a že som si to myslela ... k tebe mi sedí tá bezhlavá provokatívna verzia

po výtvarnej stránke to na mňa posobí výborne ... po obsahovej stránke to vo mne nevyvoláva odozvu, asi nemávam takéto ťažké sny v takýchto súvislostiach

... alebo prišiel každý z inej strany a v tomto bode sa stretli ... ktovie
PS. moc do toho vidíš

kompo aj tk má rezervy ... ale moment je špičkový, pobavilo ma to, impaktovo pre mňa mimo stupnicu

ten rozhovor sa trošku v tej fotke stráca, alebo možno ma len pocitovo malinko ruší ten kmeň medzi nimi ... ale ten les je úchvatný, magicko-farebný, a ešte aj tie kmene obkolesujú tých dvoch rozprávajúcich sa, to sa mi páči

super atmo, len na mňa je tam toho moc, ten západ slnka je tam v mojich očiach už navyše, mne by stačil len štvorec vpravo dole, tak aby tam nebolo ani slnko s odrazom ani tá budova či čo to je vpravo ... aby zostala len čistá romatika, je to potom pre mňa emotívne oveľa silnejšie, niekedy menej je viac

pekne diagonálne poskladané oživené kvitnúcimi stromami ... pre mňa príjemné priblíženie miesta, ktoré nepoznám kompozične dobre zvládnuté
P.S. tiež mám pocit, že to trošku padá, oko sa mi pohybuje po fotke z ľavého horného rohu do pravého dolného a tam, kde končím prezeranie fotky mám pocit, že to nie je rovnobežné s okrajom fotky tie budovy a posobi to na mňa trošku rušivo

tí ľudia sa mi tam zdajú trošku neprehľadne nahusto ... inak sa mi to páči a tie sliepky to bohovo dopĺňajú, mám rada, keď takto na fotke objavím niečo, čo tam oko na prvý pohľad nečaká

pekný príbeh ... vykúzlil mi úsmev na tvári

mňa ruší tá bezhlavo stojaca pani vpravo, osobne by som dala prednosť orezu a tomu "oku" symericky rovnako od pravého aj ľavého okraja ... v každom prípade ale zaujalo, pekne zachytený a zakrúžkovaný pouličný príbeh

Tak ja sa teda pridávam do Somsovho klubu ... viac sa mi páči tá povodná verzia, posobi na mňa vdzušnejším a emotívnejším dojmom, oblúk neukončený ma neruší ... ak už by som niečo menila na tej povodnej, tak ja osobne by som ten oblúk nedorábala, ale vyrovnala a tú hranu by som nechala skĺznuť až k okraju fotky, takže by sa tí väčší panáčikovia pohybovali na hrane - prepone tmavého trojuholníka.
V tejto upravenej verzii je oblúk celý, čo je v istom zmysle plus, ale na druhej strane na povodnej foto máš panáčikov v horizontálnej línii zlatého rezu, ale na tejto je tá hlavná dejová línia tak rozpačito takmeruprostred, spolu s formátom, ktorý mi k tomuto až tak nesedí to vo mne vyvoláva zbytočné napätie, čiže pocitovo si tú fotku nevychutnám tak ako tú povodnú.
Samozrejme, aj táto je špičková, technicky dobre zvládnutá ... len impaktovo je u mňa o niečo nižšie.

no ... vpravo je pri okraji natesno chvostík aj koniec chalupy, na druhej strane je natesno okno ... čiže u mňa je to pocitovo vyvážené, tou tesnosťou je orámovaný príbeh vo vnútri fotky

a ja som sa sústredila na kvietok, šak ako obvykle, potom nič iné nevnímam ... a vobec som si nevšimla, že ma má niekto na muške .. ešte aj s reťazovou reakciou

no ja myslím, že možno nečakal na dačo pod zub, veď vyzerá byť dobre živený ... ale že sa chce hrať a čaká, kým mu niekto hodí tú aportovaciu paličku, čo doniesol a položil vedľa seba
... pekný príbeh aj fajn kompozične usporiadané

nie nie Komka, to už si nespal ... skor práve ty si to odštartoval, keď si optretý o kapotu auta fotil Kvietok ako foti kvietok ... a potom niekto fotil teba ... a potom z toho bolo reťazenie kde fotograf foti fotografa, ktorý fotí fotografa ... atd, už si ani nepamätám počet článkov ... a na konci bol kvietok, možno tento
Tento objektív mi umožňuje fotiť aj za ostrého svetla, tak som čakanie na koč využila na pár záberov
A ďakujem za písmenká

ďakujem ... pohybová neostrosť to nie je, čas je extrémne krátky ... mohla som mimochodom nastaviť aj nižšie ISO, keby som si skontrolovala ako mám nastavený foťák ... toto rozmazanie je kresba objektívu

ďakujem Tibor ... ja mám najradšej práve túto hviezdičkovú clonu, ale som si vedomá toho, že to už je slušný úlet ... a práve aj to dáva tú výtvarnú kresbu pozadiu, všetko sú vlastne časti hviezd, menších či väčších ... nie sú to len tie viditeľné malé hviezdičky, je to celé takto hvezdne namaľované ... čiže opak klasiky, ktorú máš rád, kde je pozadie rovnomerne jemne snovo rozostrené ...

od kvalitnej foto by som očakávala, že tam nebudú viditeľné prepaly, že nebude useknutá doležitá časť obrazu a že budú zrovnané línie ... ešte šťastie, že tu je všetko porušené, lebo práve to hravo-provokatívne nesplnenie očakávaní ma na tejto fotke zaujalo ... žiadna pevná poda pod nohami, len pocit a príbeh spojený s názvom, ktorý pokračuje pod okrajom fotky vo fantázii diváka ...

no pekné to tam majú ... vďaka za možnosť vidieť to aspoň na fotke