V roku 1949 bol vyrobený prvý protoyp fotoaparátu Lubitel. Tiež mu bol za predlohu Voigtländer Brilliant, ale tento raz jeho zlepšená verzia s prívlastkom "focusing". Zlepšenie spočívalo predovšetkým, ako sa možno dovtípiť, v tom, že s prístrojom sa dalo kontrolovatelne zaostrovať. Brilliant a Komsomolec túto možnosť nemali a ostrilo sa len odhadom.
Nasledovali verzie Lubitel 2 (1955-80), ktorý priniesol závierku so synchrokontaktom, Lubitel 166 (1976-81) s novým dizajnom a spriahnutým pretáčaním filmu a závierky a taktiež dostal do vienka automatické počítadlo. Lubitel 166B(1980-90) bola ochudobnená verzia originálnej 166-ky. Film sa pretáčal znova podľa červeného okienka a závierka sa naťahovala samostatne. Verzia 166 Universal (1983-96) mala v porovnaní so 166B možnosť použiť aj formát 6x4,5 po vložení vymedzovacej masky.
KONŠTRUKCIA
Na pomery veľmoci, ktorá si zo železnej rudy vedela dláždiť celé stovky kilometrov ciest je to nezvyk. Lubitel je vyrobený z plastu. Viem to zhodnotiť z dvoch strán. Negatívny pohľad je ten, že človek nemá pocit, že má v rukách kus recyklovaného tanku, s ktorým sa v prípade núdze dá zahnať nechcená spoločnosť pri čakaní na nočný vlak. Pozitívny pohľad je ten, že samotný aparát je vcelku spratný a ľahký, čo ocenia predovšetkým jedinci, ktorí sa s fotoaparátom vedia vybrať na cesty.
Hľadáčik, teda skôr šachta sa objaví po odklopení štvorstranného svetlíka na vrchu fotoaparátu. Podobný mechanizmus mali aj prvé verzie známych Flexaretov. Po pohľade do šachty možno príde šok. Čo je tá malá čierna plocha v strede? Snáď môj Lubitel nechytila pleseň! Ale kde. To je matovaná plocha, na ktorú sa zaostruje. Budem úprimný - mnoho ľudí na Lubitel zaneviera kvôli tomuto. Presné zaostrenie chce proste cvik a dobré oči. Nie je to práve pohodlný spôsob, ale s trochou vôle a zvyku všetko ide.
Objektív(y) má Lubitel dva. Je to pochopitelné, keďže je to dvojoká zrkadlovka. Ten hľadáčikový je dvojčočkový achromát s ohniskom 60mm a svetelnosťou 2,8. Snímací objektív je trojčočkový Triplet (podobnú konštrukciu má napr. objektív Domiplan) s ohniskom 75mm a svetelnosťou 4,5. Prečo sú použité dve rozdielne ohniská mi známe nie je. Zrejme je to preto, lebo takto bol riešený aj Voigtländer Brilliant a čo bolo v pôvodných plánoch, to sa prenieslo aj do konečného výrobku. Snímací objektív nemá na prvý pohľad zvlášť zaujímavé parametre. Po chvíľke matematiky dospejeme k tomu, že po prepočte na kinofilm sa objektív rovná údajom cca 40/2,3 (svetelnosť 2,3 zodpovedá hĺbke ostrosti!). To znie už lepšie. Filtrový závit má priemer 40,5. Nie je to práve rozšírený typ, no našťastie nie je ani neštandartný. Osobne som si hneď objednal od čínskych detí slnečnú clonu, keďže antireflexná úprava je bieda. Premýšľam aj nad novou krytkou tohto priemeru. Tá pôvodná mala dve verzie. Jednoduchšiu, ktorá sa len nasadila a druhá bola zacvakávacia. Mal som dočinenia s oboma a ani jedna nedrží práve najlepšie. Clona sa skladá z 8 lamiel a dá sa plynule nastavovať do f22. Čo sa týka bokehu, tak Lubitel vie veľmi milo prekvapiť. Vďaka 8 lamelám vie pri správnych podmienkach vyčarovať ten slávny swirly bokeh. Kto by to čakal od takého fotoaparátu?
Smutno v parku. Objektív vie milo prekvapiť podaním bokehu.
Ukážka maximálneho podania bokehu - minimálna zaostrovacia vzdialenosť a plne odclonený objektív.
Ostrosť objektívu záleží, ako býva zvykom pri fotoaparátoch vyrobených v Sovietskom zväze, kus od kusu. Ale ak človek narazí na dobrý kus, až tak zlé to nie je. Odclonený je mäkší aj v strede, s miernou vinetáciou v krajoch. Po zaclonení aspoň na f8 sa ostrosť zlepší aj v rohoch a vinetácia je viac-menej úspešné potlačená.
Suma sumáru, objektív hodnotím kladne. Nie je práve najsvetelnejší, ale odclonený to vie vyvážiť pekným bokehom a priclonený vcelku slušnou ostrosťou (prepočítané na cenu prístroja a miesto jeho vzniku).
Dubnická Grotta. Objektív som priclonil na clonu cca f8
Martina. Objektív zaostrný na cca 3 metre. Clona f4,5. Vďaka širšiemu ohnisku a väčšiemu formátu nie je problém zasadiť portrét postavy do prostredia a stále zostane miesto pre malú hĺbku ostrosti.
Závierka je centrálna a má rozsah 1/15 - 1/250 + B. Našťastie tento biedny rozsah vie vyvážiť to, že fotoaparát je vybavený syncrhokontaktom pre káblový blesk, s ktorým vie synchronizovať v celom rozsahu závierky. Taktiež by som privítal možnosť aretácie spúšte v bulb režime. Kedže sa jedná o centrálnu závierku, nie je hlučná. Má charakteristické cvaknutie, ale nie je to žiadna delostrelecká salva ako napr. pri Zenite.
Lubitel používa klasický zvitkový film typu 120. Transport je ručný nespriahnutý s naťahovaním závierky a jednotlivé políčka sa pretáčajú podľa červeného okienka na zadnej stene prístroja. Tu by som neskúseným používateľom odporučil na zadnú stenu nalepiť štítok "Po cvaknutí ihneď pretoč!". Stane sa, že sa na to jednoducho zabudne a potom vznikajú nechcené dvoj, troj a niekedy aj štvorexpozície. A nič nie je horšie, ako mať na tom istom políčku, kde máte portrét svojej frajerky vežu kostola, ktorý ste fotili minulý týždeň.
Verzia 166 Universal ponúka možnosť použiť dva formáty. Jeden je klasický štvorec 6x6. Druhý je 6x4,5. Pre zmenu formátu je potrebné vložiť do zadnej časti komory fotoaparátu jednoduchú kovovú masku. Vymedzovacia maska sa dá vložiť aj do šachty, ale v nej sú už naznačené tenké čiary, ktoré zobrazujú snímací uhol pri formáte 6x4,5. Navyše, táto maska tam z mojej osobnej skúsenosti dobre nedrží a skôr je s ňou viac oštary ako úžitku.
ZÁVER
Lubitel je špecifikum. Buď ho miluješ, alebo ho nenávidíš. Ja ho milujem, aj keď cestu k sebe sme si hľadali dlhé roky. Môj prvý mal vyosený objektív. Vtedy som bol neskúsený a chybu si pripisoval sebe, že sa s ním jednoducho nedá pracovať. Pred časom som kúpil na burze za pár drobných Lubitel 1 z roku 1954. Stačilo trocha alpy, vatových tampónov a vyzerá ako nový. A môj najnovší prírastok je práve verzia 166 Universal. Popravde priznám sa, kúpil som ho z dvoch dôvodov. Jeden je ten, že sa mi jednoducho páči po dizajnovej stránke. Úplny hranatý minimalizmus. Druhý dôvod je ten, že som chcel skúsiť formát 6x4,5 a lacnejšia cesta k nemu asi nevedie.
Keby Lubitel mohol hovoriť, tak by mi povedal "Vitaj v čase, kde zajtra znamená predvčerom!". Prečo práve táto veta? Posledný Lubitel bol vyrobený v roku 1996. Áno, správne, rok 1996. V takmer nezmenej podobe a vôbec nezmenej funkčnosti vydržal vo výrobe rovných 50 rokov. Podľa mojich nedbalých vedomostí z fotografickej techniky je Lubitelnajdlhšie vyrábaným fotoaparátom v histórii. Nerád používam slovo "kultový", ale ak má byť niečo naozaj kult, tak je to práve Lubitel.
Použitý bol film Fomapan 100 vyvolaný v R09 (1:50, 9 minút). Naskenované so skenerom Epson V500.
Nasledovali verzie Lubitel 2 (1955-80), ktorý priniesol závierku so synchrokontaktom, Lubitel 166 (1976-81) s novým dizajnom a spriahnutým pretáčaním filmu a závierky a taktiež dostal do vienka automatické počítadlo. Lubitel 166B(1980-90) bola ochudobnená verzia originálnej 166-ky. Film sa pretáčal znova podľa červeného okienka a závierka sa naťahovala samostatne. Verzia 166 Universal (1983-96) mala v porovnaní so 166B možnosť použiť aj formát 6x4,5 po vložení vymedzovacej masky.
KONŠTRUKCIA
Na pomery veľmoci, ktorá si zo železnej rudy vedela dláždiť celé stovky kilometrov ciest je to nezvyk. Lubitel je vyrobený z plastu. Viem to zhodnotiť z dvoch strán. Negatívny pohľad je ten, že človek nemá pocit, že má v rukách kus recyklovaného tanku, s ktorým sa v prípade núdze dá zahnať nechcená spoločnosť pri čakaní na nočný vlak. Pozitívny pohľad je ten, že samotný aparát je vcelku spratný a ľahký, čo ocenia predovšetkým jedinci, ktorí sa s fotoaparátom vedia vybrať na cesty.
Hľadáčik, teda skôr šachta sa objaví po odklopení štvorstranného svetlíka na vrchu fotoaparátu. Podobný mechanizmus mali aj prvé verzie známych Flexaretov. Po pohľade do šachty možno príde šok. Čo je tá malá čierna plocha v strede? Snáď môj Lubitel nechytila pleseň! Ale kde. To je matovaná plocha, na ktorú sa zaostruje. Budem úprimný - mnoho ľudí na Lubitel zaneviera kvôli tomuto. Presné zaostrenie chce proste cvik a dobré oči. Nie je to práve pohodlný spôsob, ale s trochou vôle a zvyku všetko ide.
Objektív(y) má Lubitel dva. Je to pochopitelné, keďže je to dvojoká zrkadlovka. Ten hľadáčikový je dvojčočkový achromát s ohniskom 60mm a svetelnosťou 2,8. Snímací objektív je trojčočkový Triplet (podobnú konštrukciu má napr. objektív Domiplan) s ohniskom 75mm a svetelnosťou 4,5. Prečo sú použité dve rozdielne ohniská mi známe nie je. Zrejme je to preto, lebo takto bol riešený aj Voigtländer Brilliant a čo bolo v pôvodných plánoch, to sa prenieslo aj do konečného výrobku. Snímací objektív nemá na prvý pohľad zvlášť zaujímavé parametre. Po chvíľke matematiky dospejeme k tomu, že po prepočte na kinofilm sa objektív rovná údajom cca 40/2,3 (svetelnosť 2,3 zodpovedá hĺbke ostrosti!). To znie už lepšie. Filtrový závit má priemer 40,5. Nie je to práve rozšírený typ, no našťastie nie je ani neštandartný. Osobne som si hneď objednal od čínskych detí slnečnú clonu, keďže antireflexná úprava je bieda. Premýšľam aj nad novou krytkou tohto priemeru. Tá pôvodná mala dve verzie. Jednoduchšiu, ktorá sa len nasadila a druhá bola zacvakávacia. Mal som dočinenia s oboma a ani jedna nedrží práve najlepšie. Clona sa skladá z 8 lamiel a dá sa plynule nastavovať do f22. Čo sa týka bokehu, tak Lubitel vie veľmi milo prekvapiť. Vďaka 8 lamelám vie pri správnych podmienkach vyčarovať ten slávny swirly bokeh. Kto by to čakal od takého fotoaparátu?
Smutno v parku. Objektív vie milo prekvapiť podaním bokehu. Ukážka maximálneho podania bokehu - minimálna zaostrovacia vzdialenosť a plne odclonený objektív.Ostrosť objektívu záleží, ako býva zvykom pri fotoaparátoch vyrobených v Sovietskom zväze, kus od kusu. Ale ak človek narazí na dobrý kus, až tak zlé to nie je. Odclonený je mäkší aj v strede, s miernou vinetáciou v krajoch. Po zaclonení aspoň na f8 sa ostrosť zlepší aj v rohoch a vinetácia je viac-menej úspešné potlačená.
Suma sumáru, objektív hodnotím kladne. Nie je práve najsvetelnejší, ale odclonený to vie vyvážiť pekným bokehom a priclonený vcelku slušnou ostrosťou (prepočítané na cenu prístroja a miesto jeho vzniku).
Dubnická Grotta. Objektív som priclonil na clonu cca f8 Martina. Objektív zaostrný na cca 3 metre. Clona f4,5. Vďaka širšiemu ohnisku a väčšiemu formátu nie je problém zasadiť portrét postavy do prostredia a stále zostane miesto pre malú hĺbku ostrosti.Závierka je centrálna a má rozsah 1/15 - 1/250 + B. Našťastie tento biedny rozsah vie vyvážiť to, že fotoaparát je vybavený syncrhokontaktom pre káblový blesk, s ktorým vie synchronizovať v celom rozsahu závierky. Taktiež by som privítal možnosť aretácie spúšte v bulb režime. Kedže sa jedná o centrálnu závierku, nie je hlučná. Má charakteristické cvaknutie, ale nie je to žiadna delostrelecká salva ako napr. pri Zenite.
Lubitel používa klasický zvitkový film typu 120. Transport je ručný nespriahnutý s naťahovaním závierky a jednotlivé políčka sa pretáčajú podľa červeného okienka na zadnej stene prístroja. Tu by som neskúseným používateľom odporučil na zadnú stenu nalepiť štítok "Po cvaknutí ihneď pretoč!". Stane sa, že sa na to jednoducho zabudne a potom vznikajú nechcené dvoj, troj a niekedy aj štvorexpozície. A nič nie je horšie, ako mať na tom istom políčku, kde máte portrét svojej frajerky vežu kostola, ktorý ste fotili minulý týždeň.
Verzia 166 Universal ponúka možnosť použiť dva formáty. Jeden je klasický štvorec 6x6. Druhý je 6x4,5. Pre zmenu formátu je potrebné vložiť do zadnej časti komory fotoaparátu jednoduchú kovovú masku. Vymedzovacia maska sa dá vložiť aj do šachty, ale v nej sú už naznačené tenké čiary, ktoré zobrazujú snímací uhol pri formáte 6x4,5. Navyše, táto maska tam z mojej osobnej skúsenosti dobre nedrží a skôr je s ňou viac oštary ako úžitku.
ZÁVER
Lubitel je špecifikum. Buď ho miluješ, alebo ho nenávidíš. Ja ho milujem, aj keď cestu k sebe sme si hľadali dlhé roky. Môj prvý mal vyosený objektív. Vtedy som bol neskúsený a chybu si pripisoval sebe, že sa s ním jednoducho nedá pracovať. Pred časom som kúpil na burze za pár drobných Lubitel 1 z roku 1954. Stačilo trocha alpy, vatových tampónov a vyzerá ako nový. A môj najnovší prírastok je práve verzia 166 Universal. Popravde priznám sa, kúpil som ho z dvoch dôvodov. Jeden je ten, že sa mi jednoducho páči po dizajnovej stránke. Úplny hranatý minimalizmus. Druhý dôvod je ten, že som chcel skúsiť formát 6x4,5 a lacnejšia cesta k nemu asi nevedie.
Keby Lubitel mohol hovoriť, tak by mi povedal "Vitaj v čase, kde zajtra znamená predvčerom!". Prečo práve táto veta? Posledný Lubitel bol vyrobený v roku 1996. Áno, správne, rok 1996. V takmer nezmenej podobe a vôbec nezmenej funkčnosti vydržal vo výrobe rovných 50 rokov. Podľa mojich nedbalých vedomostí z fotografickej techniky je Lubitelnajdlhšie vyrábaným fotoaparátom v histórii. Nerád používam slovo "kultový", ale ak má byť niečo naozaj kult, tak je to práve Lubitel.
Použitý bol film Fomapan 100 vyvolaný v R09 (1:50, 9 minút). Naskenované so skenerom Epson V500.
Pridaj komentár
