na môj vkus už je to príliš upravené, sterilné, nič nehovoriace. To dievča s tromi bodkami namiesto názvu si mal oveľa lepšie.

Zaujímavý typ modelky, aj keď oči by určite zniesli aj menej makeupu.

Prsia dominanujú celej fotografii, na môj vkus až príliš, viac tajomnosti by nezaškodilo. Taktiež biele plochy na lakťoch bez kresby nepôsobia dobre a sú nevyvážené s ostatnými časťami tela, cez ľavé plece sa tiahne svetlý pruh zrejme nejaký nevhodný odraz svetla, máš aj lepšie fotografie.

síce netradičná kompozícia, ale vôbec to nie je zlé.

môžeš aj v súkr. pošte Ivan, rád si ho vypočujem. Je jasné, že nie všetko je ideálne tak ako by malo prebiehať, časť pravdy hlavne čo sa týka predaja a kšeftov s drevom majú aj aktivisti, ale takéto problémy existujú v celej spoločnosti, nielen v lesníckych kruhoch, aj medzi sudcami a lekármi sú grázli, ktorí robia hanbu svojmu stavu.

Nádherná hĺbka priestoru, trochu má len odpútava ta tmavá masa stromov vľavo a svetlý spodok.

Priamo si to nepovedal, jednoznačne si však nato narážal, pre osvieženie pamäti tu dám celý tvoj komentár:
"Neťažia sa tie lesy hlavne preto, aby si drevospracujúce firmy mohli napchať vrecká...? Nie si náhodou majiteľom drevospacujúcej firmy...? Lebo jedna taká v Humennom existuje, jej majiteľom je tvoj menovec a sídli na tej istej adrese čo tvoja predajňa... Takže na jednej strane lesy chránime a rozvíjame (pre budúce generácie), na druhej strane ich spracúvame (pre seba)... "
.
Každý súdny človek si ľahko domyslí ako si to v skutočnosti myslel, aj keď si to tam priamo nenapísal.
.
Zaujímavé, že chceš aby som ti dal pokoj, ale ty mne už pokoj nechceš dať a reaguješ na môj príspevok poza môj chrbát, k tomu sa už vyjadriť nechceš o čo beží v tejto diskusii a keď ti predložím dôkazy na stôl tak sa tváriš, že neexistujú, čo keby si sa tak vyjadril k pôvodnému tatranskému genofondu drevín o ktorom si vravel, že je nelogické aby existoval?

Ja ti pokoj dám o to nemusíš mať strach, ty ani nemusíš písať, že som ti ukradnutý, srší to z každého jedného tvojho slova, ja ti to poviem aspoň otvorene, ty nie si schopný ani to aby si mi to otvorene povedal aj keď je nad slnko jasné, že to tak je.
Ale predovšetkým daj láskavo hlavne pokoj ty mne a nereaguj poza môj chrbát na moje vyjadrenia, ale mi to povedz rovno a otvorene a nie úlisne ako líška. Tobôž ak netušíš o čom vôbec píšeš v súvislosti s tatranským genofondom.
Takže asi tak Stano.

pekné Ivan, aj keď by som prijal možno ak by si spravil pár krokov vľavo, aby sa Kriváň dostal do zlatého rezu.

Ukradnutý mi môžeš byť ako človek, to je pravda, ale to som určite aj ja tebe, takže sme si fifty fifty a predsa som ťa nezablokoval. Za blbca som ťa určite neoznačil, keď už tak za amatéra, ktorý nie je schopný a nechce pochopiť súvislosti aj keď sú mu predložené na striebornej tacke. Skôr ja môžem byť nasratý, keď si ma si obviňoval, že obchodujem, som obchodoval s tatranským drevom a že moja firma na tom profitovala a podobné nezmysly. Ja som ti kládol na stôl fakty, ktoré sme sa učili na škole a dávam ti aj odkazy ako nižšie a predsa nie si schopný korigovať svoje názory, ale to ani Peťo a predsa ma nezablokoval, pretože nie je pomstychtivý človek.

Ja len dúfam Peťo, že ma nezablokuješ ako Stratený, to, že máme rozdielne názory na ochranu prírody ešte neznamená, že ťa neuznávam ako skvelého fotografa. Veď preto sme tu nie?

Peťo, rozsah kalamity v TANAPe bol mimoriadny, zasiahnutých bolo 12500 ha, takmer 4 milióny m3 drevnej hmoty bolo vyvrátenej. Uvedomuješ si tie čísla? Letová hodina vrtuľníka prepočítaná na 1 m3 približenej drevnej hmoty vyjde na ca 70 €. Predajná priemerná cena dreva bola na začiatku 50 €, neskôr 20-30 €, nakoľko drevná hmota cez jar a leto sa znehodnotila. Bolo nemysliteľné, aby štát doplácal na ťažbu 20-50 € na 1 m3, vynásob si 4mil. x 30 = 100-120 miliónov € by bolo potrebné na priblíženie drevnej hmoty na sklady, to sú šialené čísla, navyše si musíš uvedomiť, že nemáš najmenšiu šancu zvládnuť rozsah spracovania kalamity vrtuľníkmi, musel by si ich mať 100, aby si dokázal kalamitu za 2 roky spracovať, kde by si zohnal 100 vrtuľníkov Peťo? Ja viem, každý človek inklinuje prirodzene k ochrane prírody, ale musíš si uvedomiť reálne mantinely v ktorých sa môžeš pohybovať. Rakúšania nikdy takýto rozsah kalamity nemali a aj to čo mali im nebol problém dotovať štátnou pokladnicou a preplácať vrtuľníky. U nás sa prijal program revitalizácie celej tejto postihnutej oblasti, zalesnenie pôvodným tatranským genofondom, nebudem sa s tebou sporiť, čo tu bude o 30-40 rokov, ja viem čo tu bude, ty si myslíš, že svažnice spoznáš aj o 1000 rokov, neuvedomuješ si, že takéto projekty sa vo svete bežne robia a po paru rokoch zrevitalizovanej svažnice nezostane po nej ani pamiatka, na tvoju smolu si o tom nikdy nepočul, nikdy si takto zrevitalizovanú svažnicu nevidel, to ale neznamená, že to nie je možné, to sú ale dlhodobé projekty, ty sa však takisto musíš preorientovať a myslieť v kontexte dlhovekosti prírody a lesa, nie nášho kátkeho života na tejto zemi a že práve pred chvíľou si stúpil do mlaky po lesnom stroji. No dobre ja ti tvoj názor brať nebudem aj keď viem, že si mimo.
Môžem súhlasiť akurát s jednou vecou, obchod s drevom ovládajú politickí nominanti, ale to je už iná kapusta na ktorú bežní lesníci nemajú žiaden vplyv a poviem ti úprimne, že ma to ani nezaujíma, s meritom veci a ako budú vyzerať revitalizované lesy to nemá nič spoločné.

Peťo, používať vrtuľníky v našich podmienkach je absolútne neprípustné, ekonomický nezrealizovateľné, nikto to nedokáže zaplatiť, v tomto smere nemôžeš porovnávať Rakúsko a Slovensko, to je akoby si porovnával naše a Rakúske platy. Môžem ti povedať len jednú vec, vidím za sebou výsledky svojej činnosti ako lesníka a viem, čo dokáže príroda, každý lesník, ktorý praxoval v hore to vie. Ak bezprostredne po uskutočnení ťažby to vyzerá v lese naoko veľmi zle už po 5 rokoch po zalesnení som tieto plochy nespoznával, tak rýchlo zarástli novou vegetáciou, zmizli koľaje po technike až som sa sám čudoval ako je to možné, hoc ako lesník som to predpokladal. Na týchto plochách nebude v priebehu paru desiatok rokov vidieť jeden jediný negatívny pozostatok po ťažbe, tak ako ich nebolo poznať po stáročiach valašskej kolonizácie a ak bude spoločenská vôľa tak tieto zrevitalizované lesy sa vyhlásia za bezzásahové a dôjde aj k revitalizácii zvažníc, ale toto už nechajme ďalším generáciam.

Našťastie to čo pripadá tebe ako nelogické ešte ani zďaleka neznamená, že je aj v skutočnosti nelogické. Nelogické je jedine v hlavách ľudí ako si ty, ja si hlboko vážim každého človeka, aj vyložených amatérov ako si bol napr. aj ty vo vzťahu k lesníctvu do určitého času, pokiaľ som nezistil čo si vlastne v skutočnosti za človeka, že si nedáš a nechceš dať nič vysvetliť a že si ma bol schopný dokonca v mene svojej pravdy zablokovať na svojom účte a nedal si mi už ani možnosť sa vyjadrovať k tvojim fotografiám, s ktorými som nemal nijaký problém.
Tak ako aj teraz tu vypisuješ bludy poza môj chrbát namiesto toho, aby si sa priamo postavil voči mne a reagoval na mňa ideš polemizovať s mrcom a presviedčať ho proti mne o svojich amatérskych bludoch.
.
Tu ti priamo čierne na bielom dokážem na čom sú postavené tvoje amatérske názory a ukážem ti čo je to tatranský genofond a odkiaľ sa zobral, aby si vedel, akú výpovednú hodnotu majú tvoje "logické" názory typu "čo sa babe prisnilo"
.
Pre začiatok si preštuduj zákonnú úpravu, na ktorej je lesné semenárstvo postavené a nauč sa rozoznávať a používať pojmy ako je genetický zdroj lesných drevín, uznaný lesný porast na zber semena, genová základńa lesných drevín, klonový archív lesných drevín atď. aby si sa nemusel čudovať odkiaľ máme zdroje pôvodného tatranského genofondu a aspoň trochu tušil o čom je reč v súvislosti so zalesňovaním Tatier týmto pôvodným tatranským genofondom:
1.odkaz: https://www.nlcsk.sk/files/1885.pdf
2. odkaz: https://www.nlcsk.sk/nlc_sk/ustavy/lvu/vyskum/olspe/sluzby/kontrola_lesneho_reprodukcneho_materialu.aspx
.
Na otázku odkiaľ sme zrazu nabrali tatranský genofond je jednoduchá odpoveď: zo semena stromov pôvodných tatranských drevín rastúcich v najneprístupnejších lokalitách a z posledných zvyškov horských lesov a pralesovitých spoločenstiev, ktoré sa v Tatrách chválabohu v mizivom percente zachovali a kde sa nedostali kravy ani ovce, ani sa nedali vyťažiť. Našťastie z jedného výberového tatranského smreka sa dajú dopestovať tisícky pôvodných tatranských smrekov a z nich ďalšie tisícky, takže žiadne prekvapenie odkiaľ budú mať lesníkmi zalesnené tatranské dreviny silný odolnostný potenciál sa nekoná. Vo výsledku budú tieto lesy o niekoľko desaťročí jednou unikátnou perlou Tatier, ktoré ani vo sne nebudeš môcť porovnať s cudzokrajnou formou neodolného a slabého smreka, neprispôsobeného špecifickým tatranským podmienkam.

Ako vždy nádhera

Nádhera Ľuboš, pre mňa jedná z tvojich best.

Fakt ako v nejakom sne

Ivan viem, že je to pre teba ťažké, ale nesmieš sa na tieto veci dívať ľudským krátkozrakým a nostalgickým pohľadom. Lesy nie sú žiadne kukuričné pole, kde okamžite vidíš výsledky a na druhý rok znova a znova. Musíš si uvedomiť a pochopiť celú genézu Tatier od čias valašskej kolonizácie ktorá bola prvotnou príčinou toho ako to teraz momentálne vyzerá a ako to dokladuje aj tvoja fotografia.
Žiaľ naši predkovia pred niekoľkými storočiami pri valašskej kolonizácii do tla zničili a vypálili pôvodné tatranské lesy, robili to preto, aby vôbec prežili, myslíš, že im my môžme dnes niečo vyčítať? Asi ťažko Ivan, až krátko po 2. svetovej vojne sa čs. štát rozhodol, že Tatry majú neopakovateľnú prírodnú a krajinnú scenériu a vyhlásili na jeho území národný park. Žiaľ lesy boli v tom čase mimo najneprístupnejších lokalít takmer kompletne zničené, vypálené a rozdupané kravskými a ovčími raticami. Vieš si vôbec predstaviť ako mohli vyzerať Tatry pred vyhlásením národného parku? Tvoja fotografia je oproti tomu zlatý raj, boli to vyplienené, rozdupané a vypasené holé kopce be akéhokoľvek života. Toto sú Ivan nespochybniteľné historické fakty. Lesníci dostali za úlohu tieto holé svahy zalesniť, bola to obrovská úloha, rozsah prác enormný, zalesňovalo sa všemožnými spôsobmi, semeno smreka sa dokonca zhadzovalo z lietadiel, pretože nebolo v ľudských silách to inými spôsobmi zvládnuť.
A takto sa dostávame k podstate a to aké lesy nám za 50-60 rokov vlastne na týchto holých kopcoch vznikli? Áno správne to tušíš, nakoľko sa zalesňovalo semenom smreka pozbieranom z rôznych častí Európy vznikol nám z tohto cudzokrajného smreka nepôvodný netatranský les, ktorý s pôvodným tatranským genofondom, ktorý vznikal tisícročia nemal nič spoločné. Tieto nepôvodné porasty majú jednú spoločnú vlastnosť - sú neprispôsobené špecifickým stanovištným podmienkam aké panujú v tatranskom prostredí a z toho vyplýva ich značná neodolnosť voči abiotickým a biotickým škodlivým činiteľom, výsledkom je rozpad takýchto neodolných lesov, lesníci majú zo zákona povinnosť spracovať túto kalamitnú hmotu a zalesniť ju pôvodným tatranským genofondom, aký si vytvorila príroda počas tisícročiach vývoja. Vraví sa tomu revitalizácia - prinavrátenie pôvodných tatranských zložiek do tohto prostredia. Samozrejme, že výsledky sa neobjavia hneď ako keď vyseješ pšenicu, ale bude to trvať minimálne niekoľko desaťročí kým sa objaví nový pôvodný a hlavne odolný tatranský les. Uvedom si, že Tatry po stáročiach valašskej kolonizácie pred vyhlásením TANAP-u boli zdevastované podstatne viac ako je tomu teraz a ako to dokladuješ teraz na svojich fotografiách a predsa po 50 rokoch lesníci dopestovali podľa aktivistov nádherný unikátny les. Nebyť slabého odolnostného potenciálu, bol by tam dodnes.
Môže ťa Ivan tešiť len jedná vec, budúce generácie našich vnukov a pravnukov sa budú o niekoľko desaťročí tešiť nádhernému prírodnému lesu o ktorý sme my dnes žiaľ ochudobnení. Našťastie príroda je silná, oveľa silnejšia ako si človek myslí a nejaké krátkozraké ľudské merítko ju absolútne nezaujíma.

jasne Peťo, ale aj tak by ma zaujímalo, ako ten človek menom Ján vedel, že kde má prísť, ja z tej fotky neviem nič vyčítať o konkrétnom mieste, on musel mať snáď súradnice, alebo čo. Ako si to vysvetľuješ?

To je fakt neuveriteľná zhoda fotografii Peťo, ani si neviem predstaviť ako dvaja ľudia prídu presne na to isté miesto z miliónov možností a nafotia takmer identické fotografie, veľmi pekné.