.fotografie môžu byť krásne a iné môžu byť škaredé. Vypĺňajú dva póly nášho vnímania. Tak ako bez tmy nevnímame svetlo, bez radosti smútok, tak ku škaredému potrebujeme krásne, aby sme si obe kategórie uvedomili. Krásno a škaredosť však nepokrývajú celé spektrum vnímaného obrazu. Nemalé množstvo fotografií nie je ani krásne, ani škaredé...sú jednoducho nudné. A práve nuda aškaredosť sú často vzájomne zamieňané.
.účel fotografie.
.účelom fotografie je záznam subjektívneho pohľadu, ktorý by mal vzbudiť nejakú emóciu. Emócia buď existuje alebo neexistuje, tu nie je na mieste žiadna polemika. Ak existuje, môže byť pozitívna (krása) alebo negatívna (škaredosť). Ak neexistuje, obrazom sa valí nuda, fotografia nemá žiaden odkaz, nie je zapamätateľná.
.život fotografie.
.pre život fotografie nie je dôležité, či v nej obsiahnutá emócia bude pozitívna alebo negatívna. Bežne sú úspešné fotografie v štýle glamour, harmonické makrá a idylky krajinárov, ktoré sú divákmi prijímané pozitívne. Na opačnom póle sú mnohé produkty fotožurnalistiky, umiestňujú sa v negatívnom spektre, no napriek tomu sú žiadané a zároveň v mnohých prípadoch pridávajú svojim autorom punc hrdinstva. Pre život fotografie je dôležité vzbudiť emóciu, dotknúť sa pocitového aparátu diváka, tam sa rodí pocit krásy a škaredosti. Sú to dva konce tej istej myšlienky, obe znamenajú výnimku z obyčajnosti.
.krásne obrazy neprinášajú nutne pozitívnu emóciu, tak ako škaredé nemusia nutne niesť tú negatívnu. Dobro azlo sú nezávislé od krásy a škaredosti. Častokrát vídame krásne obrázky škaredých objektov, prinášajú až hriešnu radosť, neobvyklú šteklivú krásu. Podstatná je vždy emócia. Ak nepríde, obraz nefunguje, nemal vzniknúť.
.takže čo s tým obrazom?.
.prvý potrebný krok je oddelenie skutočnej povahy, či účelu objektu od celkového zámeru obrazu, t. j. napr. nezobrazovať strom ako strom, s pôvodnou emóciou, ale skôr ako jej opozitum. Mnohé obrazy končia na skutočnej povahe objektu, ktorá záberu dominuje. Z takého obrazu sa nestáva idea, je to len doslovná interpretácia objektu, bez schopnosti prinútiť diváka myslieť za hranicu objektu.
.objekt je forma, pozostávajúca zo svetla a farby. Začleňuje sa do širšieho kontextu ako harmonický a harmonizujúci element a vytvára vizuálne a esteticky uspokojujúci efekt aj v prípade, že samotný objekt vo svojom izolovanom stave je škaredý.
KRÁSA MYŠLIENKY TRANSCENDUJE KRÁSU OBJEKTU
.pozadie možno považovať za sekundárny objekt a pridávame ho ako ďalšiu vrstvu príbehu obrazu. Kompozícia usporiada elementy scény okolo žiadaného ideového zámeru a predstavuje otvorený interval estetických pravidiel a zásad.
OBJEKTÍVNO + ESTETIKA + SUBJEKTÍVNO
pracujú spolu na
ŽIADANEJ EMÓCII
(aj keď sa jej divák môže brániť).
Ak sa uvedená rovnica dodrží anevynechá sa ani jeden činiteľ obraz bude plný...
krásy alebo škaredosti.
Nikdy nebude nudný.
Pridaj komentár
