Vyzerá to perfektne. Len tak pre zaujímavosť, vzhľadom k tej hĺbke ostrosti z koľko desiatok čiastkových záberov to bolo skladané ? Tie kvapky jej evidentne vadili tak, ako mŕtvemu zimník.

Tak toto sa mi na momentku nezdá. Skôr fotomontáž. Ten MiG je ostrý ako britva v celej svojej proporcii, veď vidno tenučké vyžarovače statickej elektriny na obidvoch koncoch krídiel. Ttakže bocian by musel byť mnohonásobne ďalej. Kolmý priemet dĺžky MiGu v tomto uhle záberu musí byť aspoň 10 m, rozpätie bežného bociana je cca 2 m. Takéto vzájomné proporcie MiGu a bociana by nemohli vzniknúť ani keby mu bocian pristával na kabíne a nie prelietaval v ďalekom pozadí. Ale aby som len nekritizoval. Foto samotného Migu je super. To by pochválil aj Karel Masojídek s Václavom Juklom.

Jarka to možno je. Nie sú to však šípky, ale hloh. Tá farba mi pripomína tón vyblednutého diapozitívu ORWOCHROM. Inak kompozične fajn.

Pekná fotka krásneho vtáka, len keby mal trocha inak natočenú hlavu. Počul som, že tento rok po dlhšej pauze znovu prileli vo veľkom počte. Dúfam, že aj mne sa podarí nejakého odfotiť. Keď sa opijú skvasenými bobuľami , dá sa k nim priblížiť aj s kratším ohniskom.

Takýto záber sa nepodarí každý deň. Odhadujem to na lišaja pupalkového a tie veľkosťou nevynikajú, ale sú pomerne hojní.

Vôbec nevadí ten chlap pri vrtuli, ten je súčasťou personálu. Vadia kolesá z lietadla v pozadí. Vyzerá to, že ten Kukuruznik má 5 kolies.

Takto si ich asi predstavovala aj Ľudmila Podjavorinská, keď písala v básničke Čin-Čin:" A nie že by dáka chyba, pre maličkosť zavše iba, pre krásnu hoc vrabčicu, pochytia sa za šticu".

Pekný záber krásneho úkazu. S tým by sa možno dalo uspieť aj v súťaži Astrofoto.