pekny kutko.. ..aj my sme mali podobneho..nabuduce by bodlo trosku vyssie iso,tympadom kratsi cas a lepsia ostrost..a zmensit trochu foto

Myslim, ze sme fotili rovnake miesto..
Pridavam svoju fotku pre porovnanie rozdielnych pohladov na danu krajinu.
www.ephoto.sk/fotogaleria/hodnotit-fotografiu/401870/tam-niekde-v-tatrach/?a=

pekné miesto, nevhodné svetlo...

; a zmenši si rozmer pri úprave, máš to po rozkliku 3000 x 3400px; stačí dlhšia strana pri orientácii foto na šírku dajme tomu 1200px a keď je foto na výšku dávam dlhšiu stranu 960px;

ako Frola - čumím na taniere, čože to tam majú

škoda brýlí...ten odraz mi táhne oči

and?

Ale sa zalizuje ako kocúr...

zbytočne velikánku si ju pridala..a jednu tretinu od pravej strany bych rezol pravdepodobne preč..

začína lietať na večer za súmraku, hojný je v Stredomorí...je to veľké hovádko a ten jeho cuciak má aj hádam dlhý 10cm....videl som ako na pobrežných prízemných kvietkoch..také ľalie piesočné či čo to bolo...striehli na nich mačky, fakt.....vtedy dávnejšie som si ešte motkov chytal...a sranda veliká, na asi 10m som v tom šere zbadal ako na jednom kvete cucá...tak som sa tam rozbehol s motýľačou sieťkou ( taká pobrežná promenáda kde za múrikom už bol okraj pláže a prístavu )..ale bokom okom som vnímal že bokom odomňa spoza múrika že sa niečo pohlo nejaká čmuha tmavá...a tiež tam beží, mal som okále zamerané na neho tak som to len kútikom oka registroval...a ako som sieťkou mávol že ho lapím, v tom na neho skočila mačka...a ja som ju sieťkou k zemi priklopil....no prdel na hovado všetci sa smiali a za bruchá chytali až im od smiechu slzy tiekli, to ani do filmu nikto nevymyslí a nenahrá...to sa musí jednoducho stať..a prirodzene
Máš to Lišaja pupencového...tuna doma u nás na dvore som ho videl len raz, keď sme mali na oknách ,,gramofonky,, - petúnie...nikto iný nemal tak dlhý ,,jazyk,, aby dočiahol až na dno tých ich trubičiek si sosnúť..

https://sk.wikipedia.org/wiki/Li%C5%A1aj_pupencov%C3%BD

dobre, nepatrí to tu, ale odpoviem aj na túto reakciu. v živote som na svojej ceste stretla mnoho ľudí a mnohí z nich ublížili, nezačala som ich preto nenávidieť, poznanie o nich narástlo, človek si zmení poznanie , ale pocit som nezmenila, i keď ublížili, vážim si ich ako bytosti, ktorá každá iná je, rešpektujem ich identitu, každý ju slobodnú má, pokiaľ to sám chce. Slabosti každý človek má, niekto menej a niekto viac, keď sa naučíme rešpektovať slabosti svojej identity, naučíme sa rešpektovať aj slabosti iných... každý má niečo iné na mysli, názory sa rôznia, rešpektujem Tvoj názor, no môj mi je bližší, vďaka za prianie

myslím si, že človek sa mení a tieto zmeny sú viditeľnejšie iným zvon, ako by si to priznal človek sám; vyhranené pocity ? mám cez 50 a neodvážil by som si povedať, že sa nemením; pred 10 rokmi som prestal fajčiť, asi sa po roku zmenili moje pocity k fajčiarom, nie že by som ich nemal rád, skôr že mám pre nich porozumenie a vidím, že je to slabosť, toto som si predtým nepripúšťal a bral som to, že keď chcem tak s tým skončím kedy chcem, čo nebola pravda; keby mi pred rokmi fajčili v aute ľudia (čo sa mi stálo tohto roku) tak by som to bral pocitovo, že OK, dnes som mal pocit, že tí ľudia sú netolerantní; no príkladov by bolo za plné priehrštia, toto ma napadlo tak hneď ; prajem príjemný zbytok víkendu

áno, súhlasím, pokiaľ nie sú pocity vyhranené a človek je na začiatku poznávania samého seba, svojej identity, akokoľvek sa Ti môj názor môže zdať nelogický, skutočný svet je plný nelogického a prieči sa rozumu človeka, rozum často deformuje informácie a prekrúca na svoju podobizeň a vytvára zmätok. Som iná ako väčšina ľudí, často pre mnohých čudáčka, ale radšej byť čudáčkou so svojou vlastnou identitou ako niekym iným a jeho podobizeň brať na seba. Či ma na ceste zlá skúsenosť stretá, či niekto sa snaží ma prerobiť, či sa vzdelávam a skúsenosti zbieram, na mojom pocite to nič nemení, je čiste môj vnútorný a ničí iný, neviem, či rozumieš tomu, čo som napísala, viac napísať nemôžem... prajem príjemný deň

nesúhlasím človek poznaním mení v sebe aj svoje pocity, najzákladnejšie sú pudy, tie je meniť ťažško, potom sú pocity a následne rozum; pocity výchovou, vzdelaním, skúsenosťami sa v tebe menia;

dobe podlieha moje poznanie na ceste, buď je ho viac, alebo na ceste stojím, či kráčam ďalej, ale pocitom som stále tá istá bytosť ... ďakujem

ale to vieš, že tvoje pocity dobe podliehajú; a vďaka za riadky

ako sa pozerám na svet fotografie svojimi očami je odpoveď jednoduchá, tí, čo mínusovali moje komenty utajene, to asi vedia, len sami otvorene k ním nič nenapísali,tak sa za svoj názor asi hanbia, pozerám sa svojím pocitom, ten neberie do úvahy striktné pravidlá, poučky, zákony,..., lebo aj tie vytvorili len ľudia a každá doba má svoje a podľa toho sa menia, moje pocity dobe nepodliehajú, tak sú iné, nemusia sa nikomu a ničomu podriaďovať, sú tým, čím sú aj keď sa nemusia nikomu páčiť a krútia nad nimi hlavou, ja som sa ponorila do fotky, čo vyššie je a zaujal ma v nej príbeh, myšlienky dievčiny a toho psíka, čo popri nej kráča ako motúzik jej , či jedna noha svetlejšia alebo nie, to nie je u mňa podstatné, je jednoducho viac osvetlená ako myšlienka...

úplne v poriadku, máš pravdu, že uspokojiť ma nemusí, ale budem vidieť, ako sa pozeráš na svet foto ty, a takto sa možno naučím pozerať na svet aj inými očami, aspoň z časti vidieť niečo inak čo to by bolo fajn;

nemyslím si, žeby moje usmernenie Ťa uspokojilo, nezvyknem svoje usmernenia dávať, každý má to svoje, jednoducho ma moment zaujal, nehodnotím po odbornej stránke, ale podľa svojho pocitu, odborníkov je tu dosť a svoj názor môžu slobodne vyjadriť, mám tiež svoje slobodné pocity bez ohľadu na to, aké majú iní...

Tiež som si to všimol, zvláštne