Zrkadlenie

Počasie na dušičky vyšlo nad všetky očakávania. A keďže aj jeseň už vyfarbila prírodu do neskutočnej krásy, zbehol som ku rybníku na Uhlisku v Banskej Bystrici, aby som sa trochu prešiel. Rybári obkolesovali rybník v pravidelných vzdialenostiach. Zdali sa mi nejakí smutní, tak som ich oslovoval rad radom s otravnou otázkou, či reku berú?... Až vtedy som zistil, že vôbec nie sú smutní. Ochotne odpovedali, že to nie je bohvie čo, ale zjavne im to nevadilo. Aj čínska komunita sem rada chodí. Majú tu aj záhradky, ale chodia sem aj na rybačku. S miestnymi rybármi pokrikujú na seba už ako starí známi.

                   
                    Nie, tento rybár ma nechcel ovaliť po hlave, že mu plaším ryby, hoci ešte stále nič nechytil...
                                                        Dnes im to všeobecne všetkým akosi nešlo...

Zobral som si aj fotoaparát, aby som sa nenudil a pri prechádzke som občas cvakol protiľahlý breh rybníka zaliaty v lúčoch zapadajúceho slnka. Nepoužil som statív, fotil som len z ruky bez nejakého fotografického zámeru a nechal som to na zhodu náhod. Protiľahlý breh sa zrkadlil vo vodách rybníka. Nejako automaticky ma to hnalo fotiť to zrkadlenie na stredovú symetriu. Vedel som, že to bude nudné a stereotypné. Všimol som si ale, že odlesk v hladine mal niečo do seba. Bol prerušovaný napadaným lístím vo vode... a vtedy ma to napadlo. Prečo fotiť originál, keď je zaujímavejší odraz vo vode?

Doma som sa na to díval a ešte som to vylepšil. Otočil som to celé hore nohami a niečo aj do strany. Táto zmena mi otvorila pohľad na štvrtú dimenziu, ktorú zrkadlenie ponúka, čo som si zo zbežného pohľadu nevšimol. Mozog sa pri pohľade na takéto snímky trocha potrápi... čo to je? Je to koláž? Alebo nejaká počítačová abstrakcia? Nie, je to obyčajný nudný svet, ktorý vám je dôverne známy, len sa naň dívate hore nohami.

Svet hore nohami...

Aj toto... hore, dole, ako sa mi to najviac páčilo...