Blíži sa koniec roka, čas rekapitulácii a je čas pozrieť sa dozadu. Trošku sa vrátim. Pred pár dňami som len tak bezcieľne preklikával knihu tvarí na mobile, spokojný, plný šalátu a kapustnice. Kevin v pozadí na telke práve kul pikle. Proste vianočná idylka ako v každej inej domácnosti.
Keď som narazil na stránku „grafický odpad“, výborné som sa bavil, div som nepoprskal mobil vaječným likérom.
Po chvíľke ma ale napadlo, veď každý z nás začínal a urobil veci, ktoré by dnes bavili iných ľudí.
Okamžite som začal prehľadávať moju fotografickú zálohu v oblaku.
Všetko to začalo v roku 2008 keď som si kúpil fotoaparát Panasonic Lumix DMC-FZ28.
Otváram prvú zložku a ... ojojoj! Fotky tmavé, prepálené, orezané hlavy, všetci stoja ako stĺpy v strede fotky a dokonca nevidno ani objekt v pozadí, pri ktorom sme sa fotili. Čo vám poviem - fotky z dovolenky novým fotoaparátom.
Ešte to ale nebolo až také zlé.
A to bol len začiatok. Niekedy v polovici roka 2008 som objavil Adobe Photoshop.
Tam sa to iba zvrhlo - mobil utieram druhý kráť od vaječného likéru.Keďže sa rád bavím aj sám na sebe, tak som zavolal priateľku. Tá sa popri mne naučila hodnotiť fotky objektívne, konštruktívne, kriticky a z istým jej sebe vlastným citom.
Okamžite zdieľam obraz na telku a pozeráme na jeden lepší photoshopový skvost ako druhý.
Čo vám poviem, po chvíli sme sa bavili obaja, až nám slzy tiekli viac ako pri sledovaní Kevina zo Sám doma.
Na záver by som sa vám chcel prihovoriť, majstri.
Berte ohľad na začínajúcich fotografov. Väčšina vám remeslo tak či tak nepreberie a robia to pre radosť tak ju im nekazte.
Fotenie je cesta, na ktorej nikdy neviete, kde skončíte.
Ako moja prababka vravievala: ''Zabudol vôl, kedy teľaťom bol.''
PS:Ste ochotní isť z kožou na trh a ukázať, ako ste začínali? Podeľte sa v komentári pod článkom o tom, ako ste sa časom vyvíjali. Pre začiatočníkov to môže slúžiť akoinšpirácia a povzbudenie a pre ostatných aspoň ako skvelé pobavenie.
PF 2017
Prajem dobré svetlo v novom roku a nech vás fotenie baví.
Lukáš Fendek
Keď som narazil na stránku „grafický odpad“, výborné som sa bavil, div som nepoprskal mobil vaječným likérom.
Po chvíľke ma ale napadlo, veď každý z nás začínal a urobil veci, ktoré by dnes bavili iných ľudí.
Okamžite som začal prehľadávať moju fotografickú zálohu v oblaku.
Všetko to začalo v roku 2008 keď som si kúpil fotoaparát Panasonic Lumix DMC-FZ28.
Otváram prvú zložku a ... ojojoj! Fotky tmavé, prepálené, orezané hlavy, všetci stoja ako stĺpy v strede fotky a dokonca nevidno ani objekt v pozadí, pri ktorom sme sa fotili. Čo vám poviem - fotky z dovolenky novým fotoaparátom.
Ešte to ale nebolo až také zlé.
A to bol len začiatok. Niekedy v polovici roka 2008 som objavil Adobe Photoshop.
Tam sa to iba zvrhlo - mobil utieram druhý kráť od vaječného likéru.Keďže sa rád bavím aj sám na sebe, tak som zavolal priateľku. Tá sa popri mne naučila hodnotiť fotky objektívne, konštruktívne, kriticky a z istým jej sebe vlastným citom.
Okamžite zdieľam obraz na telku a pozeráme na jeden lepší photoshopový skvost ako druhý.
Čo vám poviem, po chvíli sme sa bavili obaja, až nám slzy tiekli viac ako pri sledovaní Kevina zo Sám doma.
Na záver by som sa vám chcel prihovoriť, majstri.
Berte ohľad na začínajúcich fotografov. Väčšina vám remeslo tak či tak nepreberie a robia to pre radosť tak ju im nekazte.
Fotenie je cesta, na ktorej nikdy neviete, kde skončíte.
Ako moja prababka vravievala: ''Zabudol vôl, kedy teľaťom bol.''
PS:Ste ochotní isť z kožou na trh a ukázať, ako ste začínali? Podeľte sa v komentári pod článkom o tom, ako ste sa časom vyvíjali. Pre začiatočníkov to môže slúžiť akoinšpirácia a povzbudenie a pre ostatných aspoň ako skvelé pobavenie.
PF 2017
Prajem dobré svetlo v novom roku a nech vás fotenie baví.
Lukáš Fendek