| Niečo o mne:
|
Cez fotografiu zvierat a krajiniek som sa nakoniec dostal az k svadobnemu photojournalismu. Fotenie zvierat ma naucilo v pravy moment stlacit spust fotoaparatu a fotenie krajiniek mi dalo velmi vela co sa tyka kompozicie. Fotim vysoko svetelnymi objektivmi s pevnou ohniskovou vzdialenostou, no a na druhu stranu nemam rad fotenie zoom objektivmi. Rad fotim na vysoke ISO a som vdacny technickemu pokroku za fotoaparaty ako Nikon D700, ktory v kombinacii s mojimi objektivmi je naozaj vybornou volbou. Pokial sa chcete dozvediet viac, navstivte moju stranku www.petermazar.com, kde je co to o mne napisane v profile no a budem rad ked sa zastavite aj pri mojich fotografiach :-)...vsetko dobre a hlavne, dobre svetlo! |
RSS
Ja osobne hodnotim fotografiu ako taku, bez ohladu na to, ci je atelierova, v zoo alebo wildlife.
Ale s tym, ze vyfotit chovaneho dravca nie je lahsie ako kacice letiace v prirode v dialke, s tym s tebou ani zdaleka nesuhlasim. Ak sa nebavime o schopnostiach cloveka ale budeme porovnavat pracu a narocnost u toho isteho fotografa, tak vyfotit takyto zaber mysiaka ci ineho dravca v prirode je nesmierne narocne a zriedkave, treba velke stastie a poznat jeho posedove miesta, cihat tam na neho. Naopak, dravca na zahrade , ktoreho sokoliar privola na povel na pripraveny strom ktory mas uz v zabere a cakas na to, je oproti tomu malina. A kacky nie su ako kacky, poznam kacky vo volnej prirode co zobu chleba podavany z ruky... Ale tvoj zaber sa mi ako som napisal paci a to je myslim hlavne ;-)
To potom clovek nemoze spat lebo rozmysla ako nasetrit na nejaky poriadny teleobjektiv.
Ale inac pekne ;-)