Po dnešnom zážitku už môžem pokojne spávať, som profesionálny fotograf, ktorý dobre zarába. Má to len jednu nevýhodu. Nejako som túto zmenu vo svojom živote nepostrehol. Ale čo už, asi to patrí ku tej profesionalite.
Ale po poriadku. Ako zakladateľ skupiny Bratislavský fotografi divokej prírody som sa rozhodol usporiadať stretávku, aby sme sa trošku spoznali a nadviazali nové vzťahy. Väčšinou sa práve takýmto spôsobom človek veľa nového naučí, ale o tom som vlastne nechcel. Každopádne počasie z rána neprialo a prihlásený ľudia zostali doma, stretol som sa iba ja a Bear.
Do záhrady som prišiel asi 20min. pred Bearom a keďže vonku bolo chladno a sychravo, čakanie som si chcel skrátiť v skleníkoch fotografovaním flóry. Keď mi už bolo neznesiteľne teplo, vyšiel som do uličky, kde je o niekoľko stupňov menej. V tom som uvidel usmiateho Beara s Ľubkou a za nimi dvaja pracovníci botanickej záhrady. A vlastne tu sa začala naša profesionálna kariéra fotografov.
Pracovník a pracovníčka sa u nás pristavili, a hneď sa nás spýtali či sme si fotografovanie zaplatili. Nechápavo sme hľadeli striedavo na nich a na seba navzájom. Po otázke, za čo máme platiť a prečo, nám bolo oznámené že sme profesionálny foťáci, lebo obyčajný človek takú výbavu nemá. (videli iba batohy a ja som mal v ruke blesk canon 580exII) Potom nám ešte oznámili že predávame fotografie do časopisov a podobné záležitosti na ktorých bohatneme, o ktorých sme ako profesionáli, nemali ani poňatia. :)
Vo mne to už začalo vrieť, ale Bear zachovával chladnú hlavu a s ľahkosťou sa spýtal, kde je táto informácia, že máme za fotografovanie platiť, uverejnená. Chcel sa pozrieť na internetovú stránku Botanickej záhrady v Bratislave, ale to by ju najprv museli mať. Znie to divne v tejto dobe, keď už webovú stránku má „každé dieťa“. Tu sme sa teda pravdy nedopátrali, ale story pokračuje.
Zamestnankyňa záhrady sa ohradila, že v Schönbrunne vo Viedni nás skasírujú ešte viac. Ale ak si dobra spomínam, v Schönbrunne sa platí jedine ZOO a vstupy do zámku. A tiež porovnávať Schanbrunskú záhradu a tú našu, Botanickú, ľudia čo boli na oboch miestach sa teraz určite niekde v kútiku duše smejú. Tak sme si vymenili ešte zopár názorov. My sme boli asi v presile, lebo nám nakoniec povedali, tak si fotografujte.
Tak sme si fotografovali, pokiaľ kunám nepristúpil tretí zamestnanec zhruba o 10 minút neskôr. Celé sa to zasa opakovalo. Nakoniec sme sa zobrali a išli sa na tú vrátnicu pozrieť, že kvôli čomu by som mal platiť 35€ za hodinu. Nie, nerobím si srandu. 35€ za hodinku fotografovania niekde, kde nemajú ani poriadne WC či bufet. Mne nevadí zaplatiť si fotografovanie. Ale zaplatím so ho niekde, kde majú naozaj čo ponúknuť a je to v prostredí ktoré je na to vyhovujúce.
Ale zasa som odbočil. Na vrátnici žiadna výstraha, smernica či upozornenie nebolo. Bol tam iba cenník v euroobale pripevnený pripináčikom. Vlastne toto:
Svadbu sme tam fotiť neboli, komerčne tiež nie, vstupné sme si zaplatili, ja v tom žiadny problém nevidím. Jediný problém je teda ten, že veľký batoh, či väčší fotoaparát z vás spraví v Bratislavskej botanickej záhrade profesionála.
Počasie sa na chvíľku ukľudnilo a striedavo vychádzalo slniečko. Nenechali sme si pokaziť sychravú nedeľu a fotiť sme šli do exteriérov, kde nám už dali pokoj, lebo nás nevideli. Čo to sme pofotili, porozprávali sa, užili sme si to v rámci možností a ja dúfam že keď budem organizovať ďalšie stretnutie Bratislavských fotografov prírody tak sa nás zíde viac a aj počasie bude priať. Ale už teraz viem, že nebude v botanickej záhrade. :)
Ak máte podobné skúsenosti z iných miest, prispejte do diskusie, aby sa ostatný vedeli patrične pripraviť pred návštevou.
Ale aby som len zlé nepísal, v galérii si môžete pozrieť fotografie ktoré som nafotil počas nášho zrazu. Veľa spoločných foto nemáme, presnejšie nemáme žiadnu, za to sme našli jašteričku v papradí a na tú sme toľko blýskali až jej bolo jedno, že ju Bear chytil do ruky a chcel si ju naaranžovať inde. Vonku bolo docela chladno a jašteričke sa teplo dlane páčilo tak veľmi, že sa jej nechcelo zísť.
Takže takto to celé dopadlo, a potom že fotografovanie nie je sranda. :)
Ale po poriadku. Ako zakladateľ skupiny Bratislavský fotografi divokej prírody som sa rozhodol usporiadať stretávku, aby sme sa trošku spoznali a nadviazali nové vzťahy. Väčšinou sa práve takýmto spôsobom človek veľa nového naučí, ale o tom som vlastne nechcel. Každopádne počasie z rána neprialo a prihlásený ľudia zostali doma, stretol som sa iba ja a Bear.
Do záhrady som prišiel asi 20min. pred Bearom a keďže vonku bolo chladno a sychravo, čakanie som si chcel skrátiť v skleníkoch fotografovaním flóry. Keď mi už bolo neznesiteľne teplo, vyšiel som do uličky, kde je o niekoľko stupňov menej. V tom som uvidel usmiateho Beara s Ľubkou a za nimi dvaja pracovníci botanickej záhrady. A vlastne tu sa začala naša profesionálna kariéra fotografov.
Pracovník a pracovníčka sa u nás pristavili, a hneď sa nás spýtali či sme si fotografovanie zaplatili. Nechápavo sme hľadeli striedavo na nich a na seba navzájom. Po otázke, za čo máme platiť a prečo, nám bolo oznámené že sme profesionálny foťáci, lebo obyčajný človek takú výbavu nemá. (videli iba batohy a ja som mal v ruke blesk canon 580exII) Potom nám ešte oznámili že predávame fotografie do časopisov a podobné záležitosti na ktorých bohatneme, o ktorých sme ako profesionáli, nemali ani poňatia. :)
Vo mne to už začalo vrieť, ale Bear zachovával chladnú hlavu a s ľahkosťou sa spýtal, kde je táto informácia, že máme za fotografovanie platiť, uverejnená. Chcel sa pozrieť na internetovú stránku Botanickej záhrady v Bratislave, ale to by ju najprv museli mať. Znie to divne v tejto dobe, keď už webovú stránku má „každé dieťa“. Tu sme sa teda pravdy nedopátrali, ale story pokračuje.
Zamestnankyňa záhrady sa ohradila, že v Schönbrunne vo Viedni nás skasírujú ešte viac. Ale ak si dobra spomínam, v Schönbrunne sa platí jedine ZOO a vstupy do zámku. A tiež porovnávať Schanbrunskú záhradu a tú našu, Botanickú, ľudia čo boli na oboch miestach sa teraz určite niekde v kútiku duše smejú. Tak sme si vymenili ešte zopár názorov. My sme boli asi v presile, lebo nám nakoniec povedali, tak si fotografujte.
Tak sme si fotografovali, pokiaľ kunám nepristúpil tretí zamestnanec zhruba o 10 minút neskôr. Celé sa to zasa opakovalo. Nakoniec sme sa zobrali a išli sa na tú vrátnicu pozrieť, že kvôli čomu by som mal platiť 35€ za hodinu. Nie, nerobím si srandu. 35€ za hodinku fotografovania niekde, kde nemajú ani poriadne WC či bufet. Mne nevadí zaplatiť si fotografovanie. Ale zaplatím so ho niekde, kde majú naozaj čo ponúknuť a je to v prostredí ktoré je na to vyhovujúce.
Ale zasa som odbočil. Na vrátnici žiadna výstraha, smernica či upozornenie nebolo. Bol tam iba cenník v euroobale pripevnený pripináčikom. Vlastne toto:
Svadbu sme tam fotiť neboli, komerčne tiež nie, vstupné sme si zaplatili, ja v tom žiadny problém nevidím. Jediný problém je teda ten, že veľký batoh, či väčší fotoaparát z vás spraví v Bratislavskej botanickej záhrade profesionála.
Počasie sa na chvíľku ukľudnilo a striedavo vychádzalo slniečko. Nenechali sme si pokaziť sychravú nedeľu a fotiť sme šli do exteriérov, kde nám už dali pokoj, lebo nás nevideli. Čo to sme pofotili, porozprávali sa, užili sme si to v rámci možností a ja dúfam že keď budem organizovať ďalšie stretnutie Bratislavských fotografov prírody tak sa nás zíde viac a aj počasie bude priať. Ale už teraz viem, že nebude v botanickej záhrade. :)
Ak máte podobné skúsenosti z iných miest, prispejte do diskusie, aby sa ostatný vedeli patrične pripraviť pred návštevou.
Ale aby som len zlé nepísal, v galérii si môžete pozrieť fotografie ktoré som nafotil počas nášho zrazu. Veľa spoločných foto nemáme, presnejšie nemáme žiadnu, za to sme našli jašteričku v papradí a na tú sme toľko blýskali až jej bolo jedno, že ju Bear chytil do ruky a chcel si ju naaranžovať inde. Vonku bolo docela chladno a jašteričke sa teplo dlane páčilo tak veľmi, že sa jej nechcelo zísť.
Takže takto to celé dopadlo, a potom že fotografovanie nie je sranda. :)