Prvý plán turistiky bol taký, že pôjdeme na Súľovské Skaly, ale ako vždy v rannom autobuse do Nového Mesta nad Váhom sme sa rozhodli, že pôjdeme na Veľký Choč. Dôvod prečo sme zmenili plán bol jednoduchý. V nížinách a nižšie položených miestach malo byť hmlisto a na horách slnečno. Ako tak prídeme do NM máme 7 minút na to, aby sme si zakúpili lístok na rýchlik do Ružomberka. Ani jeden z nás by nepovedal že o 07:07 cez víkend v škaredom počasí bude rýchlik plný, ale našťastie sme našli voľné miesta a celú cestu sme mohli v kľude sedieť. Pomaly prichádzame do Ružomberka a teraz máme viac ako 40 minút na spoj - autobus ktorý ide do Valaskej Dubovej. Preto sme sa rozhodli, že si dáme rannú polievku a čaj. Konečne sedíme v autobuse a o 10 minút vystupujeme. Teraz nás čaká prejsť hore dedinkou prídeme na turistický chodník. Kedže celý chodník bol pod ľadom tak moji partáci sa rozhodli, že si obujú mačky pre svoju bezpečnosť. Obaja si obúvali mačky prvý krát, takže namiesto 2 min. prestávky to bola viac ako 10 minutová :) ale nevadí, bezpečnosť a zdravie je prvoradé .
Keď už majú mačky na topánkach vyberáme sa po chodníku, ktorý je čistý ľad hore na Veľký Choč. Keď sa pozrieme cez stromy na oblohu, tak vidíme že sa to pomaly trhá a už sa tešíme na to, že počasie bude krásne tak ako hlásili v telke.
Ale ešte pred tým, ako prídeme na prvé odpočinkové miesto, kde si dáme teplý čaj a nejaké to jedlo nás čaká stúpanie ako do neba, kde je potrebné si dávať na každý krok pozor, lebo sa to šmýkalo ako besné :).
Pomaly sa blížime k prvému miestu na odpočinok a tešíme sa na to, ako si doplníme energiu a pofotíme sa pri útulni, ktorá sa tam nachádza. Našťastie sme mali šťastie a celý čas bolo málinko ľudí a nikto nám nebránil sa fotiť a nakuknúť aj dnu. Útulňu som nikdy nevyužil na noc, ale plánujeme to cez toto leto :).
Ešte pred tým, ako sa dostaneme na jednu krásnu ale svojim spôsobom náročnú časť chodníka sa stalo niečo nečakané :). Parták Janko sa nejakým spôsobom zamotal do mačiek a spadol na zem :). Nezostávalo nič iné, ako mu pomôcť a dostať ho s toho problému von.
Ešte pred tým, ako sa dostaneme ku tej náročnej časti stúpania, nás čaká jemné stúpanie, ktoré nám už ukazuje a otvára neskutočný výhľad na Malú a Veľkú Fatru a Kubínsku Hoľu.
Už sme na mieste, keď sa pozerám na ten chodník ako je pod ľadom mám trocha strach. Kedže som ja mačky nemal obuté a ani sa mi ich nechcelo obúvať nezostávalo nič iné, ako sa pevne držať reťazí a dávať si pozor. Partákom sa išlo veľmi ľahko, kedže na nohách mali mačky, takže nemali problém sa usmievať do objektívu.
Stále sa blížime viac a viac k vrcholu a slnko je teplejšie a teplejšie. Vyšlo nám krásne zimné počasie, ktoré nám dáva možnosť najkrajšieho výhľadu na Slovensku. Vidíme celé Západné Tatry, Nízke Tatry, Malú a Veľkú Fatru, Kubínsku Hoľu a podobne. Spravíme si spoločnú fotku a pokocháme sa tou krásou. Ako si tak užívame ten výhľad zistíme, že sme len my traja na vrchole. Ale keďže nám nezostáva veľa času na spoj domov, nezostáva nám nič iné ako sa napiť, pofotiť troška sa najesť a zostupovať dole. Zostup bol ako tak pohode, ja osobne som par krát spadol ale prežil som to :)
Pridaj komentár
Ale pekne pofotene...
