Bojím sa, Dušan, že postproces v budúcnosti prevalcuje tvorčí prístup... Starí filmoví fotografi vymierajú, tých pár mladých to nespasí a digitálna fotografia jednoznačne ubíja nejaké myšlienky na tvorivú prácu...
Pozri si akúkoľvek svetovú fotobanku, aké fotky sa predávajú... Poznateľne upravené, lebo taká realita, akú prezentujú jednoducho nie je možná...
A okrem toho, kúzlu naozajstnej fotografie málokto rozumie...

Sadni si trebárs na Térynku, odkiaľ je aj tento záber a sleduj tie masy s digitálmi - pink, pink, pink na jednu stranu, pink, pink, pink na druhú stranu... Žeby niekto najprv kukal, odstúpil, uvažoval...? No nájde sa, ale jeden z koľkých...?

Máš pravdu, v odôvodnených prípadoch beriem. Len aby to potom nebolo tak, že len niečo nacvakaj, doma popremýšlame v kruhu pri kafe a dáme veci tam, kde patria . A bude vybieleno. Aby sme postproces nedávali pred tvorčí prístup a rozmýšlanie v teréne. Potom si autor povie, mohol som to mať tak dobre ako ty, ale vieš, ja ešte neviem premiestňovať kusy nábytku po ploche. Alebo nemali ľudia pocit, že tomu to ide, ten si to kľudne vymaže a nalepí na druhú stranu. Nie v tom je kúzlo fotografie. Viem, že si rozumieme.

Dušan, ale keď to nenafotí dobre tam vonku...? Tak len uvažujem, ako to zachrániť. Lebo premiestnenie osoby nie je zločin voči realite... Áno, aj ja som za to, aby kompozícia bola premyslená už pred šťuknutím uzávierky, no nie každý na to myslí...

zase premiestňuješ ja si myslím, že takto by fotografia fungovať nemala; opraviť, vytiahnúť tiene, pridať kontrast a čo ja viem čo ešte áno, ale prvky by som ja nepremiestňoval - možno s výnimkou reklamnej fotografie,a pod.

Peter, nemôže sa sústrediť na fotenie, keď požičal foťák tomu, čo ho fotí...
Myslím, že záber sa dá opraviť aj doma, keďže je už nafotené - fotografa vybrať, premiestniť ho viac doľava a ľavú stranu mierne orezať, nech sa stratí tmavá a svetlá plocha pri ľavom okraji...