Ako fotografovi mi je de facto jedno či mám v ruke Sony, Canon, Nikon alebo Agafon, dôležité je ako sa foťák chová, čo z neho lezie von, ako lezie na nervy on mne, prípadne čo sa dá vytiahnúť z RAW-u.
Dlhodobo fotím s Canonom 5D Mark II takmer od momentu, kedy sa dostal na trh a súčasne zhruba rok a pol fotím so SONY A850.
To je pre mňa dosť slušný mienkotvorný základ, keď uvážime, že sa jedná (v podstate) o to najlepšie, čo obaja výrobci v segmente Full Framu donedávna ponúkali a z tohoto dôvodu bude teda článok viac-menej komparatívny.
ISO100, 14mm, f/9
Pre Nikon D800 som sa rozhodol z jediného dôvodu. Často fotím s Nikkorom 14-24mm G
f/2.8 na Canone 5DMII pomocou adaptéru Novoflex - ovládanie je preto úplne manuálne. Pre krajinársku fotku a architektúru je to excelentné combo, ale behať s ultrawide sklom trebárs po Shanghaji a ostriť, cloniť výhradne manuálne mi rýchlo začalo liezť na nervy.
A to z dôvodu nepohodlnosti, zmeškaných momentov, či percenta nie dokonale ostrých snímkov. Hyperfocal metóda je na tomto geniálnom skle čisté zverstvo.
D800: Hotový je od júna 2011 avšak vývojové embargo a záplavy v Thajsku posunuli jeho predstavenie verejnosti až na február 2012. Cez to všetko má Nikon naďalej obrovské výrobné problémy ako s telami, tak s objektívmi. Amazon.com to vzdal a po troch mesiacoch príjmania predobjednávok ich začal k veľkej radosti čakateľov hromadne stornovať. V posledných 3 - 4 týždňoch naviac vyšiel najavo problém s batériami. Ak má váš akumulátor deviaty znak v sériovom čísle písmeno E alebo F – ide o nebezpečnú sériu, ktorú NIKON sťahuje z obehu späť a bezplatne vymieňa. Moja je zo šarže D z roku 2011, teda v poriadku.
ISO 400, f/5
ISO 1250, f/6.3
ISO 100, f/6.3
V ruke: Zarazil ma plytký úchop pre pravú ruku a to niesom žiadny drevorúbač. V zápätí mi začal vadiť aj slabý oporný výstupok pre palec pravej ruky na zadnej strane tela. Som zvyknutý udržať 1kg telo s cca. 1 kg sklom po dobu 5-6 hodín bez odloženia, potom mi už ruka odpadne sama … To všetko za predpokladu, že sa palec má o čo oprieť a telo zavesiť na prsty – to v pohode dovoľuje 5DMII a A850. Nikon musím kŕčovito zvierať, uvidí sa časom, ale na 5-6 hodín to nevidím …
Hľadáčik má 100% pokrytie a má možnosť zaclonenia. Jasom mi pripadá rovnaký ako u 5DMII, ale u A850 je hľadáčik podstatne svetlejší.
Autofocus: tu bude moje info veľmi obmädzené, lebo mám len 14-24 G a Sigmu 70mm 2.8 Macro EX DG – staršia bez HSM motora. Cez to všetko AF ostrí na oboch sklách presne, aj keď obe potrebovali microadjust autofocusu. Na G-čkovom Nikone je ostrenie super-rýchle, Sigma je ale pomalá a hlučná.
V LiveView sa aktivuje okrem bežného AF-S ostrenia aj AF-F mód, čo je kontinuálne ostrenie ako pri točení videa, tak pri bežnom fotení. Je jasné, že 3D tracking funguje v LV presnejšie a citlivejšie ako 3D matrix pri ostrení fázovou detekciou. V oboch prípadoch to riešia iné snímače a spracuvávajú iné procáky. V LV sa na 3D sledovanie využíva celá obrazová plocha a celkovo to funguje. Ak by som to vyjadril percentuálne, tak v 75% si zvládne scénu ustrážiť, ale sem-tam sa popletie inou rastrovou štruktúrou. Ku cti mu slúži fakt, že sa k nej vie vrátiť hneď ako sa mu naskytne trochu rozumnejšia zhoda. Na softwérový tracking planárneho obrazu alá MOKEY si ešte počkáme...
ISO 3200, f/8
LiveView: Tlačidlo LV má pridružený prepínač na fotorežim, alebo video mód. Po prepnutí do jednej z polôh sa nastaví buď aspect 3:2 pre kinofilmový formát, alebo videoformát 16:9 vrátane prednastavených hodnôt clony, času a citlivosti ISO, zvlášť pre natáčanie videa a zvlášť pre fotografiu. To považujem za prínos, pretože u 5D MII bolo potrebné všetko prenastavovať pre konkrétný účel a to je dosť otravné.
Ostrenie v LV prebieha pomocou detekcie kontrastu, je presné, neomylné a oproti 5D MII je podstatne urýchlené. Odhadom 1-1.2 sec. V porovnaní s Mark II , ktorý sem - tam zapumpuje aj na 3 sekundy a často aj nezaostrí je to super výsledok ale NEX AF-systém to nieje. AF sa aktivuje zadným tlačidlom AF-ON alebo namačknutím hlavnej spúšte – to sa dá naštastie uživateľsky vypnúť. Pri panorámach to človek ocení.
V LiveView pri maximálnom crop zoome prestane z nepochopiteľného dôvodu fungovať tlačidlo DoF preview, takže definitívna kontrola ostrosti na finálnej clone pri objektívoch so shift focusom sa nedá overiť.
V dnešnej dobe by som očakával focus peaking ako štandartnú funkciu - žiaľ, NIKON moje pocity takto nevníma.
Novinkou je možnosť ovládania clony u objektívov bez clonového prstenca počas natáčania videa. Tlačidlám DoF Preview a Fn pod spúšťou môžeme priradiť otváranie a zatváranie clony v ešte jemnejších krokoch, ako je štandartná 1/3EV. Nahrávanie má vlastné dedikované tlačidlo RECORD pri hlavnej spúšti.
Pri použití manuálných skiel alebo v snahe ostriť cez LV manuálne, dochádza pri maximálnom zväčšení k nepríjemnému zubateniu hrán spôsobeného extrapoláciou. Dá sa síce precízne zaostriť, ale chce to odhad , kedy je detail najkontrastnejší. Zoom LV lupy má 5 krokov a aj tri kroky späť stále vykazuje určitý aliasing hrán. Takéto zväčšenie je však už na kritické ostrenie nedostatočne detailné. Očakávam riešenie cestou nového firmwaru.
Ako užitočnosť hodnotím aj inklinometer – síce vyzera ako budík v lietadle, ale poslúži.
O kvalite videa sa nebudem rozpisovať, pretože pre mňa je to len doplnková funkcia foťáku na úrovni rodinného camcorderu. Nemyslím tým kvalitu, ta je excelentná (a poráža Mark II), ale môj záujem o video ako také. D800 má možnosť nekomprimovaného HD streamu priamo cez interný HDMI out port, a aj preto mu predpovedám veľkú budúcnosť.
ISO 640, f/6.3
Menu: Ponuka uživateľských nastavení je dychberúca, tam sa 5DMII a A850 ani nechytajú.
Cez to má menu svoju pochopiteľnú štruktúru, no hierarchia hlbšieho vnorenia do submenu uživateľských funkcií nieje na displeji nikde indikovaná a chce to dobrú pamäť.
Súčasťou OS D800 je vstavaný RAW-Nef procesor s možnosťou nastavenia bežných parametrov obrazu ako je korekcia expozície, vyváženie bielej, D-lighting, vinetácie, zmena parametrov Picture Control: jas, kontrast, saturácia atď. Žial výstup je len do niekoľkých kvalít JPG, žiadny TIFF. Aj s doostrením mi ale výstup pripadal veľmi mäkký.
Zaujímavosťou je vstavané intervalové snímanie na vytváranie časozberných sekvencií. Avšak ide o jednoduchý časovač s možnosťou okamžitého alebo odloženého štartu, počtu expozícií a snímkov v každej z nich, expozičný interval v hh:mm.ss. Na serióznejšie timelapse zábery s prechodom medzi dennou a nočnou fázou však chýba pokročilejší bramper.
Displej: Áno, displej ťahá do žlta. Nikon tvrdí, že to tak viac zodpovedá realite. Kravina. Pohľad do hľadáčika a na displej jasne dokazuje posun do žltej a to aj pri rôznych úrovniach WB. Je to však vec , ktorá sa nijako nedotýka RAW-u. Pri priamom výstupe z foťáku do JPG už môže byť fotograf zmätený farebným podaním a nastaví v teréne offset WB (logickým), avšak nesprávnym smerom do modra. A na domácom monitore bude už iba oči vyvaľovať na Rhapsody in Blue. Ale aj to je riešitelné budúcim FW.
ISO 1250, f/6.3
ISO 1600, f/6.3
Rýchlosť, stabilita: D800 je rýchly, menu reaguje svižne, v obsluhe ma nič nezdržovalo. Zaťiaľ sa mi ani raz nekúsol, a tak sa mi predpovede o mrznúcom OS nepotvrdili.
Ovládanie: Tu je pre mňa osobne veľká zmena v rozložení tlačidiel PLAY, ERASE, lupa + a -, WB, ISO a DRIVE – časovač.
Čo považujem za nepraktické rovnako ako u 5D MII je lupa snímku v zoomových krokoch s tým, že dva posledné kroky sú zväčšenie na 200% a 400% - opäť interpolované ??? Prečo tam nemôže byť ako u A850 náhľad na 100% snímku jedným stlačením buttonu. Pre boha kto kontroluje ostrosť snímku na inom zväčšení než v pomere 1:1 !!! Jak u debilov, nikdy som to nepochopil u 5DMII a nepochopím to ani tu... Zadné vrátka sú, že si v menu nastavíte na stredové tlačidlo voliča zoom in/out prezeraného snímku, k...a ale zase zväčšeného rastru na 200%, takže následuje Lupa mínus a dostávam sa na aktuálnu pixelovú veľkosť 1:1.
Ak je už výrez zväčšený , scrolling kurzorom je rýchly a okamžite pri podržaní prechádza do spojitého svižného posunu. Mazanie snímkov je dvojstiskom tlačidla kôš – to je rýchlejšie ako u A850 a Mark II.
Za ergonomickú chybu považujem umiestnenie Power ON/OFF prepínača tak blízko k dôležitému ovládaciemu prvku, ktorý má navyše rovnakú logiku posunu. Ale to je žiaľ vrodená vada Nikonu a x-krát prediskutovaná krížom-krážom. Nikto, naozaj nikto na svete nepotrebuje umiestnenie On/Off switchu práve na tomto mieste. Zlatý Canon, SONY. Počas fotenia sa mi niekoľkokrát stalo, že som si pri zmene clony vypol foťák. Šialenstvo, kedy NIKON pochopí, že je to takto úplne na peachu.
ISO a šum: Jedným slovom PARÁDA. Ak si uvedomím , že D800 má pixelovú denzitu ako CANON 50D s ktorým fotí otec a ktorého zašumené snímky na mňa pôsobia odstrašujúco, urobil NIKON obrovský krok vpred. Prekročil 5D Mark II, A850 a D3X. Úroveň šumu na vysokých ISO je pre mňa veľmi príjemná. Charakter luminančného šumu má „analógovú“ distribúciu, akési filmové zrno. Chrominančný šum viditeľný je, ale má nízku saturáciu.
Na nízkych ISO 100-400 nie je o čom na tému šum debatovať.
Takýto výstup má obrovský význam v masívnom processingu a vyťahovania kresby z oblasti tmavých tieňov. Pri Canone 5D Mark II sa aj pri ISO 100 vytiahne hnusný farebný šum z tmavých oblastí.
Trochu odbočím: technicky gramotní môžu čítať ďalej, ženy a deti môžu následujúci odstavec preskočiť.
To ako foťák zaznamená vstupujúci svetelný rozsah je dané po
a. kvalitou snímača – logické, že ? ...
b. A/D prevodníkom a jeho továrensky nastavenou krivkou kontrastu.
Pozor, nezamieňať s krivkou kontrastu v RAW editore. Táto krivka sa uplatňuje ešte pred zápisom do súboru, na úrovni riadenia A/D prevodníka elektrónových nábojov zo snímača na digitálne úrovne – najčastejšie sa kvantizuje do 14-bitovej škály, tak aby obraz zodpovedal perceptuálnemu videniu ľudského oka. Snímač za normálnych podmienok nepracuje lineárne, ale v určitých pásmach vybudenia produkuje odlišné množstvo elektrónov. A/D prevodník musí tieto rozdiely napätia poľudštiť do reálnej interpretácie kontrastu. V nedávnej histórii sme takéto rozdiely v A/D konvertoroch mohli pozorovať napríklad u foťákov s identickým snímačom v Nikone D3X a SONY A850/A900 , a cez to všetko podávali tieto aparáty odlišné výstupy. Alebo Canon 5D Mark II a 1Ds Mark III - zhodný snímač, ale 1Ds má drahší a presnejší prevodník, preto má aj o chlp lepšiu saturáciu farieb a kontrast. A tiež kvalitnú cenu...
ISO 320, f/5.6
ISO 640, f/5
Späť:
Kontrast D800 vyzerá dobre aj bez úprav. Nieje síce tak pohľadnicovo „napumpovaný“ ako 5D Mark II a III, ale pôsobí decentne a dovoľuje radikálny PP bez vzniku rušivých artefaktov.
Pre mňa sú to otvorené dvere. Na 5D Mark II a ISO100 som schopný v určitých extrémnych situáciach vytiahnúť šum aj z modrej oblohy, ktorá v praxi býva práve najmenej problémová. Krivka 5DMII je upravená na zachytenie väčšieho množstva tonálnych gradientov v oblasti highlight a menej v pásme najhlbších tieňov. Preto pri metóde Push-out vykazujú tiene slabšiu kresbu deštruovanú šumom. Ale na druhej strane dáva určitú možnosť zachrániť vysoké svetlá v prepaloch. SONY A850 je presne opačné k 5DMII. Veľmi háklivá na prepal (väčšinou nezachrániteľný), no oblasť tieňov je relatívne čistá aj pri pushnutí o +2EV. (platí pre ISO100, výššie je to iná story). Preto je A850 považovaná za štúdiový foťák, kde sú kontrolované svetelné podmienky.
ISO 100, f/7.1, Snímok je bez akejkoľvek úpravy, pre predstavu farebného podania:
ISO 1600, f/6.3
No a dostal som sa k dynamickému rozsahu D800. Druhý krát PARÁDA.
Vyfotím pár testovacích záberov s veľkým kontrastom a hovorím si , tento prepal je v r..i a tieto tiene budú skládka uhlia. Ooops, pár ťahov v Adobe Camera RAW 6.7 a z pásma prepalu zrazu vybehne kompletná kresba múru. Vytiahnem tiene a opäť sa ukazuje ničím nenarušená kresba v oblasti kríkov – čo zodpovedá najhlbším tieňom scény. Určitý luminančný šum tam je, ale vôbec ma netrápi.
Dynamický rozsah je úžasný a je hriech nefotiť do RAW-u. Snímač má veľkú headroom rezervu. V oblastiach tieňov je ukryté ešte obrovské množstvo mäsa.
Pre krajinársku fotku veľký prínos.
Súbory: RAW sa dá uložiť v troch kompresných módoch:
14-bit nekomprimovaný – zaberá 74 MB
14-bit bezstrátovo komprimovaný - 45MB
14-bit strátová kompresia – veľkosť variabilná, záleží na obsahu snímku
12-bit – opäť tri formáty ako u 14-bit
Je k dispozícii aj 8-bitový nekomprimovaný TIFF a samozrejme rôzne veľkosti JPG a ich súbežné kombinácie s RAW.
Úložisko: CF + SD slot.
Dá sa nastaviť primárny a sekundárny slot a ich kombinované režimy:
- Mirroring - do oboch sa zapisujú zhodné dáta
- Overflow – ak sa primárny slot zaplní , presúva sa zápis na sekundárne médium.
- Primárny ukladá RAW , sekundárny JPG. Len ak je zvolený súbežný zápis RAW+JPG.
Používam LEXAR 16GB 300x - rýchlosti zápisu fotiek sú v pohode a nebol som ničím zdržovaný. Zápis HDTV videa prebiehal hladko – bez vianočných „trhov“ a stratených framov. Trochu odlišne prebieha zápis v LiveView, po expozícii sa foťák na cca. 1.5-2 sekundy odmlčí a zapisuje. Premýšľa pritom tak intenzívne, že po celú dobu zápisu nastane blackout a zhasne aj LCD displej ...
Prenos ostrosti: D800 potrebuje skutočne vynikajúce sklá, nie dobré alebo nadpriemerné ale špičkové. Ináč zostane potenciál foťáku využitý len zhruba v DX móde – teda APS-C crope. Na zvyšok obrazového poľa nestačia “dobré“ objektívy s dychom. Uspokojivo možno zvládnu vykresliť centrálny disk o priemere 16-24mm ale ďalej od stredu sa budú prehlbovať optické vady, zvlášť chromatická aberácia može vyskočiť a stať sa omnoho zretelnejšou než na 21 Mpix snímači. Myslím tým práve excelentný Nikkor 14-24/2.8 ktorý si s 5D MII bohovsky sadnú. D800 je však aj pre Nikkor tvrdý orech a okraje obrazu majú mäkšiu definíciu hrán. Pri kúpe som zvažoval, či vziať drahšiu D800E verziu ale vzhľadom k tomu, že nebola zohnateľná v celom Hong Kongu bolo rozhodnuté. A je to aj v poriadku, SIGMA EX 70/2.8 je sice starý drevený bazmek ale kreslí bohovo. V strede obrazu mi predviedla pixelovú ostrosť takže ma E verzia bez AA filtra už netrápi.
ISO 3200, f/8
ISO 2000, f/8
Nechcem naplňovať jeden z Murphyho zákonov a tak sa manuál zatiaľ pokojne váľa v krabici. Hovorím si, nemôžem byť taký ….. aby som nezvládol foťák za tri dni. Zatiaľ úspešne vzdorujem.
Už teraz si môže fotograf povedať, že drží v ruke seriózny pracovný nástroj o čom svedčí aj fakt , že sa ešte neobjavil nový firmware , ktorým by NIKON plátal fatálne errory.
D800 je veľký pokrok ako v oblasti DSLR všeobecne, tak pre samotný Nikon. Po dlhej dobe uviedol na trh FF foťák, ktorý je schopný konkurovať Canonu a SONY funkciami, rozlíšením a výstupom so straviteľnou cenou. Keď manažéri z Nikonu sledovali predajné čísla Canonu 5D Mark II a fenomén ktorý sa okolo neho tvoril, museli roniť krokodýlie slzy. Do momentu uvedenia D800 si Nikon za všetko pýtal príliš veľa. Áno, hovorím o tebe D3X a D3s. Možno tragická tsunami a záplavy v Ayutthayi primela Nikon zvoliť opačnú stratégiu a nasadiť lákavú cenu. Do toho sa naviac Canon znemožnil s cenou nového 5D Mark III, ktorého predaje zďaleka nekopírujú predajné úspechy famózneho predchodcu. Snáď si Nikon s D800-kou zahojí rany.
Opísal som čo na mňa najviac zapôsobilo, alebo čo som si všimnúť chcel. Ak tu niečo nie je, asi ma to nezaujímalo, a tak som tomu nevenoval žiadnu pozornosť. Externý blesk, GPS modul ani WiFi transmitter nemám, preto nepodám žiadne info.
Verdikt ? Nikonisti môžu byť spokojní, je načo šetriť....
V galérii - (rozloženej priebežne po texte) - je pár snímkov ukazujúcich úroveň šumu pri rôznych hodnotách ISO. Žiadny zo snímkov nebol odšumovaný ani vo foťáku ani v PC. Všetky sú priamy export do TIFF-u z RAW konvertora s bežnou úpravou tonálnych úrovní, alebo úplne bez úprav tonality, odstránenou chr. aberáciou a doostrené v RAW. Následne vyexportované z Photošrotu do JPG. Vo výrezoch sú oblasti vždy v aktuálnej pixelovej veľkosti 1:1. Keďže nemám administrátorské práva redaktorov, fullres snímkov sa nedočkáte. Okrem výrezov uvádzam pre ilustráciu aj samotný záber so stranou x1600, aby si čitateľ urobil predstavu z ktorej časti obrazu výrez pochádza. Snáď sa budú otvárať v pôvodných rozlíšeniach, v ktorých som ich uploadoval, pretože pri editácii článku sa zobrazovali len ich 400 pixelové zmršeniny. Žiaľ, niektoré z náhľadových snímkov pri ukladaní pre web prešli hardcore kompresiou až na zúfalých 39%, aby preliezli pod 500kB. Prosím neriešte výtvarnú stránku fotiek, sú to obligátne „vychádzkové“ cvaky a svoj účel plnia.
Taaaak, kladívko do pravej a všetky prasiatka na stôl.
Dovi a dopi
Pridaj komentár
