Do Hallstattu sme sa vybrali autom spodnou trasou z Bratislavy cez Einsenstadt cez Leoben, Liezen a v Bad Ausesee sme prešli cez horský priesmyk až k jazeru Hallstatter see.
"Prvý pohľad na Hallstat (v pozadí) po priechode horským priesmykom"
Ako je vidieť počasie nám veľmi neprialo. Pršalo, mrholilo, bolo zamračené a slnko za celú dobu nášho výletu Hallstattu nezasvietilo. Prešli sme ešte zopár kilometrov popri jazere, až sme sa dostali do dedinky, ktorá bola naším cieľom. Samotný Hallstatt sa nachádza na zozname svetového dedičstva UNESCO. Je známy soľnými jaskyňami, archeologickými nálezmi a svojou jedinečnou architektúrou. Prvé "zmienky" resp. fakty o osídlení tohto miesta siahajú až 5000 rokov pred náš letopočet.
Keďže sme mali výlet viac menej naplánovaný, rozhodli sme sa, že ako prvé navštívime samotnú Soľnú baňu (Salzwelten). Zaparkovali sme na parkovisku P2, ktoré je spoplatnené 1,5 € na hodinu. Prešli sme asi 300 metrov a dostali sme sa k stanici "ozubnice", kde nás nemilo prekvapil cenník. Jedna jazda hore 7 €, obojsmerná jazda 13 € a obe jazdy spojené so vstupom do jaskyne vyšli na 26 €. Rozhodli sme sa pre najlacnejšiu variantu a iba sme sa vyviezli hore. Nie je problém tam vyšlapať aj po svojich (cca 1 hodinová prechádzka) ale vzhľadom na počasie sme sa radšej zviezli.
"Stanica ozubnice pod kopcom Salzberg"
Po vystúpení sme sa presunuli nie veľmi dobovými mostmi k miestnej kaviarni. V roku 1284 tu však stála obranná veža Rudolfsturm, ktorá chránila baňu. A kúsok od tejto kaviarni sme si vychutnali panoramatické výhľady na široké okolie a samotný Hallstatt.
"Kaviareň stojaca na mieste bývalej strážnej veže Rudolfsturm"
"Výhľad na okolie a cíp Hallstattu"
"Výbežok, odkiaľ sa možno pozerať po okolí"
Asi 15 minútová prechádza po vyznačenom chodníku, ktorú sprevádzali rôzne informačné tabule a miesta s dobovými vykopávkami nás priviedla k samotnej bani, ktorú sme si pozreli z vonku, dali sme si kávu za 5€ a rozhodli sme sa zošlapať turistickým chodníkom až do dediny. Cesta nám trvala veeeľmi pomalým tempom asi 45 minút a rovnako bola trasa lemovaná rôznymi informačnými tabuľami a banskými štôlňami.
"Usadlosť pred vstupom do bane, ktorá poukazuje o spôsobe života v minulosti"
"Turistická cesta smerom do dediny a štôlne po ceste"
Po absolvovaní tejto túričky sme si ešte vychutnali architektúru Hallstattu, pozreli sme si malinké námestie, miestny cintorín s kostolom, najedli sme sa v príjemnej reštaurácii postavenej na jazere, zaplatili sme 7 € za parkovné a vydali sme sa na cestu ďalej do ďalšej oblasti, z ktorej Vám postrehy prinesiem neskôr.
"Dedina popretkávaná takýmito úzkymi uličkami"
"Pohľad na Hallstatt z miestneho cintorína"
"Miestny cintorín na ktorom sa pochováva do dnes"
"Typická architektúra dediny"
"Malinké námestie plné turistov"
Pridaj komentár
A áno, príroda a vzduch sú veci, ktoré sa jednoducho nedajú presne sprostredkovať žiadnym spôsobom. Treba to vidieť a zažiť na vlastnej koži . 
