Po dlhej a nezvyčajne tuhej zime k nám konečne zavítala jar. Viac ako mesiac s teplotami po -20°C už fakt nebola zábava a my sme sa nevedeli dočkať kedy do auta hodíme matrac a vydáme sa na ďalší roadtrip so spoznávaním Nórska.
Začiatkom mája sme predsa len vyrazili. Našim cieľom už dlhšie bola malé mesto Odda. Tá je ale od miesta kde bývame vzdialená cca 6hodín cesty autom. Veľa ľudí si neuvedomuje fakt, že Nórsko je relatívne veľká krajina s nie najlepšou dialničnou sieťou. Preto aj cesta do Oddy (cca 350km) trvá tak dlho. Museli sme si preto vymyslieť okruh, na ktorom by sme mali čo pozerať 4 dni a necestovali celý deň len kvôli jednému miestu.
Preto náš okruh vyzeral nasledovne 
Plán bol stihnúť túto trasu za 4 dni (2 noci v aute a 1 noc v ubytovaní v Odde). Hodili sme veci do auta a vyrazili.
Deň 1: Prvou zastávkou bola dedina Heddal. Tu sa nachádza známy drevený kostol zo začiatku 13.st. Je najväčším dreveným kostolom v Nórsku a zároveň obľúbenou turistickou pamiatkou.
Veľmi zaujímavé detaily človek nájde na celom kostole
V skutočnosti je to fakt zaujímavý, veľký a fotogenický kostol. Všade naokolo bolo cítiť dech z ošetreného dreva dodávajúcemu kostolu výnimočný tmavý vzhľad. Samozrejme, svetlo na fotenie nebolo najlepšie keďže bol čas obeda, tak aspoň nejaké fotky sa podarili.
Po tejto krátkej zastávke sme vyštartovali k ďalšiemu miestu na zozname, ktorým bola dedina Rjukan. Nie veľká, no zato históriou nabitá oblasť okolo (Rjukan, Vemork) môže byť niektorým z vás známa. V oblasti vyrábali ťažkú vodu, nad produkciou ktorej však počas druhej svetovej vojny prebrali kontroli nemci. V roku 1944 na jazere Tinn potopila celú dodávku ťažkej vody Nemecku nórska sabotáž. Vagóny s touto ťažkou vodou ležia v jazere dodnes.
Budova hydroelektrárne v dedine Rjukan z roku 1911
Deň 2: Po upršanej noci strávenej v aute sme boli pripravení vydať sa ďalej. Ďalšou zastávkou bola spomínana Odda. Pred tým sme však nesmeli vynechať x zaujímavých vodopádov ktoré sa nachádzali na trase. Prvým z nich bol Låtefossen. Veľký vodopád padajúci hneď vedľa cesty je ďalšou častou turistickou zastávkou.
Ten nebol na trase posledný a tak ďalším v poradí bol Tjødnadalsfossen. K tomuto nebol prístup taký jednoduchý a nedalo sa k nemu dostať veľmi blízko, no výhľad na neho stačil.
V čase obeda sme sa konečne dostali do Oddy. Toto malé a malebné mesto leží na konci fjordu Hardangerfjord.
Odda sa nachádza na úpätí vysokých hôr s veľkým množstvom vodopádov v okolí. To z nej v minulosti urobilo dôležitý bod na nórskej mape. Začiatkom 20. storočia tu vyrástla prevádzka na výrobu karbidu a obrovská hydroelektráreň. Hydroelektráreň je dnes otvorená ako múzeum ( skutočnú elektráreň presunuli do skalných útrob a tým pádom sa nachádza mimo dohľadu bežných ľudí.
Historická budova elektrárne postevaná začiatkom 20. storočia. Dnes už funkčná len ako múzeum (ktoré sme navštívili)
Z exkurzie sme sa presunuli do centra Oddy. Bola plná turistov (95% z toho boli nóri, keďže covid situácia nedovoľovala veľmi jednoduché cestovanie). Svetlo bolo tiež biedne, tak som nečakal žiadne super zábery. Pekné počasie hlásili až na ďalší deň, kedy sme sa mali presunúť na ďalšie miesta.
Deň 3: Ráno sme vyrazili brázdiť cesty ďalej. Nasledujúcou zastávkou bola dedina Ullensvang. Už po pár minútach v aute bolo jasné, že konečne bude lepšie svetlo na fotenie. V celom Hardangerfjorde je populárne pestovanie jabĺk ktorým sa tu darí. Keďže bol zatiatok mája, tešil som sa na rozkvitnuté jablčné sady a kvety. Presne tak sa aj stalo. V Ullensvang-u nás privítalo krásne jarné počasie s krásnymi výhľadmi na vysoké kopce s poslednými fľakmi miznúceho snehu.
Cestou do nasledujúcej destinácie sme sa zsatavili pozrieť si aj Hardangerbrua (most cez fjord ktorý sme prechádzali). Vysutý most dlhý 1380m postavený medzi 2 tunelmi je ešte o 30m dlhší ako Golden Gate v San Franciscu.
Samozrejme, ďalšia zastávka nemohla byť nič iné ako vodopád :) Tentokrát to bol Skjervsfossen.
V meste Vossvangen sme sa zastavili na chvíľu, zjesť obed, oddýchnúť si a pokračovali sme ďalej. Ako inak, k ďalšiemu vodopádu. Medzitým sa však počasie zmenilo a vyzeralo to že bude každú chvíľu pršať.
Pršať nakoniec nezačalo, ale vodopád nás zmočil viac než dosť
Posledným miestom v tento deň bola malá dedina zašitá vo fjorde. Pár domov, kostol a kemping. To je všetko :) Výhľady však majú všetci obyvatelia parádne.
Zostávalo nám už len nájsť miesto na spanie v aute a poriadne sa vyspať pred posledným dňom na cestách.
Deň 4:
Po rannej káve sme mali pred sebou pár desiatok km k ďalšiemu miestu. Tým bolo Galdane. Je to kúsok tzv Kongevegen (kráľovská cesta) ktorá spájala východ a západ krajiny. Cesta bola dokončená v roku 1793 a bola prejazdná koňmi a kočmi. Cesta spájala Oslo a Bergen. Z tejto cesty sa zachovali niektoré úseky ktoré sú momentálne dostupné ako pešie túry.
Nakoniec nás čakala už len nudná cesta domov ktorú sme prešli už snáď 10x. Zapli sme si podcast Vražené psyché a kilometre ubiehali jedna radosť.
Použitá technika:
Sony A7RIII
Tamron 17-28/2,8
Sony 35/1,8
Sony 70-200/f4
Pridaj komentár
