Tá karta pre mňa dokazuje ,,autentično,,. Pri koláži by ju tam určite nik necpal.
Fotečka úsmevná i keď neviem prísť na príbeh. Možno miesto lietajúcich kariet 500 EUR-ové bankovky?

Aj hľa. a toto tam ten, to je pán svätý Peter? Tak nadvihnem sukňu a skúsim okolo neho prefrčať. Predsa len som aj ja zhrešila, možno by ma nepustil. Ale mám dilému, akosi je tam desivo prázdno, nik sa tam netlačí. Žeby predsa len do pekla?

Ja som tiež na mojom havovi tie poveli vyskúšala. Vyskoč, zostaň a potom, keď bol tak zaseknutý, že skúsim ľahni. No, neskúšajte to, vybil si dva zuby.

Mám pocit, že je rozdiel robiť si so seba srandičky ako sa baviť na naozaj duševne chorom. Doporučujem Vám aj s pánom autorom navštíviť nejaký ústav pre duševne chorých, určite sa dobre zasmejete. Jáaj, aby som len nekomentovala komenty. Fotka technickou kvalitou dobrá.

Pán Cako a trochu photoshopu?

Vy a Donovaly? No, to ste sa asi zastavili na kafíčko cestou do Japonska, však. Takže takto si mi tu žijeme, lietame v oblakoch.

Mám chuť tú oringlu presunúť s fotošopou do ucha. Špičková momentka.

Ej dievka zlatá, ja som raz s tým nežným kotiatkom viedla istý dialóg a verte mi, ona už na ephoto prišla pripravená, naučená.

Ešte ma napadlo, čo keby tie okná radšej domurovali, väčšia istota ako sklenné.

Nuž Zuzka, tie socialistické paneláky naši politici opustili. Veru, to by sme veľa chceli.... Ale ja som aj vďačná za ten bicykel, viete, mám istoty, nepokazí sa mi palubný počítač, nemusím si kupovať diaľničnú nálepku, motorvý olej, prd ma zaujíma OPEC na burze....... A ešte keď mi zasklia z eurofondov okná na tom mojom dome .... Tiež sa mi to bude páčiť.

OK, postavíme sa tvárou k foťáčiku, opreme sa o barly a môžme sa do toho koňačiku pustiť. Dôfam, že potom už nikto nebude proti.

No, a máme to. Samozrejme, nikomu nechcem brať názor, fotečky považujem niečo ako maľovanie. Niekto sa pristaví dlhšie, niekto len prebehne. Keď som bola v Louvri a videla tú pretŕčajúcu sa Lízu, vstýčila som prostredník a šla ďalej. Viete, o koľko sto rokov je staršia ako ja? A furt je krajšia. Pekne ma sere a to nie som závistlivá. No, vrátim sa sem. Jasné, fotečka má mať príbeh, táto ho má tiež, možno len dlhšie postáť, popozerať, zamyslieť sa...... ale to chce mať aj fantáziu

Dlho som rozmýšľala, či rovesníčku predkom odfotiť. Ale nevyzeralo by to, že sme fotečku ,,na ulici,, zinscenovali,, práve my dvaja? Bike za paličku, kroj za kostolný kabát? Viete, raz mi povedal, resp. napísal jeden pán kolega fotograf, ktorého fotografia aj živí, dokonca aj šéfom tu, na ephote, bol, že dobrý chrbát nie zlý. A keď sa na fotečku tak pozerám, samozrejme dlhšie ako tri sekundy, mám pocit, že možno práve na tento chrbát pán Julko myslel.
A že foto dňa tu? Nuž, na túto fotečku si spomeniem určite vždy, ani pán Alzheimer ju nevymaže, kdeťto tie kopce zaliate slniečkom, hmlou, sniežikom a pododne, v tých ja veru mám už poriadny chaos. Ozaj, aká bola naposledy? Kriváň, Mount Everest, Roháče, Alpy? Podunajská nížina to ale nebola, no, takže nie som až taká dementná.

Pajediť? Ale ja nie som pajediťtná. A že som majiteľkou len kladných čŕt som doteraz vedela len ja. No a teraz to viete aj Vy.K odhaleniu prispela asi Vaša činnosť v Živene, viete, my staré devy sme si vo všeobecnosti veľmi podobné. Láskavé, zhovievavé, trpezlivé. ....Len kurva ,neviem nájsť ako sa sem vkladá ten smejúci sa smajlík.

Až sa hanbím, že ja žijem v takom luxuse.

Nuž, Ati, stárnete.

A Vy ste ich sklamali.

Mám chuť si dať dlhú bielu nočnú košeľu a zľahka pobežkať si medzi tými stromkami. Akože víla.

Ale no, aký kráľ lesa? Príde náš maco tatranský a tento tu hneď zhodí tie parohy na najbližšom strome, keď bude o život lesom upalovať. A vôbec, sused hovorí, že mať také parohy, ani nos nevystrčí z domu.

Čo ja, ale sused z horného konca, taký pozorný fešák, myslím, že Viktor sa volá, ten, ten mi stále, keď ma stretne vravieva ,,pozdravujte tú sympatickú poľovníčku, čo tie divé svine fotí,.