Už bližšie na toto miesto asi nemôžem mať. Z nášho bytu v Ostrave do Osvienčimu je to 110km. 2 septembra bol deň, kedy sme sa tam vypravili autom.
Nebudem písať siahodlhý referát o tomto mieste. Napíšem len, že som to chcel poňať fotograficky inak, ako väčšina návštevníkov, strieľajúcich digitálne guľometné dávky. Holga mala pomôcť opustenosti a bezútešnosti tohto miesta. Zahmlené je vlastne nevypovedané zlo...
Miesto svojej klasickej D300ky som sa vyzbrojil len plastovou hračkou Holga a dvoma filmami. Farebný FUJICOLOR PRO 400 a ILFORD XP2 Super. Aj názov kvôli tomu mal znieť Auschwitz 24.
Nakoľko však vo vnútorných priestoroch tábora, v barakoch, je zákaz používať statív, celkovo mi vyšlo len 16 fotografii. Na jedinú rýchlosť uzávierky 1/100 asi aj slušný výsledok. Malo to byť iné, ale tie notoricky známe zábery sa opakujú u každého druhého fotografa. A tak to iné nie je. Je to len fotené Holgou...
Žiaden fotozázrak sa nekonal...
Miestom, z ktorého má mraziť ľudstvo na chrbte, nás sprevádzala pani Viera Orlowská. Poľka, hovoriaca plynulou a čistou slovenčinou. Ako povedala, toto poslanie tam vykonáva približne od roku 1956. Ak sa na toto miesto dostanete, snažte sa vtesnať do jej sprievodu, skupiny. Osudy a príbehy, ktoré vám rozpráva vami určite pohnú.
Dvor popráv zastrelením. Popravčí múr mám za chrbtom. Toto bol pravdepodobne posledný pohľad väzňa. Bočné baraky mali zadebnené okná, aby ďaľší väzni neboli schopní nič vidieť. Nejaká tá medzierka sa medzi latkami však našla. A aj napriek tomu boli kati usvedčení v Norimberarskom procese, odsúdení a za zločiny proti ľudskosti popravení.
Otvor v plynovej komore, v streche, pre vhadzovanie Cyklónu B. Veľa na tej fotografii asi nevidíte. Pripomeniem, že na jedno zaplyňovanie išlo cca 2 tisíc väzňov. Hossov citát z Wikipedie:
"Samotné usmrcovanie trvalo krátku dobu. Za pol hodiny sme mohli zabiť 2 000 ľudí, ale spaľovanie trvalo veľmi dlho. Zabíjanie bolo ľahké, nebolo treba ani stráží, aby ich nahnali do komôr; šli tam dobrovolne, pretože si mysleli, že sa idú sprchovať; miesto vody jsme potom pustili jedovatý plyn. Všetno to šlo veľmi rýchle."
Komín krematória.
Zlo sa odohrávalo v podzemí. Vila veliteľa tábora,Rudolfa Hossa, bola len niekoľko sto metrov od komína. Jeho manželka uviedla pri výsluchoch, že o ničom nevedela... Hoss bol odsudený a popravený na rovnakej koľajnici v Osvienčime a spálený v rovnakej kremačnej peci, ako jeho väzni...
Tváre, osudy, čísla... žiadne mená...
Krajiny, z ktorých boli ľudia deportovaní do Osvienčimu.
Čakanie na lístky v tichom rozjímaní.
Brána smrti.
Halt, Stoj!
Pod prúdom.
Barak 24
Plot 1
Plot 2
Plot 3
Alej
Sluchátka v pokladni.
Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znovu...
A link na oficiálnu stránku múzea:
http://www.auschwitz.org.pl/
http://www.youtube.com/watch?v=3EqgnqGY5yg&feature=BFa&list=FL49a1b8wj3RkWP7wZwiue5Q&lf=mh_lolz
Nebudem písať siahodlhý referát o tomto mieste. Napíšem len, že som to chcel poňať fotograficky inak, ako väčšina návštevníkov, strieľajúcich digitálne guľometné dávky. Holga mala pomôcť opustenosti a bezútešnosti tohto miesta. Zahmlené je vlastne nevypovedané zlo...
Miesto svojej klasickej D300ky som sa vyzbrojil len plastovou hračkou Holga a dvoma filmami. Farebný FUJICOLOR PRO 400 a ILFORD XP2 Super. Aj názov kvôli tomu mal znieť Auschwitz 24.
Nakoľko však vo vnútorných priestoroch tábora, v barakoch, je zákaz používať statív, celkovo mi vyšlo len 16 fotografii. Na jedinú rýchlosť uzávierky 1/100 asi aj slušný výsledok. Malo to byť iné, ale tie notoricky známe zábery sa opakujú u každého druhého fotografa. A tak to iné nie je. Je to len fotené Holgou...
Žiaden fotozázrak sa nekonal...
Miestom, z ktorého má mraziť ľudstvo na chrbte, nás sprevádzala pani Viera Orlowská. Poľka, hovoriaca plynulou a čistou slovenčinou. Ako povedala, toto poslanie tam vykonáva približne od roku 1956. Ak sa na toto miesto dostanete, snažte sa vtesnať do jej sprievodu, skupiny. Osudy a príbehy, ktoré vám rozpráva vami určite pohnú.
Dvor popráv zastrelením. Popravčí múr mám za chrbtom. Toto bol pravdepodobne posledný pohľad väzňa. Bočné baraky mali zadebnené okná, aby ďaľší väzni neboli schopní nič vidieť. Nejaká tá medzierka sa medzi latkami však našla. A aj napriek tomu boli kati usvedčení v Norimberarskom procese, odsúdení a za zločiny proti ľudskosti popravení.
Otvor v plynovej komore, v streche, pre vhadzovanie Cyklónu B. Veľa na tej fotografii asi nevidíte. Pripomeniem, že na jedno zaplyňovanie išlo cca 2 tisíc väzňov. Hossov citát z Wikipedie:
"Samotné usmrcovanie trvalo krátku dobu. Za pol hodiny sme mohli zabiť 2 000 ľudí, ale spaľovanie trvalo veľmi dlho. Zabíjanie bolo ľahké, nebolo treba ani stráží, aby ich nahnali do komôr; šli tam dobrovolne, pretože si mysleli, že sa idú sprchovať; miesto vody jsme potom pustili jedovatý plyn. Všetno to šlo veľmi rýchle."
Komín krematória.
Zlo sa odohrávalo v podzemí. Vila veliteľa tábora,Rudolfa Hossa, bola len niekoľko sto metrov od komína. Jeho manželka uviedla pri výsluchoch, že o ničom nevedela... Hoss bol odsudený a popravený na rovnakej koľajnici v Osvienčime a spálený v rovnakej kremačnej peci, ako jeho väzni...
Tváre, osudy, čísla... žiadne mená...
Krajiny, z ktorých boli ľudia deportovaní do Osvienčimu.
Čakanie na lístky v tichom rozjímaní.
Brána smrti.
Halt, Stoj!
Pod prúdom.
Barak 24
Plot 1
Plot 2
Plot 3
Alej
Sluchátka v pokladni.
Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znovu...
A link na oficiálnu stránku múzea:
http://www.auschwitz.org.pl/
http://www.youtube.com/watch?v=3EqgnqGY5yg&feature=BFa&list=FL49a1b8wj3RkWP7wZwiue5Q&lf=mh_lolz