Hore

Reinkarnácia

Dnes chcem veriť v reinkarnáciu. Po roku a pol mi doslúžil môj milovaný foťáčik a ja som nútená kúpiť jeho náhradu. V rukách mám nové telo, ale akosi nič necítim. Je nejaké mŕtve. Chcem aby sa doňho nasťahovala duša toho pokazeného.

,,Duša?“ -pýtate sa. ,, O čom táto šialená ženská točí?!“ ,,Hovorím Vám , duša!“

Testovacie zábery v obchode sú akési prázdne. To telo už dôverne poznám, keďže je identické k tomu prvému. Táto čierna skrinka má mnoho gombíkov, tlačítok a na displeji sa zobrazujú farebné grafy a rôzne veľavravné číslice. Má aj hľadáčik, cez ktorý sa dá selektívne pozerať na svet. Obdĺžnikový výrez zo širokého sveta, ktorý zaznamenávame v zornom poli nášho oka. Je to celkom fajn začierniť to čo vidieť nechceme a koncentrovať sa na to čo je pre nás ako fotografov dôležité. Kombináciou stláčania tlačítok a točením krúžkami sa dá ovlpyvniť ako bude obraz zaznamenaný. Či bude zreteľne vidieť predok, zadok, všetko alebo pri umeleckých výtvoroch vôbec nič.

Od pätky dlane až po končeky prstov stískam pravou rukou telo. Malíčkovou stranou ľavej ruky podopieram zospodu objektív a palcom a ukazovákom ho obopínam. Zápästie i bicepsy cítia jeho váhu. Ukazovák a palec pravej ruky preskakuje z gombíka na gombík, zatiaľ čo oko v hľadáčiku sleduje čo tí dvaja vyvádzajú s číslicami.

Pre dosiahnutie lepších výsledkov musí byť fotograf s aparátom jeden celok. Zharmonizovaná celistvosť, hovorí sa tomu aj harmónia tela a duše. A tak sa dostávame k jadru veci. Pri fotografovaní sa jedná o 2 telá a 2 duše, vytvárajúce jeden celok, čím je výsledná fotografia. Jej obsah a výpovedná hodnota hovorí o tomto vzťahu.

Technická kvalita spĺňa očakávania, ale akosi stále nič necítim. Možno keď ho vyplatím a bude naozaj môj to príde. Bojím sa ho znova zapínať, lebo čo ak nie? Čo ak môj priateľ navždy odišiel a moje fotky už nebudú tým čo bývali? Nejdem ho chvíľu vyrušovať nech sa tam tá dušička môže v kľude nasťahovať.

Som obkolesená nádhernými horami, vychádzajúce slniečko už šteklí ich zasnežené vrcholky a ja zapínam foťák. Mám na tvári úsmev a som trošku dojatá. Cítim ho nie len v rukách ale aj vo vnútri. ,,Je späť! Vrátil sa!“ Môj foťáčik je opäť kompletný a s ním aj ja.

Autor tohto článku nemá aktuálne napísaný žiadny text o sebe

profil autora
web: http://www.hoglova.dphoto.com

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Granko
2011-03-07 10:39:33
Krásny príbeh...o duši, o pocitoch, o hľadaní súzvuku...

Veľa ľudí si ku veciam vypestuje vzťah, aj keď sú neživé. Pripomínajú situácie, čo sme s nimi zažili, ľudí, ktorých stretli a dávajú spomienkam farbu, pestrosť, možno dôležitosť...
A foťáky také sú. Naši verní spoločníci na cestách, oslavách, výletoch za nepoznaným, ktorí idú s nami kilometre kade-tade družne potichúčky, pripravené zachytiť jedinečnosť okamihu...
A zvlášť keď sú nové - prvé prejdenie rukou po gombíkoch, zapnutie a čarovné rozsvietenie displeja s očakávaním, stlačenie spúšte a zvuk závierky pri prvej fotke, ktorú veľa ľudí robí premyslene, nie bezhlavo. Tá fotka i po rokoch bude mať jednu výhodu voči ostatným - bude prvá s novým foťákom. Túto pridanú hodnotu jej nikto a nič nezoberie, nech by bola akokoľvek zlá či nedokonalá...
A tak, ako sa časťou nášho ja stal mobil či kľúče od bytu, stal sa i foťák. Smútime, keď sa mu nečakane niečo stane, bez neho je akási medzera v našom vnútri, ktorá nechce existovať v každom peknom okamihu vhodnom na zachytenie. A tešíme sa, keď v novom nájdeme ten chýbajúci dielik a neviditeľná skladačka je pohromade :o)
 
zuzuliena
externý redaktor 2011-03-07 14:19:58
cica, pekne si to napisala - ziadne pochybnosti o kvalite fotiek, vsetko zle je totiz na nieco dobre .-). A reinkarnacia prebieha na zveladenie duse - a je uplne jedno ci Tvojej alebo Tvojho fotaku .
 
AnnoMally13
2011-03-07 15:35:38
mna by zaujimalo ci fotakom davate niekto aj mena

a pekny clanocek....
 
Štefan Káčer
2011-03-07 15:52:02
nielen navonok, ale aj z vnútra krásna ...
 
attila.farkas
2011-03-07 20:29:06
príspevok od: Granko
Krásny príbeh...o duši, o pocitoch, o hľadaní súzvuku...

Veľa ľudí si ku veciam vypestuje vzťah, aj keď sú neživé. Pripomínajú situácie, čo sme s nimi zažili, ľudí, ktorých stretli a dávajú spomienkam farbu, pestrosť, možno dôležitosť...
A foťáky také sú. Naši verní spoločníci na cestách, oslavách, výletoch za nepoznaným, ktorí idú s nami kilometre kade-tade družne potichúčky, pripravené zachytiť jedinečnosť okamihu...
A zvlášť keď sú nové - prvé prejdenie rukou po gombíkoch, zapnutie a čarovné rozsvietenie displeja s očakávaním, stlačenie spúšte a zvuk závierky pri prvej fotke, ktorú veľa ľudí robí premyslene, nie bezhlavo. Tá fotka i po rokoch bude mať jednu výhodu voči ostatným - bude prvá s novým foťákom. Túto pridanú hodnotu jej nikto a nič nezoberie, nech by bola akokoľvek zlá či nedokonalá...
A tak, ako sa časťou nášho ja stal mobil či kľúče od bytu, stal sa i foťák. Smútime, keď sa mu nečakane niečo stane, bez neho je akási medzera v našom vnútri, ktorá nechce existovať v každom peknom okamihu vhodnom na zachytenie. A tešíme sa, keď v novom nájdeme ten chýbajúci dielik a neviditeľná skladačka je pohromade :o)
keby tak naozaj išli s nami, to by bolo... ale VLÁČIŤ ICH TREBA
 
walde
ocenenie redakciou 2011-03-07 23:58:56
neboj, nakoniec si privykneš aj na nového...ale len preto, že si ho začneš mýliť so starým
 
zelovoc
2011-03-08 07:59:24
príspevok od: AnnoMally13
mna by zaujimalo ci fotakom davate niekto aj mena

a pekny clanocek....
ked nestiha, zvycajne "hajzel"
 
Slavo Jancisin
2011-03-08 09:00:56
Môj prvý foťák (ultrazoom) mám stále doma ... už ho chceli aj odomňa kúpiť ... a nedal som ho preč. Jeho finančná hodnota je nulová, fotil som s ním moje potulky po Slovensku, ...neskôr sa s ním fotila naša svadba ... naša prvá dcéra ... Aj keď teraz s ním už vôbec nefotím nedám ho preč .

A keď som si pred rokmi kúpoval prvú zrkadlovku a mal som z nej veľkú radosť už som si nejaký veľký citový vzťah k nej nevybudoval ...

Prvý vždy ostane prvým


pekný článok
 
Michal F
2011-03-08 19:47:03
mojím naj je môj mini Powershot 470ka, síce mám novú 120ku trocha schopnejšiu, udomácňuje sa pomaly ...
treba sa ešte zohrať, pokomunikovať, povymieňať atómy, kvantá, aby z nej vyliezli neaké pozerateťné výsledky ...
podobne asi ako s mobilmy, z trendovosti som si kúpil dotykovku no vraciam sa k svojmu obľúbenému jednoduchšiemu Ericsonu, na niektoré tech. novinky asi duševne dorastám pomaly ...

 
leto
2011-03-09 18:35:19
veselé čítanie, a súhlasím že veci, i ked nemajú dušu, si nás získajú, a máme k nim vzťah, lebo nám robia život príjemnejším, lahšie a krajšie prežitým,,,
tak je to z autom, ktoré dostáva v mnohých prípadoch aj meno, olúbeným kabátom, čo sa ho nevieme zbaviť, hoc nám v skrini už vysia dalsie dva, či fotáčikom, tým verným druhom na cestach životom,,,
som rád, že reinkarnácia sa podarila, prajem Vám obom život plný bohatých zážitkov a to najlepšie svetlo,,,
 
Dedo
2011-03-09 21:16:14
Mená som začal dávať mojim bikom a samozrejme pokračujem aj u foťákov. Moj E510 má néno Olín - je to čechizmus, keď ma nevyšpliecne tak je aj Olino a popačne "šulín."
 
lordlacik
2011-03-10 09:56:07
Ozaj krásne. K môjmu prvému foťáku som ani zďaleka nemal taký vzťah ako ku druhému, asi preto že som bol chlapec a dostal som ho. Bol to jednoduchý čiernobiely foťák, na klasický kinofilm. Žiadne nastavovanie, jednoducho stalčiť a hotovo. Druhý Olympus C770 UZ som si kúpil sám, za nehorázne peniaze (21.500,-Sk) asi preto som si k nemu vypestoval taký vzťah. Zažil toho so mnou kopu, popu hradov a zámkov, svadieb ... A keď odišiel do fotografického neba, ako keby mi zomrela časť zo mňa. Preto som hneď hľadal následníka trónu. A kým som našporil a vybral si myslím pre mňa ten správny, som bol pol roka bez foťáku. Bolo to hrozné! Hotové utrepenie, tak mi chýbal, teraz by sa zišlo túto krajinku zvečniť, ale nie je čím. Foťák v mobile nepočítam, to nie je foťák, to je sranda.
Meno nemal ani jeden, ale oba mám pekne odložené. Ale aj keď sú oba nefunkčné, nedám ich ani za svet.
 
mirosz
2011-03-11 14:08:19
príspevok od: lordlacik
Ozaj krásne. K môjmu prvému foťáku som ani zďaleka nemal taký vzťah ako ku druhému, asi preto že som bol chlapec a dostal som ho. Bol to jednoduchý čiernobiely foťák, na klasický kinofilm. Žiadne nastavovanie, jednoducho stalčiť a hotovo. Druhý Olympus C770 UZ som si kúpil sám, za nehorázne peniaze (21.500,-Sk) asi preto som si k nemu vypestoval taký vzťah. Zažil toho so mnou kopu, popu hradov a zámkov, svadieb ... A keď odišiel do fotografického neba, ako keby mi zomrela časť zo mňa. Preto som hneď hľadal následníka trónu. A kým som našporil a vybral si myslím pre mňa ten správny, som bol pol roka bez foťáku. Bolo to hrozné! Hotové utrepenie, tak mi chýbal, teraz by sa zišlo túto krajinku zvečniť, ale nie je čím. Foťák v mobile nepočítam, to nie je foťák, to je sranda.
Meno nemal ani jeden, ale oba mám pekne odložené. Ale aj keď sú oba nefunkčné, nedám ich ani za svet.
Moj prvy dig. fotak bol Olympus C750, na ktory som si zarobil v pote tvare v USA v nemenovanej fast food restauracii. V prepocte to bolo tiez okolo 21 - 22 000 SK, ale na slovensku vtedy stal okolo 30 000. Mam ho stale, ale potrebuje opravy. V kazdom pripade zazil so mnou tolko, ze sa s nim nerozlucim aj keby by nebol dokonale opravitelny.
 
rbr69
2011-03-13 16:44:04
pekne ... stacilo Tvojimi ocami uzriet okolitu krasu a Tvojmu novemu priatelovi vdychnut dusu a dat sancu zememorovat spolocnu spomienku ... bez Teba je strateny a Ty bez neho ... doplnate sa ... nasli ste sa ... jeden odisiel a novy prisiel ... je to opaet laska ... prinesie aj nove plody ... fotecky
 
Koma
ocenenie redakciou 2011-03-14 10:58:25
Pani Kolegyňa..Vy ste znova a znova tak krásne svoje slovíčka vyskladala, myšlienku do nich vdýchla...že pri ich čítaní a pohľade na nebeskú...až vesmírnu fotenku čo ste pod textík priložila...sa mi znova ježí srsť na chrbáte...a chlpy dupkom stavajú. No normálne sa priznám že som si čítala a prednýma nohááma skúšala ten Váš nádherný ručnoprstoklad....radšej som si pri tom na prdel sadla...na zadných by som to asi neustála. Niečo Vám poviem....ja pravdepodobne trpím disharmóniou tela a duše...no ja by som Vám mohla o tej reinkarnácii vypráááávať do alelujááá...mne sa občas stane že sa do dvojnoého pajka – takého krpúňa kikimora prevtelím....a on sa z času na čas prestane tiež sám seba ovládať a do mrňavého dlhochlpatého psíka sa nasťahuje ( to asi že sa furt musel dávnejšie strihať – tak si to terazky čuleky tak vynahrádza či čo )....no čo Vám budem hovoriť...ja sa do nich s tou mojou kravskou dušou a bachorom voľajako nemooožem furt vmestiť...normálne blbnem a nemoožem sa vmestiť do kože...obávam sa že nakoniec budem šialená...čo myslíte, nemám sa báť?....A ešte k Vášmu novému fotiačiku a jeho dušičke....to asi preto sa tam tak pekne poľahúnky nasťahovala späť....že jeho telo, vaše telo aj dušička...ste sa nachádzali práve na tom najsamsprávnejšom zemskom mieste na nasťahovanie. Som rád že ste kompletná...vidíte, vidíte....znova to začína a už som zase pajkovcová...ináč by som napísal.a že: som rada.
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-03-23 05:45:57
príspevok od: Granko
Krásny príbeh...o duši, o pocitoch, o hľadaní súzvuku...

Veľa ľudí si ku veciam vypestuje vzťah, aj keď sú neživé. Pripomínajú situácie, čo sme s nimi zažili, ľudí, ktorých stretli a dávajú spomienkam farbu, pestrosť, možno dôležitosť...
A foťáky také sú. Naši verní spoločníci na cestách, oslavách, výletoch za nepoznaným, ktorí idú s nami kilometre kade-tade družne potichúčky, pripravené zachytiť jedinečnosť okamihu...
A zvlášť keď sú nové - prvé prejdenie rukou po gombíkoch, zapnutie a čarovné rozsvietenie displeja s očakávaním, stlačenie spúšte a zvuk závierky pri prvej fotke, ktorú veľa ľudí robí premyslene, nie bezhlavo. Tá fotka i po rokoch bude mať jednu výhodu voči ostatným - bude prvá s novým foťákom. Túto pridanú hodnotu jej nikto a nič nezoberie, nech by bola akokoľvek zlá či nedokonalá...
A tak, ako sa časťou nášho ja stal mobil či kľúče od bytu, stal sa i foťák. Smútime, keď sa mu nečakane niečo stane, bez neho je akási medzera v našom vnútri, ktorá nechce existovať v každom peknom okamihu vhodnom na zachytenie. A tešíme sa, keď v novom nájdeme ten chýbajúci dielik a neviditeľná skladačka je pohromade :o)
Krasne si to vsetko doplnil, si citlivy clovek s krasnou dusou. Vdaka za komentik ahoj
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-03-23 05:47:22
príspevok od: AnnoMally13
mna by zaujimalo ci fotakom davate niekto aj mena

a pekny clanocek....
AHoj, vdaka za koment, mena nie, sem tam mu poviem ze ty moje babe ked dobre nieco odfoti
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-03-23 05:49:28
príspevok od: Slavo Jancisin
Môj prvý foťák (ultrazoom) mám stále doma ... už ho chceli aj odomňa kúpiť ... a nedal som ho preč. Jeho finančná hodnota je nulová, fotil som s ním moje potulky po Slovensku, ...neskôr sa s ním fotila naša svadba ... naša prvá dcéra ... Aj keď teraz s ním už vôbec nefotím nedám ho preč .

A keď som si pred rokmi kúpoval prvú zrkadlovku a mal som z nej veľkú radosť už som si nejaký veľký citový vzťah k nej nevybudoval ...

Prvý vždy ostane prvým


pekný článok
Presne tak, ta financna hodnota ani nie je podstatna, ale tie emocie co uz zachytil su nazaplatitelne. Vdaka za koment ahoj.
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-03-23 05:51:10
príspevok od: Michal F
mojím naj je môj mini Powershot 470ka, síce mám novú 120ku trocha schopnejšiu, udomácňuje sa pomaly ...
treba sa ešte zohrať, pokomunikovať, povymieňať atómy, kvantá, aby z nej vyliezli neaké pozerateťné výsledky ...
podobne asi ako s mobilmy, z trendovosti som si kúpil dotykovku no vraciam sa k svojmu obľúbenému jednoduchšiemu Ericsonu, na niektoré tech. novinky asi duševne dorastám pomaly ...

pekne si to ze povymienat atomy, kvanta drzim palce nech prebehne reakcia aka ma a budes spokojny
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-03-23 05:52:47
príspevok od: leto
veselé čítanie, a súhlasím že veci, i ked nemajú dušu, si nás získajú, a máme k nim vzťah, lebo nám robia život príjemnejším, lahšie a krajšie prežitým,,,
tak je to z autom, ktoré dostáva v mnohých prípadoch aj meno, olúbeným kabátom, čo sa ho nevieme zbaviť, hoc nám v skrini už vysia dalsie dva, či fotáčikom, tým verným druhom na cestach životom,,,
som rád, že reinkarnácia sa podarila, prajem Vám obom život plný bohatých zážitkov a to najlepšie svetlo,,,
AHoj Leto, tak tak, nie vsetky veci su len veci, niektore veci su ovela viac ako len veci. Veci s dusou. Sedi vec?
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-03-23 05:54:01
príspevok od: Dedo
Mená som začal dávať mojim bikom a samozrejme pokračujem aj u foťákov. Moj E510 má néno Olín - je to čechizmus, keď ma nevyšpliecne tak je aj Olino a popačne "šulín."
Olino, to sa mi hodi aj ako meno pre psa
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-03-23 05:55:56
príspevok od: lordlacik
Ozaj krásne. K môjmu prvému foťáku som ani zďaleka nemal taký vzťah ako ku druhému, asi preto že som bol chlapec a dostal som ho. Bol to jednoduchý čiernobiely foťák, na klasický kinofilm. Žiadne nastavovanie, jednoducho stalčiť a hotovo. Druhý Olympus C770 UZ som si kúpil sám, za nehorázne peniaze (21.500,-Sk) asi preto som si k nemu vypestoval taký vzťah. Zažil toho so mnou kopu, popu hradov a zámkov, svadieb ... A keď odišiel do fotografického neba, ako keby mi zomrela časť zo mňa. Preto som hneď hľadal následníka trónu. A kým som našporil a vybral si myslím pre mňa ten správny, som bol pol roka bez foťáku. Bolo to hrozné! Hotové utrepenie, tak mi chýbal, teraz by sa zišlo túto krajinku zvečniť, ale nie je čím. Foťák v mobile nepočítam, to nie je foťák, to je sranda.
Meno nemal ani jeden, ale oba mám pekne odložené. Ale aj keď sú oba nefunkčné, nedám ich ani za svet.
Krasne si to napisal Neviem si predstavit byt bez fotaka, fakt neviem. Nepredstavitelna vec, musel si velmi trpiet. vdaka za komentik a uz nech sa nic nekazi.
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-03-23 05:57:48
príspevok od: rbr69
pekne ... stacilo Tvojimi ocami uzriet okolitu krasu a Tvojmu novemu priatelovi vdychnut dusu a dat sancu zememorovat spolocnu spomienku ... bez Teba je strateny a Ty bez neho ... doplnate sa ... nasli ste sa ... jeden odisiel a novy prisiel ... je to opaet laska ... prinesie aj nove plody ... fotecky
Krasna myslienka a tak pravdiva, dakujem ze tieto slovka.
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2011-03-23 06:02:12
príspevok od: Koma
Pani Kolegyňa..Vy ste znova a znova tak krásne svoje slovíčka vyskladala, myšlienku do nich vdýchla...že pri ich čítaní a pohľade na nebeskú...až vesmírnu fotenku čo ste pod textík priložila...sa mi znova ježí srsť na chrbáte...a chlpy dupkom stavajú. No normálne sa priznám že som si čítala a prednýma nohááma skúšala ten Váš nádherný ručnoprstoklad....radšej som si pri tom na prdel sadla...na zadných by som to asi neustála. Niečo Vám poviem....ja pravdepodobne trpím disharmóniou tela a duše...no ja by som Vám mohla o tej reinkarnácii vypráááávať do alelujááá...mne sa občas stane že sa do dvojnoého pajka – takého krpúňa kikimora prevtelím....a on sa z času na čas prestane tiež sám seba ovládať a do mrňavého dlhochlpatého psíka sa nasťahuje ( to asi že sa furt musel dávnejšie strihať – tak si to terazky čuleky tak vynahrádza či čo )....no čo Vám budem hovoriť...ja sa do nich s tou mojou kravskou dušou a bachorom voľajako nemooožem furt vmestiť...normálne blbnem a nemoožem sa vmestiť do kože...obávam sa že nakoniec budem šialená...čo myslíte, nemám sa báť?....A ešte k Vášmu novému fotiačiku a jeho dušičke....to asi preto sa tam tak pekne poľahúnky nasťahovala späť....že jeho telo, vaše telo aj dušička...ste sa nachádzali práve na tom najsamsprávnejšom zemskom mieste na nasťahovanie. Som rád že ste kompletná...vidíte, vidíte....znova to začína a už som zase pajkovcová...ináč by som napísal.a že: som rada.
Komushka osipankula jedna, tak tebe sa pajka a psika zachcelo. No nemozem sa ti cudovat, v tom obrovskom hunatom tele sa furt tlacit, KOMU by sa to pacilo? To s tym spravnym miestom si trafil uplne presne. Vdaka za pochopenie kravka moja lubezna ahoj
 

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované

Newsletter

Chcete byť informovaný o novinkách portálu ePhoto.sk? Prihláste sa k odberu newslettera.