Slovenský raj na sklonku zimy ponúka fototuristom neskutočné divadlo. Pokiaľ človek natrafí na ozaj pekné počasie je to skvelý zážitok aj naposledy prevetrať zimnú výstroj i hlavu.
Napriek tomu že HZS hlási výstrahu pred zvýšenou hladinou rieky a zľadovatené chodníky v celom Slovenskom raji, predpoveď počasia nám dodáva sebavedomie a padá jasná voľba - ideme.
Sobotný výlet za začína na Podlesku, kde na nás pri vstupe do rokliny čaká zopár popadaných stromov i miestami neprešľapaná cesta. Je skoro ráno, teplomer ukazuje -4°C a rozcestník 2 hodiny na "vrchol" Suchej Belej.
Turistický chodník je podľa predpovede HZS na väčšine miest zaliaty vodou, no ani to nás neodrádza pokračovať ďalej. Až po prvý rebríkový úsek je cesta miestami monotónna, no pri rebríkoch nastáva to pravé dobrodružstvo. Krásny zamrznutý vodopád, hukot vody a rinčanie mačiek o rebríky - to je dôvod, prečo sme sem prišli. Po zdolaní úsekov, zabezpečených technickými pomôckami sa pred nami otvára roklina, ktorá miestami pripomína krajinu z rozprávky. Fotíme, užívame si slnka a ďalšie zmrznuté úseky prechádzame s istotou.
Na konci rokliny nás víta krásne modré nebo, slnko a hlad. Piknikujeme pri rozcestníku na Kláštorisko, ktoré je bohužiaľ v tomto ročnom období zatvorené a tak sa kocháme aspoň výhľadmi na naše národné bohatstvo - Vysoké Tatry.
Cesta dolu netrvá dlho, míňame skupinku maďarských turistov a o pár desiatok minút prichádzame opäť na Podlesok, plní zážitkov, skupinovej pohody a najmä v bezpečí.
Napriek tomu že HZS hlási výstrahu pred zvýšenou hladinou rieky a zľadovatené chodníky v celom Slovenskom raji, predpoveď počasia nám dodáva sebavedomie a padá jasná voľba - ideme.
Sobotný výlet za začína na Podlesku, kde na nás pri vstupe do rokliny čaká zopár popadaných stromov i miestami neprešľapaná cesta. Je skoro ráno, teplomer ukazuje -4°C a rozcestník 2 hodiny na "vrchol" Suchej Belej.
Turistický chodník je podľa predpovede HZS na väčšine miest zaliaty vodou, no ani to nás neodrádza pokračovať ďalej. Až po prvý rebríkový úsek je cesta miestami monotónna, no pri rebríkoch nastáva to pravé dobrodružstvo. Krásny zamrznutý vodopád, hukot vody a rinčanie mačiek o rebríky - to je dôvod, prečo sme sem prišli. Po zdolaní úsekov, zabezpečených technickými pomôckami sa pred nami otvára roklina, ktorá miestami pripomína krajinu z rozprávky. Fotíme, užívame si slnka a ďalšie zmrznuté úseky prechádzame s istotou.
Na konci rokliny nás víta krásne modré nebo, slnko a hlad. Piknikujeme pri rozcestníku na Kláštorisko, ktoré je bohužiaľ v tomto ročnom období zatvorené a tak sa kocháme aspoň výhľadmi na naše národné bohatstvo - Vysoké Tatry.
Cesta dolu netrvá dlho, míňame skupinku maďarských turistov a o pár desiatok minút prichádzame opäť na Podlesok, plní zážitkov, skupinovej pohody a najmä v bezpečí.
Pridaj komentár
stretli sme jeden "neštastný" pár a ten nám vravel, že je to tam uzavreté. Nuž, tak sme si čajík a štamprdlík dali v rámci "pikniku" 
