Fotografia

V dnešnej dobe vlastní fotoalbum takmer každá rodina. To isté platí pre prístroje, ktoré v dnešnej dobe dokážu vytvoriť fotografiu. Prečo prístroje? Pretože v dnešnej dobe ľudia vytvárajú fotografie aj mobilmi či tabletmi a práve tieto zariadenia, ktoré dokážu zdieľať fotografiu okamžite na sociálnych sieťach, znižujú význam fotografie ako takej. Mám pocit, ako keby fotografie odkladali stretnutie blízkych osôb tým, že ich vidíme na sociálnej sieti. Kedysi, keď sa fotografie nerobili v takom množstve, mala fotografia úplne inú hodnotu. Ľudia si ju brali ako spomienku na svojho blízkeho, ak boli v odlúčení. Vminulosti slúžila fotografia na vytvorenie portrétu alebo na zachytenie nejakej významnej udalosti. V súčasnosti slúži takmer na všetko. Od selfies portrétov až po špionážne fotografie zo satelitu. Je jej také množstvo, že na niektoré fotografie, ktoré by boli vminulosti obdivované, ani nereagujeme. Naše mysle sú otupené až tak, že ak vidíme nejakú fotku, na ktorej je násilie, vôbec to s nami nepohne. Nemal by to byť nejaký varovný signál, že niečo asi nie je v poriadku? Vizuálne vnímanie človeka je veľmi dôležité pre jeho plnohodnotný život. Čo ak jedného dňa dôjde ktomu, že naše oči budú mať pred sebou fotografiu, no my ju ani nezaregistrujeme? V roku 2012 sme mali výstavu World Press Photo unás v Košiciach. Na jednej fotografii bola odrezaná hlava skončatinami na chodníku. Táto fotografia bola zobrazením boja drogových kartelov v Mexiku. Mňa pri nej ale vydesilo niečo úplné iné. Nemal som skoro žiadne emócie. Počujete dobre. Keď mi museli utratiť psa, plakal som ako malý chlapec, no keď som videl chlapa s odrezanou hlavou, vôbec to so mnou nepohlo. A v hlave sa mi premietali fotky iných drastických situácií, ktoré som videl. Tých fotiek bolo toľko, že som skutočne takmer nepociťoval žiadne emócie. Môže to byť výzva, aby sme prerušili akýkoľvek kontakt s médiom fotografie a začali sa venovať vlastnému životu? Neviem. No tento zážitok ma dosť vydesil. Súčasná novinárska fotografia zažíva etickú krízu. Fotografie stupňujú násilie, brutalitu a intímne témy. Čo ak to bude pokračovať až do štádia, že ľudí skutočne už nebude zaujímať obsah a ani zdieľanie nejakého posolstva? To je riziko, ktoré denne nevedomky podstupujeme.