To sú momentky z dovolenky. Zatiaľ nič moc, emócie sa nekonajú. Milujem street fotografiu. Musím uznať, že na dobrý záber môžem čakať aj roky, ak mu nebudem bežať oproti. Sú tu aj zábery z Turína, ktorý nepatrí do Ligúrie. Momentky nechtiac vystihujú Talianov. Je tu umenie, kávička, móda, ale aj unavení úradníci, či turínsky čítaniachtivec.
Vľavo: Diano Marina, Salvataggio (čiže plavčík) na prázdnej pláži. Bolo chladno, ale on tam musel sedieť.
Vpravo: Diano Marina. No tak toto ma rozhodne zaujalo. Prekrásne. Hlavne pre chlapov. Tí si určite predstavovali, ako by to vypálilo, keby sa do toho navliekla nejaká baba. Určite by oferovali tých 89,90 Euro.
Moja výbava sa skladá z Canon 70d, Canon 35mm F2.0 IS USM a Tamron SP 90mm F/2.8 Di VC USD MACRO 1:1, čiže z objektívov, ktoré APS-C senzor oreže na 56 a144mm. Ten 35mm Canon je vynikajúci na fotografovanie na ulici. Je ostrý aj na APS-C senzore a navyše má stabilizáciu pre moje roztrasené ruky. Bonus bol, že som ho nový kúpil pod 500 Eur. Tamron je dobrý aj na portréty a výborný na fotenie na ulici z decentnej vzdialenosti.
Ináč, stanovil som si hranicu práve 500 Eur, ktorú nesmiem pri kúpe objektívov prekročiť. Uvedomujem si, že som len (s)prostý amatér, ktorý má z cvakania spúšte len občasný dobrý pocit, nič viac. Primárny dôvod pre kúpu týchto objektívov bol však iný. Zaujímam sa tiež o históriu. Svoje vedomosti si dopĺňam chodením po múzeách, kde si robím pre potrebu samoštúdia fotky exponátov. V múzeách spravidla šetria svetlom, neviem, hádam aby nepoškodili exponáty... a je tam zákaz používať blesk. Doteraz som na to používal kompakt. Šikovný Canon PowerShot A650 IS. Ale, nedávno som sa tak nas...al, keď som prezeral tie roztrasené a zašumené snímky, že som sa rozhodol k radikálnemu kroku, ktorý nikdy nevedie inde, len k rozhodnutiu oplieskať peniaze.
Vľavo: Dolceacqua, mestečko s dominantou hradu z 12. storočia. V podhradí boli takéto uličky, ktorými ste sa doslova vyškriabali až k samotnému hradu. Kontrasty svetla a tmy. Mädlil som si ruky.
Vpravo hore: No to je zase Turín. Ale tá pešia zóna v strede mesta ma zaujala. Lavičky priamo na ulici.
Vpravo dole: Janov. Krúžil som okolo tej fontány a nevedel som ako na to. Doma som to dal na 16:9 a takto sa mi to páčilo, lebo som to mal na celú obrazovku. Čo stačí našincovi ku šťastiu.
Všetky snímky podexponovávam na -1EV. Prečo? No, pretože neznášam normálne exponované snímky. Vyzerajú tak normálne. Ale aj kvôli prepalom. Mám rád tmavšie tóny, ale musí tam byť nejaký odlesk svetla. Oko vidí tú farebnosť, tie jemné odtiene svetla v tme, horšie je, že foťák nie je oko. Tma je tajomno, nekonečno, odlesk svetla v tme je teplo a sním spojený život...
Prečo je čiernobiela fotografia ľahšie čitateľná, ako farebná? A plná emócií? Pretože sa v nej podľa mňa práve takto strieda tma so svetlom. Scéna nie je tak rozbitá do detailov množstva farieb, preto sa vieme lepšie sústrediť na citové súvislosti scény. A ešte neznášam ten modrastý nádych na fotografii. Myslím tým asi taký, ako vidieť na krajine v nekonečne. Bŕŕŕ. Snažím sa to odstrániť všetkými možnými prostriedkami. A ešte... nemám rád formát 4:3. Asi to je preto, že monitor má 16:9. Keď sa fotografia rozpleskne na celú obrazovku, až mi nabehnú zimomriavky. Tie detaily, tie veľké farebné plochy... Keď je to orezané 4:3, niečo tomu chýba. Zvláštne, že sa mi viac páčia fotky na stojáka, ale 4:3 nie, len keď vidím, že by som to orezom úplne pokazil.
Perla Ligúrie, Cervo. To je tá navŕšená kopa rôzne pozliepaných domov, zladených do úžasného labyrintu strmých uličiek. Táto bola najkrajšia. Na ľavej snímke si všimnite tie mikroténové sáčky. Neviem, načo tam boli, ale hneď ma zaujali, ako vyžarovali svetlo. My sme tejto kope dali pracovný názov „Črevo“ a pri fotení sme si spokojne krochkali.
Toto je opäť „Črevo“. Perla Ligúrie. Bolo to kikiríkovo farebné a do toho to more. Nuž čo, dovolenkové fotky, ktoré vás hneď nakopnú teplými farbami. Raj pre dovolenkových fotografov.
Vľavo: Dolceacqua. V podhradí bola aj za slnečného dňa tma ako v rohu. Denné svetlo sa len ťažko dostávalo až dole, kde sa miešalo s teplým umelým osvetlením. Pri fotografovaní bleskom takýto mix mnohým vadí. Mne nie. Mne sa to páči.
Vpravo: San Remo. Život v uliciach je nádherne farebný, reklamy a pútače vhodne dopĺňajú vitríny, ukecaní Taliani radi vysedávajú pri kávičke.
Hore: Sanremo a DolceAcqua
Neviem, prečo všetko staré ladí oku lepšie ako to nové. Že by v tých starých časoch mali skutočne nejaký urbanistický zámer? Ja v tom vidím skôr živelnosť, ale aj vkus. Skúste sa prísť pozrieť ku nám, kde vyrastá štvrť nových rodinných domov. Je v tom tiež živelnosť. Honosná palota stojí hneď vedľa rodinného domu typu „garáž“. Aj mi namietali, že máme demokraciu a každý si môže postaviť, čo chce. Ja len dúfam, že tam niekto rozumný nasadí stromy, ktoré tú hrôzu prekryjú.
Dole: Taliani a Talianky
Chodil som s Talianmi do školy. Sú strašne temperamentní. V škole sa iniciatívne hlásili, chceli na všetko odpovedať ako prví. Po týždni som musel svoje obrátky zvýšiť o 100%, aby som sa vôbec dostal k slovu. A sú slušní. Našinci tvrdia, že Taliani nevedia dostavať Mochovce, lebo sú neschopní. Nie, nie je to tak. Oni sú proste tak slušní, že sa nevedia ubrániť pred tou chamraďou, ktorá na nich útočí zo všetkých strán a vymýšľa všetko možné, aby si z tej dojnej kravy utrhla čo najväčší žvanec.
Hore: Bazilika S. Maurizio, Imperia. Do baziliky sme sa nedostali, bola už zavretá. Mňa skôr zaujali tie dažďové mraky, ktoré sa valili od severu. Malo to pridať trochu dramatičnosti do pohľadnicovej scény. O to som sa snažil aj ďalšou úpravou.
Dole: Ventimiglia, rozkošne špinavé mestečko. Keď som sa pozeral na fotky, vyšli lepšie, ako to tam v skutočnosti bolo. Neznášam oblohu na takýchto fotografiách, preto tam ani žiadna nie je. Ale bola, len som ju orezal. Krásne usporiadaný bordel. Je to tam napáckané bez ladu a skladu, ale v konečnom dôsledku je to úžasne krásne. Veď si to len skúste porovnať, keby ste sa pozreli na fotografiu sídliskového činžiaka s presne sa opakujúcimi šedými líniami.
Hore: Piazza San Carlo, Turín. Niežeby bolo nejako teplo. Tí unavení ľudkovia skôr hľadali v lúčoch slnka životodarnú energiu.
Dole: Janov je z pohľadu našinca obrovské mesto. Všetko je navyše stesnané skoro až do atomárnej podoby. Nájsť v strede mesta miesto na parkovanie? Šancu majú len motorkári, len nechápem, ako zo stredu tejto mäteže vytiahnu práve toho svojho tátoša.
Pridaj komentár
