tento komentár bol zmazaný pri odstránení užívateľského konta autora.

vyborny okamih!

Super. Výborně zachycené..

Na tohle jsem myslel celou olympiádu, jak pěkně by se ty sjezdy fotily:DD

pekne

tento komentár bol zmazaný pri odstránení užívateľského konta autora.

super :-)

má to niečo do seba

bohove fasacke :)

Tak potom vieš, že aj ja tam mám takúto podobnú so zábradlím ;-)) ja som ho ´pustil´ ešte viac do záberu ako ty.

V tvojom prípade je to ešte lepšie, kvôli jeho farbe no a tiež kvôli snehu a zasneženým kopcom v pozadí (také v Petržalke nie je...). Ja to tam mám kompozične čistejšie, tu zase sa mi páči línia tvorená hlavami koní v prvom rade. Otázkou vkusu je tá vločka uprostred, je dosť veľká a je to na hrane, ostatné sú dobré.
Je to ´chrumkavá´ fotka.

Mne sa javí to diskutované zábradlie tu práveže dobré.

...zmanipulované dokumentárne/reportážne fotografie boli už počas 2.sv.vojny silným nástrojom propagandy.......aj bez editačných programov...

...samozrejme, mne sa to ´ohýbanie´ daných skutočností taktiež nevidí, pokiaľ ide o už spomenutú funkciu fotografie (napr.vojnové spravodajstvo).......tu však u tohto snímku nevidím dôvod neretušovať zmieňované zábradlie, keďže by sa oná funkcia tejto športovej fotografie myslím nijak nezmenila...otázne a najdôležitejšie je však autorove videnie......

ospravedlnujem sa, ak moj prispevok vyznel zovseobecnujuco. ked som to pisala, ostavala som v rozpati reportaznej a dokumentarnej fotografie a ked som napisala, ze vsetko by ste hned photoshopovali, myslela som tym, ze aj dokument by ste photoshopovali :) podotykam, ze som to nemyslela vseobjimajuco a uz vobec nie, ze neuznavam photoshop. nemam v zasade ziadne velke namietky voci upravovaniu fotografii, samam pouzivam gimp - pokial to vsak nenarusa realitu takym sposobom, ze to vedie k jasnemu deformovaniu, pricom by sa to snazilo vydavat za dokument alebo reportaz.

Okrem toho este ak pozornejsie precitame beholderov koment, mám pocit ze je z neho jednoznacne jasne, ze fotku berie pozitivne a chváli takú aká je (bez photoshopovania :-)))

... co len potvrdzuje, ze tvoj výrok vyznieva naozaj vseobecne. Hold, slovicka su na to aby sa pouzivali. Niekedy vynechanie jedneho sposobí nedorozumenie aj tam, kde si nevzájom dobre rozumieme :-))) vsetko ber len ako uvahu, nie vytku, dobre svetlo :-)

Ahoj, najskôr chcem pochváliť za tvoj zaujímavý a rozsiahly koment nižšie, najlepšou argumentáciou je realita, súhrn vývoja názorov na fotografiu. Pre mna bol celý ten koment príjemným rozšírením obzoru vedomostí.

Na strane druhej chcem dodať a zastať sa beholdera, že aj na mňa mal tvoj výrok dojem všeobecne odsudzujúceho stanoviska, nesústrediac sa na reportážnu (či napr. este street a dokument) kategoŕiu. Myslím, že z toho vyplývali jeho a nižšie aj moja reakcia, kde ja už presnejšie konkretizujem na čo mierim. Dávam ti to tiež do pozornosti :-)

Budme vsetci bratia a sestry a tolerujme sa takí akí sme a ako a čo tvoríme :-))) a popri tomto výroku mi ako jednej z tisíc trafených husí zostáva už len s úsmevom zagágať, že všeobecné odsúdenie PP spravidla vždy prichádza len odtiaľ, kde ešte nie je ovládané a tým pádom nemá tu svoju autentickú váhu :-)))

K tejto veci ešte ako často zvyknem dodávam to, že stále dúfam že raz príde čas, keď už nebude nikto zatracovať zvládanie akejkoľvej (tejto či inej) zručnosti tak, ako je už všeobecne pozitívne vnímané zvládanie každého cudzieho jazyka navyše :-))) lebo aj ten sa dá v teoretickej rovine aj zneužiť :-))) A ´´photoshopovanie´´ má rovnak svoje pozitívne aj negatívne stránky, ako každá iná vec na svete a je len na autorovi ako s danou získanou vedomosťou a schopnosťou naloží :-) Je mi už len ľúto, že fotky prezerám až po funuse, lebo by som chcel, aby si tento kompromisný a zmierovací pohľad na vec dvoch extrémnych krídel prečítalo čo najviac ľudí krajného spektra (celý koment nemá nič spoločné s foto, k tej sa vyjadrím osobitne).

Nezovšeobecňovala by som a určite by som neargumentovala spôsobom, že v 20. rokoch sa robilo menej zásahov do fotografie len preto, že vtedy mali fotografi horšiu fotograficku výbavu. Navyše, nie je to pravda.

Fotografia od začiatku svojho vzniku hľadala miesto v hierarchii hodnôt, osobitné výrazové prostriedky i uplatnenie v spoločnosti, preto sa niet čo čudovať, že už veľmi skoro nastal boj ilúzie s realitou. Fotografi sa snažili presvedčiť, že fotka je sama schopná sa vlastnými prostriedkami umelecky vyjadrovať – preto neváhali imitovať sentimentálne obrazy, mytologické príbehy, ľudové povesti... Koncom 80. rokov 19. storočia Peter Emerson – povedala by som až – šokoval tvrdením, že fotografia vôbec nemusí napodobňovať maliarstvo a umením môže byť aj jednoduchý obraz skutočnosti.

Dvojsmernosť v prístupe k fotografii sa preniesla aj do nového storočia. Vznikol boj medzi piktorialistami, ktorí v záujme výsledného obrazu používali akékoľvek prostriedky a puristami, ktorí boli proti tvárnym technikám a vylučovali i zásahy do negatívov. To jasne hovorí, že veľké zásahy sa na jednom poli fotografie diali od jej vzniku.

Po prvej svetovej vojny si fotografia začala klásť politické ciele a bojovať za lepšie životné podmienky a reformy. Zhruba v polovici 20. rokov 20. storočia sa zrodila nová generácia fotografov, ktorá pomocou zdokonalených fotoaparátov a objektívov, otvorila cestu fotožurnalistike.

Keď sa pozrieme na Slovensko, v 30. rokoch sa u nás rozšírila fotografická avantgarda, do fotografie sa vkladali celé asociačné siete. Po druhej svetovej vojne kultúrny útlm premostil surrealizmus u nás skôr pod názvom nadrealizmus – známy voľným tokom fantazijných predstáv.

Vo svete – v období okolo druhej svetovej vojny (predtým bola i občianska vojna v Španielsku – len si spomeňme na fotografiu Roberta Capu, ktorá zachytáva posledný okamih života jedného vojaka, ktorého práve zastrelili...) vznik humanistickej fotografie. Vojnová a povojnová fotografia prinášala cykly o biede vyvolanej krízou, o krutostiach vojny, poznačil ju súcit a odpor k násiliu, utláčaniu, ponižovaniu a vojne.

V polovici 50. rokov sa začali objavovať obrazy násilia, hladu a nepokojov, ktoré však už nemali podobu povojnovej humanistickej reportáže. Fotografi chceli dosiahnuť, aby si ľudia uvedomili sami seba. Keď v polovici 60. rokov vypukla vojna vo Vietname, idealizmus humanistickej fotografie úplne vymizol. Význam funkcie fotografie sa obracal na štúdium spôsobu života ľudí, dôraz sa kládol na psychosociálny obsah snímky. To boli veľmi reálne fotografie.

To sú len príklady, ktorými chcem reagovať na tvoj argument. Samozrejme, že si uvedomujem postup fotografie, chcela by som ale, aby sa nezabudálo na funkcie fotografie v jej rôznych variáciách. Nejako si nemôžem pomôcť, ale photoshop ako samozrejmosť sa mi k reportážnej a dokumentárnej fotografii nehodí. Potom akoby sme sa snažili o dokonalosť vo forme, pričom nám obsah uniká. Takže toľko.

tento komentár bol zmazaný pri odstránení užívateľského konta autora.

vinikajuce moooooooc mato štavu

milujem tuto fotku..pre mna ste Pan Fotograf!

Parádne zachytený pohyb.Skúsil som to orezať na štvorec,vynechal som zadného koňa a zábradlie a páči sa mi to viac.