nevadiii :-) zivot nekonci, urcite sa stretneme na nejakej inej organizovanej akcii. budem sa tesit

ked mne sa to tvoje rozpravanie tak paci :-) pekne vies veci pomenovat... dakujem za cas, je to fajn, ked si najdem par riadkov a este k tomu aj kompetentnych :-)

vyskusam :-) a dakujem za zastavenie

asi to bol trochu zamer, ukazat jesen aj v inom svetle :-) pekny den a dakujem za zastavenie

dobry napad, asi to tak urobim. dakujem :-)

dakujem ;-)

dakujem :-)

ja a nostalgicka? :-)

prijemny moment,ta teta tej prazdnej ulicke dava zivot.len neviem, ta technicka kvalita sa mi nejako nezda. je to zamerne tak upravene, alebo je to nedoostrene? trosku mi taha oci ten tmavy otvor napravo, ale s ty sa asi nic urobit neda :-) celkovo prijemne.

dakujem, to je pre mna viac, ako 3x7 :-)

dakujem krasne :-)

s grankom mate uzasne popisy. dakujem vam obom. vazim si to.

jeeej :-) dakujem za krasnu basnicku do zbierky

dakujem za zastavenie :-)

dakujem vam obom, ten motuz som si neuvedomila :-) asi ma tiez stiahli spomienky trochu hlbsie do vody. pekny den vam obom a dakujem

no, viem, ze to nepatri sem, ale predsa si to neodopriem :-) ano, ti ludia su uzasni, usmievavi, neodmietavi, prijemni.... asi to robi to slnko. pamatam si jednu zapadnutu dedinu, ani netusim ako sa volala, bolo to take mesto duchov, kde naozaj ´zdochol pes´. zacinalo zapadat slnko a mna vyslovene premkla hroza, co z ruin, ktore zostali z domov zautoci pod ruskom noci. a ked som nad tou dedinkou chcela mavnut rukou, objavila sa jedna jedina upravena ulicka, kde bola jedina rastuca popinava ruza zvlastnej ruzovo - oranzovej farby. tak som sa pri tej ruzicke pristavila, ovonala a urobila dva kroky smerom k autu.... a v tom, ako babicka z rozpravky sa objavila krasna usmievava asi 70 rocna teta, ktora suvisle rozpravala po taliansky, ako keby som jej rozumela, usmiala sa, zobrala noz, odrezala ruzicku a darovala mi ju. ta milota mi vohnala slzy do oci a automaticky zmazala akykolvek neprijemny pocit z tej zvlastnej bohom zabudnutej dedinky. ako keby ´niekto - nieco´ potrebovalo vyrovnat skore :-) bolo to uzasne.rovnako ma ohuril jeden starsi pan, ktory sa pri foteni na jeden preplnenej krizovatke pri mne pristavil, usmial sa a podaroval mi taku malu karticku so svatym obrazkom. vzdy v takychto chvilach ma obleje teply pocit, a uvedomim si, ako by vsetkym mohlo byt krasne, keby sa k sebe chovali s podobnou uctou a privetivostou :-)

joj, morusovu som neochutnala :-( asi sa tam budem musiet vratit :-) je to nadherny ostrov, a veelmi fotogenicky :-) dakujem, spomienky si ozivil aj mne tym krasnym popisom. tak teda krasny vecer a dakujem za zastavenie :-)

oka, pokusim sa ;-) dakujem za zastavenie

asi mas pravdu :-) dakujem.

oka, vdaka za zastavenie :-)