vznik reflexov, sú to najmä chromatická chyba a sférické skreslenie. Chromatická chyba sa prejavuje fialovými alebo zelenými líniami na hranách s vysokým kontrastom. Sférické skreslenie sa prejavuje deformáciou priamok na krivky. Vadí to najmä pri fotografovaní architektúry. Väčšina fotoaparátov už má funkciu softvérovej korekcie týchto chýb. Pripočítať k ním môžeme aj vinetáciu, ktorá sa prejavuje tmavšími okrajmi fotografie, oproti stredu. Tá väčšinou býva výrazne potlačená, keď objektív pricloníte. Ak fotografujete do formátu RAW, softvérová korekcia chýb priamo vo fotoaparáte sa naň neaplikuje. Môžete a odporúča sa korigovať chyby v RAW konvertore.
Ako vidno podľa steny vpravo, objektív ma mierne sférické skreslenie.
V počítači sa dá ľahko korigovať. Časť záberu bude však orezaná. Pri fotografovaní by ste na to mali myslieť.
Záver
- poctivo pracujte s hĺbkou ostrosti
- dávajte si pozor na naklonený horizont, používajte vodováhu
- pozor na padajúce línie
- používajte slnečnú clonu, aj ako mechanickú ochranu
- pozor na zvýraznenú perspektívu a deformáciu pri fotení ľudí a zvierat
- využite perspektívu zbiehajúcich sa línií
- ak do popredia umiestnite objekt, zvýrazníte priestorový dojem. Fotografia dostane hĺbku.
Pridaj komentár
