Keď sa u nás v meste zakladal nový tanečný klub, požiadal ma konateľ - známy, či by som mu nešiel robiť diskotékového fotografa. Súhlasil som a s myšlienkou, že to určite nieje žiaden "kumšt" , pustil som sa do toho "po hlave". Rýchlo som zistil, že nie všetko je také ružové, ako to bolo v mojich myšlienkach a predstavách. Týmto článkom zo seba nechcem robiť nijakého fotografického "Guru", ktorý vie úplne všetko, ale chcem vám poskytnúť niekoľko vlastných skúseností, priblížiť ako to prebieha, čo k tomu treba a - ako som sa naučil, to najdôležitejšie - ako pracovať s davom ľudí.
Hneď prvý deň som sa „vyfarbil“ – ako kvalitou fotiek, tak aj medzi ľuďmi – tanečníkmi. Fotil som do JPEG, bleskom natočeným priamo do tvárí a fotil som úplne všetkých a všetko. Malo to za následok otrasné fotografie a pár nepekných slov od jedincov, ktorí nechceli byť zdokumentovaní. Začal som nad tým rozmýšľať a časom som sa učil jednak technickej stránke ale aj tej ľudskej.
Poďme si teda čo – to povedať o tej technickej stránke: Čo budeme potrebovať?
-zrkadlovku (ideálne digitálnu),
-svetelný objektív, pevné ohnisko a lebo zoom (dá sa použiť samozrejme aj setový, ale nie je to to pravé, mne sa osvedčil AF-S Nikkor 35mm f/1,8 DX) ,
-systémový blesk (so vstavaným je to ťažšie a technicky náročnejšie – využívame možnosť natáčania hlavy).
A teraz o samotnom fotení v priestoroch klubu alebo miestnosti. Najlepšie je používať manuálny expozičný režim a urobiť pár skúšobných snímok.
-Nebojte sa vyhnať ISO do hodnôt okolo 800, pri CCD snímačoch a 1600+ pri CMOS snímačoch.
-Vypnite AUTO ISO, fotoaparát to nemusí zvládať pri preblikujúcom svetle, či laseroch na plný výkon.
-Na blesku nastavte meranie TTL , foťte odrazom o strop, nezabudnite na odrazku, či už vstavanú alebo gumičkovo – vizitkovú verziu. Ak by ste fotili s hlavou natočenou na ľudí, fotografie by vyzerali jednak plocho a veľmi by ste zvýraznili nepriateľa diskotékovej fotografie – dym z parostrojov.
-Podľa svetelnej situácie nastavte parametre expozície, no s clonou narábajte opatrne, pri číslach ako f/1,8 a iných blížiacich sa k jednotke dosť ťažko udržíte objekt v hladine ostrosti, tanečníci sa predsa len hýbu. Mne sa v priestoroch klubu osvedčilo f/2,5-2,8 a čas 1/20s – 1/30s. Nebojte sa rozmazania snímku, blesk pohyb zmrazí.
-Fotografujte do RAW – väčší dynamický rozsah snímky, väčšie možnosti prípadnej opravy snímky pri zle odhadnutej expozícií, taktiež vyváženie bielej si môžete nastaviť až pred monitorom.
-Na prevod z RAW do JPEG používajte kvalitný software, napr. Adobe Photoshop Lightroom.
Pri fotení vonkajších priestorov platia v podstate rovnaké pravidlá, až na blesk, tu máte dve možnosti buď osvetľovať s vyklopenou hlavou „k nebu“ cez odrazku, čo má za následok rýchlejšie vybitie akumulátorov, keďže blesk potrebuje na záblesk väčší výkon, alebo blýskať priamo s hlavou otočenou na objekt, fotky budú ale vyzerať plocho, je možnosť použiť difuzor na bleskovú hlavu.
Z technickej stránky by to bolo asi všetko, no a teraz to najdôležitejšie a síce práca s ľuďmi – čo ako a kedy fotiť.
S ľuďmi sa pracuje samozrejme najťažšie, najhorší prípad je, keď ste nový alebo keď vás zatiaľ ešte nepoznajú. V ideálnom prípade treba mať nálepku, visačku, náramok alebo šiltovku s nápisom „FOTOGRAF“. Vtedy sú ľudia uvoľnenejší a chápu, že sa neocitnú na prvých stránkach bulvárnych plátkov. S ľuďmi treba komunikovať, veľakrát sa pýtajú otázky typu : „Kde budú fotky brácho?“ alebo „Počuj starý pre koho robíš?“. Vždy treba milo odpovedať, začnete si tým budovať v klube renomé. Po odfotení treba prísť za jednotlivcom, párom alebo skupinou a fotografiu im ukázať, prípadne ich odfotiť ešte raz. Rozhodne treba vyhovieť aj oprávneným žiadostiam o vymazanie fotografie, poprípade prosbe o nezverejnenie fotografie z toho – či iného dôvodu. Pri takomto prístupe sa z vás o chvíľu stane kamarát každého stáleho zákazníka klubu.
Foťte v drvivej väčšine skupinky ľudí, portréty, ktoré sú želané, tj., keď vás niekto požiada o fotku. Rozhodne nevoľte taktiku – priskočím, cvaknem do tváre a bežím preč. Takto si ľudí pohneváte. To si môžete dovoliť iba pri známych a priateľoch. Komponujte tak, aby pozadie hralo farbami zo svetiel, prípadne aby bolo rôznorodé, nie jednoliate. Keď nie je iná možnosť a pozadie je jednotvárne, napríklad stena, tak skomponujte scénu tak, aby pútala pozornosť, napríklad náklonom fotografie.
Atmosférovky sú tiež vhodné , ale nie každá druhá fotka. Stačí 8-10 z celej akcie. Vtedy držte fotoaparát čo najvyššie, prípadne vyskočte na vyvýšený predmet alebo sa postavte ku DJ – ovi, pre najväčší možný záber scény. Môžete experimentovať, také fotky nie sú nikdy zlé.
Ak by nastal prípad, že nemáte koho fotiť, alebo, že ľudia sa hanbia, oslovte ich vetou „Zdravím nedáte si spoločné foto?“, možno budete z reakcie milo prekvapení a o chvíľu sa pridajú ďalší a ďalší. Rozhodne nebuďte na ľudí drzí, predsa oni vás v tom momente živia, oni vám zarábajú peniaze.
Záverom by som sa chcel poďakovať pánovi Vladimírovi Matochovi a bývalému Roof Club–u v Dubnici nad Váhom za prejavenie dôvery a za umožnenie zlepšenia sa v tom, čo ma baví a v čom sa chcem zdokonaľovať.
Hneď prvý deň som sa „vyfarbil“ – ako kvalitou fotiek, tak aj medzi ľuďmi – tanečníkmi. Fotil som do JPEG, bleskom natočeným priamo do tvárí a fotil som úplne všetkých a všetko. Malo to za následok otrasné fotografie a pár nepekných slov od jedincov, ktorí nechceli byť zdokumentovaní. Začal som nad tým rozmýšľať a časom som sa učil jednak technickej stránke ale aj tej ľudskej.
Poďme si teda čo – to povedať o tej technickej stránke: Čo budeme potrebovať?
-zrkadlovku (ideálne digitálnu),
-svetelný objektív, pevné ohnisko a lebo zoom (dá sa použiť samozrejme aj setový, ale nie je to to pravé, mne sa osvedčil AF-S Nikkor 35mm f/1,8 DX) ,
-systémový blesk (so vstavaným je to ťažšie a technicky náročnejšie – využívame možnosť natáčania hlavy).
A teraz o samotnom fotení v priestoroch klubu alebo miestnosti. Najlepšie je používať manuálny expozičný režim a urobiť pár skúšobných snímok.
-Nebojte sa vyhnať ISO do hodnôt okolo 800, pri CCD snímačoch a 1600+ pri CMOS snímačoch.
-Vypnite AUTO ISO, fotoaparát to nemusí zvládať pri preblikujúcom svetle, či laseroch na plný výkon.
-Na blesku nastavte meranie TTL , foťte odrazom o strop, nezabudnite na odrazku, či už vstavanú alebo gumičkovo – vizitkovú verziu. Ak by ste fotili s hlavou natočenou na ľudí, fotografie by vyzerali jednak plocho a veľmi by ste zvýraznili nepriateľa diskotékovej fotografie – dym z parostrojov.
-Podľa svetelnej situácie nastavte parametre expozície, no s clonou narábajte opatrne, pri číslach ako f/1,8 a iných blížiacich sa k jednotke dosť ťažko udržíte objekt v hladine ostrosti, tanečníci sa predsa len hýbu. Mne sa v priestoroch klubu osvedčilo f/2,5-2,8 a čas 1/20s – 1/30s. Nebojte sa rozmazania snímku, blesk pohyb zmrazí.
-Fotografujte do RAW – väčší dynamický rozsah snímky, väčšie možnosti prípadnej opravy snímky pri zle odhadnutej expozícií, taktiež vyváženie bielej si môžete nastaviť až pred monitorom.
-Na prevod z RAW do JPEG používajte kvalitný software, napr. Adobe Photoshop Lightroom.
Pri fotení vonkajších priestorov platia v podstate rovnaké pravidlá, až na blesk, tu máte dve možnosti buď osvetľovať s vyklopenou hlavou „k nebu“ cez odrazku, čo má za následok rýchlejšie vybitie akumulátorov, keďže blesk potrebuje na záblesk väčší výkon, alebo blýskať priamo s hlavou otočenou na objekt, fotky budú ale vyzerať plocho, je možnosť použiť difuzor na bleskovú hlavu.
Z technickej stránky by to bolo asi všetko, no a teraz to najdôležitejšie a síce práca s ľuďmi – čo ako a kedy fotiť.
S ľuďmi sa pracuje samozrejme najťažšie, najhorší prípad je, keď ste nový alebo keď vás zatiaľ ešte nepoznajú. V ideálnom prípade treba mať nálepku, visačku, náramok alebo šiltovku s nápisom „FOTOGRAF“. Vtedy sú ľudia uvoľnenejší a chápu, že sa neocitnú na prvých stránkach bulvárnych plátkov. S ľuďmi treba komunikovať, veľakrát sa pýtajú otázky typu : „Kde budú fotky brácho?“ alebo „Počuj starý pre koho robíš?“. Vždy treba milo odpovedať, začnete si tým budovať v klube renomé. Po odfotení treba prísť za jednotlivcom, párom alebo skupinou a fotografiu im ukázať, prípadne ich odfotiť ešte raz. Rozhodne treba vyhovieť aj oprávneným žiadostiam o vymazanie fotografie, poprípade prosbe o nezverejnenie fotografie z toho – či iného dôvodu. Pri takomto prístupe sa z vás o chvíľu stane kamarát každého stáleho zákazníka klubu.
Foťte v drvivej väčšine skupinky ľudí, portréty, ktoré sú želané, tj., keď vás niekto požiada o fotku. Rozhodne nevoľte taktiku – priskočím, cvaknem do tváre a bežím preč. Takto si ľudí pohneváte. To si môžete dovoliť iba pri známych a priateľoch. Komponujte tak, aby pozadie hralo farbami zo svetiel, prípadne aby bolo rôznorodé, nie jednoliate. Keď nie je iná možnosť a pozadie je jednotvárne, napríklad stena, tak skomponujte scénu tak, aby pútala pozornosť, napríklad náklonom fotografie.
Atmosférovky sú tiež vhodné , ale nie každá druhá fotka. Stačí 8-10 z celej akcie. Vtedy držte fotoaparát čo najvyššie, prípadne vyskočte na vyvýšený predmet alebo sa postavte ku DJ – ovi, pre najväčší možný záber scény. Môžete experimentovať, také fotky nie sú nikdy zlé.
Ak by nastal prípad, že nemáte koho fotiť, alebo, že ľudia sa hanbia, oslovte ich vetou „Zdravím nedáte si spoločné foto?“, možno budete z reakcie milo prekvapení a o chvíľu sa pridajú ďalší a ďalší. Rozhodne nebuďte na ľudí drzí, predsa oni vás v tom momente živia, oni vám zarábajú peniaze.
Záverom by som sa chcel poďakovať pánovi Vladimírovi Matochovi a bývalému Roof Club–u v Dubnici nad Váhom za prejavenie dôvery a za umožnenie zlepšenia sa v tom, čo ma baví a v čom sa chcem zdokonaľovať.
Pridaj komentár
