plavil som sa na starom parníku, preplnenom turistami, bol čistý non sens v klude vybalovať statív a robiť s ním niečo zmysluplné, tak som improvizoval, držal ma starý 150 kilový černoch za tričko a za plece aby som sa moc neknísal a nehádzal na strany...keď budem mať svoju jachtičku, zapichneme statív, otvoríme víno a budeme cvakať do odpadnutia...dík

tak, že sa povznesieš nad všetky nespravodlivosti tohto sveta a zmieriš sa s tým, že čo je jednému nepríjemné môže byť druhému veľmi milé...hold,len jedna pravda o svete je málo

len tak provokatívne, neskúšal si zmeniť, vyrovnať, zmenšiť signáciu, mne tam pôsobí vzhľadom k estetickému zážitku kt. ponúkaš veľmi rušivo

krásna vec, výborný nápad, ale oblohou si to zabil...

pre mňa foto týždňa, nad dlhším obdobím ešte popremýšľam...

asi som buran, priznávam, ale úplne vážne by ma zaujímalo, čo je na tej machuli také mimoriadne a čím je zaujímavá

chcel som to z čisto dokumentačných dôvodov zachovať v pôvodnom stave, inak je to priečelie jedného z množstva malých obchodíkov so starožitnosťami v centre mestečka isle soure la sourge
vdaka.

a ja som bol v tom, že tá stavba na kopci je drážovský kostol...no je pravda, že som naturalizovaný nitrančan, nie pôvodný a mám medzery...

vdaka za informácie, chystám sa o pár týždnov pochodiť po toskánsku, tak si tak hladám vhodné miesta, keby si mal ešte nejaký zaujímavý typ budem rád.

a ešte jednu sedmičku za názov...

krásne jemné, harmonické farby, vykreslené detaily, svetlo...ale kompozícia nič moc, nedalo sa ísť vyššie? za kompo najviac 4, inak sedmičky, ale nechcem ti to pokaziť

ako by si to spravil ty?

provensalsko je dosť veľká oblasť, od mentonu na východe až po nimes na západe a mt. ventoux na severe a v zásade sa delí na tri veľké oblasti, luberon, verdon a azurové pobrežie.
najkrajší je podľa mňa luberon s mestečkami ako rusillon, isle sur la sorgue, lourmarine, gordes, čo sú absolútne perly čo sa architektúry a atmosféry týka, nečudujem sa, že tam prišli umrieť velikáni umenia...camus, gogh, cezanne, proust...už len polná cesta z aptu do saturninu je pastva pre nos a oči...kvôli levanduli sem chodia ľudia na konci júla, vtedy ju režú a vtedy to tu všetko vonia len ňou, ale aj v máji ked začína kvitnúť je to delikatesa. Najkrajšie levandulové polia, také tie z filmov a obrazov impresionistov sú z okolia saignonu, nádhera...

v starých provensálskych mestečkách je veľmi ťažké fotiť lebo prvú hodinu len híkaš a nemo pozeráš, druhú hodinu sleduješ pohyb a harmonogram davu, aby si sa mu aspon zčasti vyhol a tretiu hodinu ťa žena ťahá za rukáv, že treba ísť dalej, ved ešte to a to sme nevideli...tak niektoré obrázky majú aj obednajšie svetlo...

nečakal som tolko tvojich komentárov, priznám sa milo ma to prekvapilo, ale je to poučné a miestami tajomné čítanie pre mňa. som ja len taký insitný fotograf, ktorý sa spolieha hlavne na oči a srdce, cvakám a cvakám a potom korigujem a mažem a upravujem, niekedy dokonca netreba...navnadil si ma, tušil som, že s obrázkami sa dajú robiť úžasné veci, vid tie tvoje, na ktoré si s chuťou nechám jedno popoludnie...zbežne poznám tvoju tvorbu, do určitej miery aj tvoju dušu veľmi odvážne povedané...ale to by bolo na dlhú debatu...vdaka za milé slová, čas, ktorý si venoval mojim obrázkom a snád venuješ dalším, teším sa

možno by som využil, fyzickú medzeru medzi veľkými a malým, a pomenoval by som to "aj ty dorastieš" alebo "stojíme pri tebe" a možno len jednoducho "rodinný ostrov"...mimoriadne dôležité asociácie vyvolávaš v ľudoch takýmito symbolmi, možno občas by sa to skôr hodilo na prvú stránku denníkov...

veru veľa, ale topánok je dosť, a nejak sa zodrať musia. ja to vlastne robím už len kvôli topánkam...

ja by som asi použil viac pastelové, teplejšie farby, asi by som zosvetlil pozadie, máš tam minimálny bokeh, škoda, trochu by to chcelo rozvrstviť hlbku fotky, zmenšiť priestor najvyššieho zaostrenia, napríklad na oči, tvár, urobiť fotku trochu plastickejšou, ale nemyslím, že je to zlý obrázok, skôr naopak...

prešiel som strednú a južnú ameriku, karibik, usa a kanadu a mexiko som vždy nejak obišiel, prišli mi tie ich miesta dosť sprofanované a premnožené turistami...dnes aj s ohľadom na úžesné témy a súvislosti, ktoré nám priblížil náš mayolog milan kováč rozmýšlam inak, a tak isto rozmýšlam inak aj rozmere a pokore človeka...som rád, že nás je viac...

tušil som, že to nebude náhodná trefa cestou do roboty, ale takáto trpezlivosť je obdivuhodná