Roky som ju obdivoval, fotografoval, prechádzal som takmer popri nej s priateľmi a rodinou na vstupe do Gaderskej doliny počas mojich výletov už od detstva. Až raz jedno pekné jesené predpoludnie som sa ju vydal zdolať. Tlstá vysoká 1 373,3 m je výrazný vrch na západnej strane Veľkej Fatry a spolu s Ostrou 1 263 m tvorí výraznú dominantu horného Turca. Vedú na ňu značkované chodníky z Gaderskej a Blatnickej doliny. Hranica lesa prebieha pod jej vrcholom, preto má vrchná časť vrchu formu lúk s občasnými bralami. Ako už jej samotný názov napovedá, vrchol nie je ostrý, ale postupne sa zvažujúci. Je z neho rozhľad na celú Turčiansku kotlinu.
Vyrazil som chodníkom naprieč Blatnickým potokom z ústia Konského dolu 512 m po modrej značke mierne stúpajúc úžinou pomedzi vápencové skaly. Tu som stretol hľadača pokladov, ktorý mi porozprával o histórii ,keď ešte v dobe kráľov tadiaľto viedla cesta. Neskôr ako sa tu ukrývali partizáni z doby druhej svetovej vojny. Ukázal mi pár starých mincí ešte z doby Márie - Terézie, a pochválil sa aj staršími úlovkami. Pri počúvaní som sa aspoň na chvíľku preniesol do minulosti a počas stúpania ďalej nahor som si predstavoval, ako tu v dávnej dobe po tom isto chodníku prešlo mnoho pútnikov.
Nakoľko farbené listy zmiešaného lesa zachytávali slnečné lúče v tieni vrchov bolo cítiť chlad lesa. Len farba lístia naznačujúca že sa zima blíži, podávala prostredníctvom slnečných paprskov farebne teplo lahodné oku už pri pohľade. Asi po 1 a ¾ hodine som sa cez Konský dol dostal na rázcestie dvoch ciest vedúcich z Murána 1050 m na Ostrú a Tlstú. Úzkymi chodníkmi vedúcim cez malé planiny, okolo skál, previsov a zákutí lesa sa mi uštedrilo pár zohrievajúcich lúčov slnka. Kráčajúc po hrebeňoch hor čo raz vyššie sa mi naskytovali, výhľady na doliny a pohoria. Zastavil som sa a posadil na skalnatých previsoch, vychutnával si pohľady do hĺbky dolín siahajúcich až do tmavých miest lesa. Pýšil som sa výhľadom na Krížnu. Kráčal som po planine do zlata s farbenej tráve zvetranín vyhĺbeným chodníkom až na vrchol Tlstej. Len čo som zostúpil nižšie sa mi pri posledných lúčoch slnka vykúkajúc z poza mraku naskytli nádherné pohľady na celu Turčiansku dolinu, ktoré ma sprevádzali aj na ceste dolu. Rôzne výbežky Tlstej hory a rokliny dodávali hore pekný tvar a to všetko ešte zvýraznila farba zapadajúceho slnka. Prešiel som sa po úzkych výbežkoch a pomaly som sa vydal na cestu dole smerom k Jaskyni Mažarná. Prudkým klesaním lesom som sa dostal nad jaskyne kde na rímsach a výklenkoch hory, sa mi naskytovali ešte krajšie pohľady tohto krásneho kraja. V tieni a vône borovíc som sa za pomoci retiazok spustil bod biele skaly a na chvíľu som sa ponoril do tmy jaskyne Mažarná 850 m.
Pomaly som zliezol pri zapadajúcom slnku cez Vápennú dolinu až do jej ústia. Kde sa moja cesta končila a cez Gaderskú dolinu vrátil do obce Blatnica kde sa to aj cele začalo.
História - Jaskyne Mažarná:
prítomnosť vody v jaskyni podmienila aj jej návštevnosť. Osídlenie jaskyne bolo doložené už v strednom eneolite (2600 - 2200 p. n. l.) až dobe bronzovej, pričom patrí medzi najvyššie položené obývané jaskyne na Slovensku. V novoveku slúžila jaskyňa ako útočisko pastierov valaskej kolonizácie, až do nedávnej minulosti (pastieri, lesníci, využitie počas Slovenského národného povstania). Na začiatku 20.-teho storočia bol v okolí Blatnice nakrútený prvý slovenský film - Jánošík bratmi Siakeľovcami, rodákmi z Blatnice.
Prvý doložený výskum prevádzal Pavel Križko v druhej polovici 19. storočia, pričom našiel kostrové zvyšky ľudí z eneolitu (potvrdené podľa črepov, kostry sa stratili) a medveďa jaskynného (Ursus spelaeus Ros.). V 50. rokoch 20. storočia sa v jaskyni uskutočnil revízny archeologický výskum Archeologického ústavu SAV pod vedením Dr. Bártu a v 70. rokoch paleontologicko - zoologický výskum (viedol ho prof. V. Ložek) a speleologický výskum (pod vedením P. Mittera). V zimných mesiacoch sa jaskyňa stáva zimoviskom pre netopiere, pričom je stabilne zabezpečené jej sčítavanie a kontrola zo strany odborných pracovníkov.
Obmedzenia: jaskyňa Mažarná je prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1981 z dôvodu ochrany významného archeologického a paleontologického náleziska a spadá do 5. stupňa (najvyššieho) ochrany prírody. Jaskyňa je v zimnýmch mesiacoch zimoviskom netopierov, ktoré sú na Slovensku zákonom chránené. Vstup do jej priestorov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je zakázaný.
Zdroj:http://www.snm-em.sk/geosprievodca/lokality/velkafatra/mazarnaj.html
Vyrazil som chodníkom naprieč Blatnickým potokom z ústia Konského dolu 512 m po modrej značke mierne stúpajúc úžinou pomedzi vápencové skaly. Tu som stretol hľadača pokladov, ktorý mi porozprával o histórii ,keď ešte v dobe kráľov tadiaľto viedla cesta. Neskôr ako sa tu ukrývali partizáni z doby druhej svetovej vojny. Ukázal mi pár starých mincí ešte z doby Márie - Terézie, a pochválil sa aj staršími úlovkami. Pri počúvaní som sa aspoň na chvíľku preniesol do minulosti a počas stúpania ďalej nahor som si predstavoval, ako tu v dávnej dobe po tom isto chodníku prešlo mnoho pútnikov.
Nakoľko farbené listy zmiešaného lesa zachytávali slnečné lúče v tieni vrchov bolo cítiť chlad lesa. Len farba lístia naznačujúca že sa zima blíži, podávala prostredníctvom slnečných paprskov farebne teplo lahodné oku už pri pohľade. Asi po 1 a ¾ hodine som sa cez Konský dol dostal na rázcestie dvoch ciest vedúcich z Murána 1050 m na Ostrú a Tlstú. Úzkymi chodníkmi vedúcim cez malé planiny, okolo skál, previsov a zákutí lesa sa mi uštedrilo pár zohrievajúcich lúčov slnka. Kráčajúc po hrebeňoch hor čo raz vyššie sa mi naskytovali, výhľady na doliny a pohoria. Zastavil som sa a posadil na skalnatých previsoch, vychutnával si pohľady do hĺbky dolín siahajúcich až do tmavých miest lesa. Pýšil som sa výhľadom na Krížnu. Kráčal som po planine do zlata s farbenej tráve zvetranín vyhĺbeným chodníkom až na vrchol Tlstej. Len čo som zostúpil nižšie sa mi pri posledných lúčoch slnka vykúkajúc z poza mraku naskytli nádherné pohľady na celu Turčiansku dolinu, ktoré ma sprevádzali aj na ceste dolu. Rôzne výbežky Tlstej hory a rokliny dodávali hore pekný tvar a to všetko ešte zvýraznila farba zapadajúceho slnka. Prešiel som sa po úzkych výbežkoch a pomaly som sa vydal na cestu dole smerom k Jaskyni Mažarná. Prudkým klesaním lesom som sa dostal nad jaskyne kde na rímsach a výklenkoch hory, sa mi naskytovali ešte krajšie pohľady tohto krásneho kraja. V tieni a vône borovíc som sa za pomoci retiazok spustil bod biele skaly a na chvíľu som sa ponoril do tmy jaskyne Mažarná 850 m.
Pomaly som zliezol pri zapadajúcom slnku cez Vápennú dolinu až do jej ústia. Kde sa moja cesta končila a cez Gaderskú dolinu vrátil do obce Blatnica kde sa to aj cele začalo.
História - Jaskyne Mažarná:
prítomnosť vody v jaskyni podmienila aj jej návštevnosť. Osídlenie jaskyne bolo doložené už v strednom eneolite (2600 - 2200 p. n. l.) až dobe bronzovej, pričom patrí medzi najvyššie položené obývané jaskyne na Slovensku. V novoveku slúžila jaskyňa ako útočisko pastierov valaskej kolonizácie, až do nedávnej minulosti (pastieri, lesníci, využitie počas Slovenského národného povstania). Na začiatku 20.-teho storočia bol v okolí Blatnice nakrútený prvý slovenský film - Jánošík bratmi Siakeľovcami, rodákmi z Blatnice.
Prvý doložený výskum prevádzal Pavel Križko v druhej polovici 19. storočia, pričom našiel kostrové zvyšky ľudí z eneolitu (potvrdené podľa črepov, kostry sa stratili) a medveďa jaskynného (Ursus spelaeus Ros.). V 50. rokoch 20. storočia sa v jaskyni uskutočnil revízny archeologický výskum Archeologického ústavu SAV pod vedením Dr. Bártu a v 70. rokoch paleontologicko - zoologický výskum (viedol ho prof. V. Ložek) a speleologický výskum (pod vedením P. Mittera). V zimných mesiacoch sa jaskyňa stáva zimoviskom pre netopiere, pričom je stabilne zabezpečené jej sčítavanie a kontrola zo strany odborných pracovníkov.
Obmedzenia: jaskyňa Mažarná je prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1981 z dôvodu ochrany významného archeologického a paleontologického náleziska a spadá do 5. stupňa (najvyššieho) ochrany prírody. Jaskyňa je v zimnýmch mesiacoch zimoviskom netopierov, ktoré sú na Slovensku zákonom chránené. Vstup do jej priestorov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je zakázaný.
Zdroj:http://www.snm-em.sk/geosprievodca/lokality/velkafatra/mazarnaj.html
Pridaj komentár
