Tento krát s mojim partákom Jankom sme sa rozhodli, že za turistikou nebudeme cestovať ďaleko a preto sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť naše okolie. Ako každé ráno keď som šiel na turistiku ma čakalo to isté, raňajky, hygiena, obliecť sa zobrať si veci, ktoré som si už nachystal večer a vybrať sa na autobus v ktorom už Janko sedel. Autobusom sme išli do Nového Mesta nad Váhom, kde sme prestúpili na autobus do Novej Bošáce.
Ako sme tak vystúpili z autobusu von, pre-fackala nás nečakaná zima. (pokiaľ v tejto Bošáckej kotline nezasvieti slnko, tak ju tu stále zima ako v Ruskom filme)
Prvá časť túru je ne náročná a ide sa cez celú obec - osadu Grúň kde človek môže vidieť zaujímavé ovocné stromy a hlavne sa tam nachádza Pomník z druhej svetovej vojny. Bolo to prvé mieste, kde sme si dali trocha času na oddych a Janko aj pomník pofotil a vybrali sme sa ďalej. Už sme z osady vonku, a čaká nás krásna lúka a už konečne aj slniečko, ktoré nás zohrieva. Z danej lúky bol krásny pohľad na najväčší vrch Bielych Karpát a to na Veľkú Javorinu.
Užili sme si ten krásny pohľad z lúky, ale nezostávalo nič iné, ako pokračovať ďalej. (čakalo nás ešte dačo cez 30km) cca jeden kilometer od danej lúky sa nachádza krásny turistický prístrešok, kde sa človek môže schovať pred dažďom a pri najhoršom aj pokojne prespať. ( fotky má len Janko) Bolo to druhé mieste, kde sme si dali 5 minutovú pauzu na čajík a ľahké raňajky a to keksík. Nabrali sme síl a vybrali sme sa ďalej. Čaká nás svojim spôsobom náročné stúpanie, ktoré ale nie je prekážkou a zvládne ho každý. Potrebné je si dávať pozor na kamene a korene, ktoré sú po celom chodníku. Ale ako tak vstúpime do lesa pred nami cca 15 metrov je srnka, ktorá sa nebojí a kríva na jednu nohu. Tak sme ju chvíľku pozorovali a potom sme pokračovali našej ceste. Pomalým ale príjemným tepom zdolávame tento kopček lesíkom a už sa blížime k nášmu prvému cieľu a to rozhľadňa Veľký Lopeník.
Ako vždy aj teraz sme mali šťastie a na mieste nebol nikto okrem nás dvoch. Dole pri ohnisku sme si položili veci a vybrali sme sa hore na rozhľadňu. Aj keď počasie bolo krásne, ale bol divný opar, ktorý trocha ničil viditeľnosť, ale aj tak sme mali možnosť vidieť krásne Vršatské Bradlá.
Hore sme si užili krásny pohľad na okolie a všetko sme zdokumentovali a pomaly sme sa vybrali dole k veciam, kde sme si tento krát dali väčšiu prestávku a na slnku sme sa zohrievali ako mačky :). Po cca 20 min. sme sa vybrali dole. Pravdu povedať zostup bol klasický nič extra sa nestalo nič extra sme nevideli a bol to zostup lesíkom kde sme mali kľud rozoberať všetko možné a hlavne kam pôjdeme na budúce. Po nejakej dobe sa vrátime zase k civilizácií a vidíme cestu a malú dedinku. Prejdeme cestou a sme na poľnej ceste, ktorá vedieť k minerálnej vode Břežovská Kyselka. Je to zaujímavé mieste, kde je aj dobré posedenie a človek si tam môže odpočinúť napiť sa dobrej vody a prinajhoršom sa aj pomodliť je tam kríž malý. Bolo to naše ďalšie miesto na oddych, kde sme si zase dali dačo do úst nejakú tú sladkosť a zároveň to bolo prvé mieste, kde sme zbadali aj človeka a to cyklo-turistu. Zase nás čakal cca 40min pochod cez hustý les na malý lúčny vrch Nová Hora. S tade nás zase čakala lúka a zas prechod cez lesík až sme prišli do obce či mestečka Květná. Pri nejakom malom obchode naproti Sklárňam sme si sadli na lavičku a zase sme sa trocha napchávali a rozoberali sme tému včielky a med :).
Po cca pol hodinovej pauze na lavičke sa vyberáme mestečkom dole po zelenej značke, ktorá skoro na konci Květnej ukazuje smer doprava medzi rodinné domy. A hneď na začiatku nás čaká dosť nepríjemné a hlavne dlhé stúpanie až na Veľkú Javorinu. Ale času máme dosť, takže ideme pomalším tempom, ktoré vyhovovalo aj mne a aj Jankovi. Výstup bol stále viac a viac náročnejší a keď človek už má v nohách dačo cez 20km tak to cíti dvojnásobne. Touto stranou som nikdy nešiel na Veľkú Javorinu a nepovedal by som, že niečo takéto ma môže čakať :).
Ani neviem po akej dobe sa dostávame konečne hore a oboch nás nohy bolia a preto si sadneme na prvý kameň strom, ktorý vidíme :) odpočívame a pijeme naše posledné zásoby pitnej vody :). Ale nevadí čoskoro budem na mieste a tam si dáme dačo dobrého. (Musel som si odfotiť Janka ako ľahkosťou ide a to má 77 rokov a už 23km v nohách)
Zostáva nám ešte cca 2km (30min) a budeme na Veľkej Javorine. (FOTKY KTORÉ TERAZ BUDEM DÁVAŤ SÚ AJ ZO ZIMY A POD) Ako tak prichádzame k Holubyho Chate nikde ani človiečika. Je vidieť že je pracovný deň a to len my dvaja si chodíme všade a hoci kedy :). Hneď ako prvé sa rozhodneme ísť na obed alebo aspoň na čaj. Otvoríme dvere vstúpime dnu a nikde ani človiečika celá chata je len pre nás. Objednáme si dobrý ovocný čaj a k tomu si dáme teplú kapustovú polievku.
Pri chate je jedno krásne miesto na fotenie a môžete s tade vidieť skoro celý Považský Inovec. Samozrejme odporúčam ísť pozrieť aj na Jelenec je to 20 min. od chaty a je tam vysielač z druhej svetovej vojny, na ktorý sa dá ísť hore a s tade je krásny až luxusnú pohľad na celé okolie.
Keď sa zastavíte cca v polovici cesty k vysielaču budete mať krásne miesto na fotenie a krásne výhľady na celé okolie a to: Považský Inovec, Malú Fatru, Vršatské Bradlá, Starú Turú, Jaslovské Bohunice a pod. Je to mieste s kade sú odfotené tieto fotky, ktoré teraz uvidíte.
Ako sme tak všetko dole pofotily vyberáme sa už úplne hore na hrebeň Veľkej Javoriny skade máte krásny pohľad na Českú stranu a vysielač.
Vyberáme sa už dole a čaká nás dlhé zostupovanie lesíkom. Nič zaujímavé sa nestalo takže sme sa zase len rozprávali a rozoberali sme všetko možné. Ako už sme dole a sme prvej osade Miškov dávame si poslednú pauzu. (Fotka z iného obdobia) Je to krásne miesto na oddych krásnym pohľadom na Čachtický hrad a Čachtickú Pahorkatinu.
Zase nás čakal prechod cez lúky a zase ten les :). Pomaly ale isto prichádzame do môjho mesta kde bývam a to Stará Turá. Prejdeme celé mesto, a odprevadím Janko na autobus a potom smer domov upravovať foto. Túto túru odporúčam každému, kto má za sebou troška viac toho a nemá problém vydržať 35km a celkom aj náročnú túru.
Pridaj komentár
