Hore

Výzva Západnych Tatrier – Roháče

Október a jeho posledné pekné jesenné dni som strávil v Západných tatrách .Po malej príprave túrou na hrebeň Tlstá vo Veľkej Fatre som mal dosť energie zvládnuť celý deň na horách a v dolinách toľko ospevovaných turisticky najkrajších a najpríťažlivejších častí Západných Tatier – Roháče. Na západnom okraji pohoria charakteristickými vrchmi podľa ktorých sú nazvané Ostrý Roháč (2084 m) a Plačlivé (2126 m) so svojimi divoko rozorvanými štítmi. Najkratší prístup je Roháčskou dolinou zo Zverovky. Západné Tatry sa rozkladajú na ploche 400 km2 a sú druhým najvyšším horstvom na Slovensku. Najväčšia časť pohoria sa nachádza na Liptove, menšia časť na Orave a asi štvrtina územia v Poľsku.

O 9:20 h som vyštartoval aj keď síce o niečo neskôr, ako som plánoval. Zo Zverovky cez Roháčsku dolinu na Roháčske plesá. Vybral som si náročnejšiu severnú trasu z rázcestia Adamcula po modrej značke cez Studený potok okolo Roháčskych vodopádov. Prudkým stúpaním cez Zelenú dolinu k rázcestiu vo výške 1420 m.n.m kameňom vykladanými chodníkmi som pokračoval popri prednom Zelenom plese míňajúc niekoľko desiatok turistov k Hornému Roháčskému plesu do nadmorskej výšky 1719 m.n.m.

Čoraz vyššie stúpajúc po serpentínach sa mi naskytoval krajší výhľad na Zelené dolinu , vrchy Tri kopy, Banícke sedlo a Prednú Zabrať. Pri príchode k plesu som sa na chvíľu utáboril. Nájsť si miestečko na suchom a slnečnom mieste plné ľudí vysedávajúcich po skalách okolo plesa bolo obtiažne. A tak som sa po pár minútach len čo som nabral ďalší dych vydal dole po zelenej značke k Strednému plesu do nadmorskej výšky 1650 a 1653 m n. m . Na suchej vyhriatej tráve som sa usadil pri plese . V lúčoch slnka odrážajúcich sa na hladine stredného plesa obklopenom horami som si vychutnal krásy malebného miesta. Po polhodinke som zdvihol vak na plecia. Postupoval som pomaly k Veľkému Roháčskemu plesu (alebo i Dolné Roháčske pleso), nachádzajúce sa v nadmorskej výške 1562 m. n. m. ,z rozlohou 2,22 ha najväčšie z Roháčskych plies, z hĺbkou dosahujúcou až 7 m. Tu som sa len na chvíľu pristavil, keď že som mal pleso celý čas na očiach pri zostupe prudším svahom po náučnom chodníku Roháčske plesá.

Pokračoval som po modrej značke na Rázcestie Smutnej doliny 1522 m.n.m, kde v tieni hôr už bol cítiť chlad. Začal som stúpať Smutnou dolinou priam posiatou padajúcim kameňom do Smutného sedla vo výške 1956 m.n.m. Stretal tu mnoho ľudí rôznej národnosti, podaktorými hazardujúcimi so životom vybavených len teniskami do mesta. Stačilo málo nepozornosti a už sa človek mohol pridať k tým padajúcim kameňom. Asi po 3/4 hodine blížiac sa k sedlu bolo na chodníku naviateho niekoľko centimetrov zamrznutého snehu. V smutnom sedle 1965 m.n.m vo výbornej nálade posedávali český turisti, v závetrí skál zohrievajúci sa na slnku. Fúkal tu na pocit silnejší a chladný severák. Rozhliadol som sa do ohromujúcej hĺbky dolín a po chvíľke som sa červenou značkou vydal po hrebeňoch na Plačlivô 2.126 m.n.m.

Cestou ako som liezol pohorím som vymenil pár slov z okoloidúcimi českými a poľskými turistami, ktorých som tu stretával na každom kroku, v tento nádherný jesenný deň boli nimi kopce, akoby posiate a z diaľky vyzerali ako mravce na mravenisku. Stúpal som po hrebeňoch kopcov dávajúc si pozor na každý krok. Vychutnával som si nádherne výhľady na cele západné tatry. Výstup na Plačlivé bolo, ako med lízať oproti tomu čo ma čakalo na zostupe. Z Plačlivá som zliezal na Ostrý Roháč asi 1 hodinu a čím ďalej tým to bolo náročnejšie, veľmi členitý terén z retiazkami po úzkych skalnatých výbežkoch, plošinách a úžľabinách strmhlavo viedol nadol . Nasledovalo šplhanie šesť metrov dlhým úzkym kolmým žľabom za pomoci reťaze. Niekoľko metrov pred dosiahnutí vrcholu Ostrého Roháča pod kolmou stenou z reťazou do výšky asi 4 m som stretol mladý poľský pár, ktorý mi uštedril pár úsmevov, prehodili sme pár slov a pokračoval každý ďalej. Netušiac, že to ťažšie ma ešte čaká. Bral som to stále športovo a vyšplhal som sa konečne na vrchol Ostrého Roháča do výšky 2087 m.n.m . Ani silný studený vietor na ploche cca dva metre štvorcové nezabránili vytasiť fotoaparát a urobiť pár záberov pri západe slnka okolo 18:00 . Na druhom z vrcholov Ostrého roháča ešte pred pár minútami neznámi Štefan K. nadšenec fotografie a turistiky mal rozbalenú techniku a zachytával posledné okamžiky dňa, fascinujúce do červena sfarbené vrcholky hôr. Vydal som sa k nemu kolmou roklinou držiac sa reťazí cca 10 m nadol a zas prudko nahor. S trávil som sním pár minút na vrchole v objatí silného studeného severáka za posledných lúčov slnka. Spoločne a sme sa vydali z Ostrého Roháča do sedla. Dolu viedla dlhá veľmi náročná na lezenie strmá trasa členitým terénom pokrytá z časti zamrznutým snehom trvajúca cca. 30 minút. Prešla ma už aj chuť fotografovať pri pohľade čo mam pred sebou. Vydýchol som si až v Jamnickom sedle 1910 m n. m. Naše cesty sa tu rozdelili a ja som rýchlim krokom asi 15 minút stúpal kým mi som mal ešte svetlo pomerne širokým kamenistým chodníkom na vrchol Volovec 2063 m.n.m ( posledného výškového stúpania tejto túry).
Ďalej po modrej značke a asi 1 hodinu mi trvalo kým som sa z Volovca takmer už po tme dostal cez Rákoň 1876 m.n.m, po žltej značke do sedla Zabrať. V sedle som zakončil chôdzu hrebeňom na Poľsko – Slovenskej hranici. Ďalej už len za pomoci svetla baterky po zelenej značke približne hodinu som klesal úzkym kľukatým chodníkom cez les na Ťatiakovu chatu, ku ktorej som dorazil o 19:30. Obklopený tmavým lesom s poslednými silami som kráčal po asfaltovej ceste cez Roháčskú dolinu z červeným značením, na ktoré som už ani nevidel za prítomností jasných hviezd a obliehajúceho ticha. Prešiel som okolo rázcestia Adamcula a zhruba o 20:30 hodine som dorazil k penziónu Zverovka, kde sa moja pešia cesta skončila.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Nonormal
2011-01-23 22:48:39
Paráda, ja by som asi mal strach takto po tme v týchto lesoch kráčať =P... šiel som tadeto a to množstvo \"značiek\", ktoré tam zanechávajú mackovia by ma odradilo od takéhoto počinu.
 
Bobo2sk
2011-01-24 11:35:50
Z druhej strany je tura krajsia. Isiel som minuly rok z adamculy, cez zabrat volovec atd... proste naopak. A povedal som,ze rohace su jedno z mala miest,kde sa chcem vratit aj bez fotaka. A tie miesta,co si spominal ako narocne som si strasne vychutnaval
Ak by si mal zaujem este na kus lezenia,odporucam trasu ziarska dolina-banikov-smutne sedlo a potom podla casu bud placlive-baranec (my sme nestihli) alebo z placliveho dole nazad na ziarsku chatu.
to: Nonormal... co neurobis pre dobre foto ?
 
kralik_j
2011-01-25 20:07:20
prekvapuje ma ze sa vyberies tak neskoro na taku turu. Ja som to absoloval z druhej strany, co sa mi zda krajsia tura.
Uz vari tri roky to tam brazdimi v ramci trojdnoviek. Zatial najvacsi \"masaker\" zazivam na rohacoch. Tolko kumulativneho stupania a tolko km ako tam prechadzam jedine nizkymi tatrami.
Na rohacoch som si skusil 15hodinovu turicku (po tme zacnes, po tme skoncis)..

No clanok fajn, no obrazkov malo a malicke..
 
brki
2011-01-25 20:30:04
pekný zážitok, pekný článok...v rovnakom čase som sa tam motal aj ja...pripájam fotku zo Smutného sedla z 29.10.2010 - my sme išli z opačnej strany, Zo Žiarskej doliny. V Smutnom sedle riadne fučalo. Na zlatú hodinku som nepočkal
 

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované

Newsletter

Chcete byť informovaný o novinkách portálu ePhoto.sk? Prihláste sa k odberu newslettera.