Tak sa drž láskovo toho, že sa komentujú fotografie, debilko.

Čiernobiela fotografia? No, tu s prehliadkou končím, teším sa na nové. A ten nick nech Vás netrápi, takých je tu spústu. A možno na to majú aj seriózne dôvody, nielen to, že sú trápni.
Ahoj
V.

No, Mr. Google by mi toho povie asi viac.

Nuž, ak myslíte. Ale nepresvedčilo to. Mňa, samozrejme.

Ale, ale. Však tu sa mi predsa len javí akási reportáž. Na emočnú strunu. A čo ste sa tak rozhodol? Nechce sa Vám ešte ísť do neba? No, emócie to vyvoláva. Rozpačitosť. Je to vlastne emócia? Ozaj, tie bicykle patria ešte ku kostolu, alebo už ku krčme?

Akosi to vlnu emócii nevyvoláva. Ale niekomu, kto je nikto schovaný za nickom, to určite ani vyvolať nemôže, však kolega.

A mňa napadlo - anorektik(t).

Tak Vás si teda nezoberiem.Nikdy. Už pri fotografistických scénach, by som Vám robila scény. No, jedine, že by ste z toho útesy predsa len, ale až po podpísaní manželskej zmluvy.

To akože k fotografii?

Tak to sa potom teším. A s nickom si hlavu netreba trápiť.

No od Vás, pán kolega, ako od náročného diváka, by som očakávala viac. Dosť lacné. A tiež pokrytecké. Nabrať odvahu a urobiť poriadnu reportáž, nie schovaný foťáčik a odfotené chrbty, keď sa nik nedíva. Riadne do očí, na ruky čo prispievajú atď., atď.. To by som potom ocenila ako kus riadnej práce. Ale takto, ohovárčsky?

Pred veľa, veľa rokmi mi ukazoval jeden fotograf, žijúci na vidieku, svoje svadobné diela. S hrôzou som to sledovala. On sa na mňa smutne zahľadel a chápajúco pokyvovaním hlavou mi povedal: ,,Ale oni to takto chcú. Takto sa im to páči.,, Nuž, ale ja mám pocit, že dnes už asi smutne kývu hlavami svadobčania a hovoria: ,,Tí fotografi to takto chcú, im sa to takto páči.,,

Vďaka za vysvetlenie. Takže ak sa raz vydám, bude to len naoko viditeľné šťastie? No, ja sa radšej teda ešte nevydám. Viete, ja by som chcela byť tak strašne šťastná, kurr...ňa.

Ženích si trhá lupienky margarétky a vypočítava - z útesu skočiť alebo oženiť sa, skočiť, oženiť, skočiť, oženiť.. No, každopádne nechápem, toto má byť radostná sobášna chvíľa alebo rodinná tragédia?

Kolegyňa, gratulujem k fotečke dňa. Je to fuška, to všetko čítať, všakže? Viete, ja preto radšej fotky dňa nerobím. A ani Vám vôbec nezávidím. Ani trochu, drahá, ani trochu. Ale jak ten svoj foťák drbnem do koša, kurrr.......

Vy kokso. Tu keď sa rozbehne osemveslica, ten malý, čo im sedí vzadu s megafónom, sa riadne naziape.

To ste sa musela riadne zapotiť. Pri takom sne.

Mňa by zase zaujímalo, akým program ste vymazali tie špagáty, na ktorých dievčatá boli pripevnené. Viete, fotiť už viem, teraz sa chcem vrhnúť na na to posledné. Procesy. Ďakujem.

Aj som si zvykla, máte pravdu. Ale rozmýšľam ako pred menopauzou. Minule som si išla kúpiť tampóny a až, keď som ich mala v košíku ma napadlo, aleže na čo mi vlastne budú?! No a s transformáciou sú naďalej problémy, asi jednoduchšie bude umrieť.

No, fotenie Vám o kúsok lepšie, ako filozofia. Ja som bláznila o 106 a nakoniec som na všetko predsa len sama.