Potulky Bratislavou

Sobotňajšie pekné počasie ma nenechalo sedieť doma a tak som nabil baterku foťáku, hodil na chrbát fotobatoh a poď ho pozrieť si niektoré zaujímavé zákutia Bratislavy (známe i tie pre mňa menej). Inšpirovaný dvoma článkami na ePhote o starých bratislavských cintorínoch, moje prvé kroky zamierili na Mikulášsky cintorín na Žižkovej ulici.

Zastávka 1 - Mikulášsky cintorín

Po prekročení vstupnej brány som sa fakt ocitol pár desiatok rokov v čase dozadu. Staré náhrobné kamene obrastené brečtanom, pokrútené stromy, hrdzavé plotíky a bránky mi ponúkli nespočetné námety na zaujímavé zábery. Cintorín som navštívil v poobedňajších hodinách, kedy slnko bolo ešte vysoko a svetlo bolo celkom ostré. Nebolo to vôbec na škodu a z môjho pohľadu to atmosféru len umocňovalo (pred týždňom som bol na starom cintoríne Kozia brána asi tak hodinku-dve pred západom slnka a vzhľadom na bujný porast tam bola už tma a nič som neodfotil).

Za opačnej strane cesty pomedzi stromy prekúka a s atmosférou starých časov príjemne kontrastuje moderná budova Hotela Kempiski.

Preniesť sa o niekoľko desiatok rokov dozadu a vychutnať si prázdnotu a atmosféru starého cintorína však bolo mojím cieľom a tak sa vraciam k predchádzajúcim motívom.

Asi po hodinke a pol potulovania sa a hľadania vhodných motívov som sa atmosféry dostatočne nasýtil a pobral som sa ďalej. Zvedavosť ma ťahala do Devína, kde som chcel vidieť, ako to vyzerá po nedávnej povodni.

Zastávka 2 - Devín

Ešte stále zatopená časť pri Morave krásne zrkadlí stromy, na ktorých jasne vidno, pokiaľ siahala hladina. Moje minimálne ohnisko 16 mm mi bolo úzke, tak som skúsil panorámu.

Život mi poriadne strpčovali komáre, ktorých je teraz pri Devíne neúrekom. Pobral som sa teda naspäť k autu. Cestou k nemu sa mi podarilo vystihnúť ešte letne devínske sneženie v podobe množstva poletujúcich topoľových chumáčov.

Zastávka 3 - Tyršovo nábrežie

Vidieť, čo narobila povodeň ma ťahalo ešte na Tyršovo nábrežie. Tam sa vždy dajú nafotiť zaujímavé fotky a tak som sa tam cestou domov zastavil. Veľká voda so sebou priniesla veľké kmene stromov, ktoré ostali ležať na brehu.

Ešte niekoľko "povinných" cvakov hradu a Nového mosta a ide sa domov.

Poznámka na záver - celé toto sobotňajšie cvičenie malo aj sekundárny cieľ - konečne sa naučiť použivať RAWko. Fotil som do RAWka druhý krát (v exteriéri úplne prvý) a po zistení, čo všetko sa z neho dá v LR vytiahnuť a zachrániť, už asi JPG formát použijem výnimočne.

Svetlu zdar!