Tá zosvetlená elipsa je naopak stmavená z vonkajšej strany, aby sa oddelila obloha (aj keď tam žiadna nebola, pretože tam bola len hmla a sneženie) od popredia, ktoré sa takmer prelínalo s oblohou. Ten stred je miesto, na ktoré cez tú hmlu a sneženie jemne zasvietilo slnko a vytvorilo slabé tiene od stromov a závejov . Na RAWe to nebolo skoro ani vidieť. Až po pridaní kontrastu a trocha zreteľnosti pri spracovaní sa to takto objavilo.
Ďakujem za zastavenie a komentár.

Ďakujem.

Čo? Frankovka?

Ďakujem

Nechcem rýpať, ale nebolo by to lepšie bez tej vymenenej oblohy?

Možno sa pozeráme na prelomovú fotku vo svetovej fotografii. A skúste hádať prečo?

Vďaka

Ďakujem

Ano. Je to fotené z odvrátenej strany Mesiaca

Vďaka

Ďakujem

Ďakujem za koment. A uhádol si to úplne presne. Bol to zámer ostriť na tie kvety a Tri Zuby použiť len ako pozadie.

Uf - tak toto by bola fakt výživná debata. Celá táto záležitosť má niečo cez 100 rokov a dá sa povedať, že sa to ťahá od 1. sv. vojny až dodnes. Konkrétne myslím práve Dolomity a časť severného Talianska. Pozrime sa čo o tom píše Wikpedia :
Autonómna provincia Bolzano - Horná Adiža (tal. Provincia Autonoma di Bolzano – Alto Adige, nem. Autonome Provinz Bozen – Südtirol, po ladinsky Provinzia Autonòma de Balsan/Bulsan – Südtirol), resp. skrátene Autonómna provincia Bolzano, resp. geograficky a historicky Horná Adiža (po taliansky: Alto Adige) či Južné Tirolsko (po nemecky: Südtirol), je provincia so špeciálnym postavením, prevažne nemecky hovoriaca, severná časť talianskeho regiónu Tridentsko-Horná Adiža v talianskych Alpách. Je to integrálna súčasť tradičného Tirolska.

Územie bolo pôvodne súčasťou Rakúska. Po porážke Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne ju získalo Taliansko.

A južná hranica tohto autonómneho územia ide práve po vrcholoch Troch Zubov, potom schádza do sedla Forcella Lavaredo ( známy to fotopoint v tejto oblasti) a šplhá na hrebeň Paternkoffel, alebo Monte Paterno a potom pokračuje ďalej na východ. Takže ak by sme to trošku pritiahli za vlasy, tak z južnej strany (od Rifugio Auronzo) by sme Tri Zuby mali volať Tre Cime di Lavaredo a zo severnej strany Drei Zinnen. Samozrejme oficiálne sa všetko píšu talianske názvy, pretože by bol z toho pre nezainteresovných menší chaos. A keď k tomu pridáme ešte Ladinčinu, ktorá je miestnym jazykom a po taliančine a nemčine tretím oficiálnym jazykom v tejto oblasti, bol by to asi poriadny lingvistický guláš.
A pokiaľ viem, tak Rožňava a ani južné Slovensko nie je autonómna oblasť Slovenska a nemá také výsady a postavenie na Slovensku ako má Južné Tirolsko v Taliansku. Ale návrat do pôvodného stavu by chceli asi obe oblasti. To je fakt.

Ďakujem všetkým za pozretie a hodnotenie. Fotka vznikla na jar r. 2017 v Patočinách pod Prašivou. Na brehu potoka stál taký osamotený šafran a prúd vody za ním odrážal dopadajúce slnečné svetlo, ktoré sa lámalo na bystrej hladine potoka. V popredí je stará uschnutá tráva pomaly prerastaná novou mladou zeleňou. Sám som bol prekvapený, ako to ten objektív dokázal takto vykresliť.

Ďakujem.

Som rád, vďaka.

Ešte tá druhá.

Ten príspevok mal byť tu. Pardon.

Bože ja som blb. Ďakujem za komentár. Vďaka nemu som zbadal, že v popise fototechniky a expozície vpravo hore som poplietol objektívy, ktorými som fotil tuto scenériu. Boli to Minolta 70-210 a Minolta 17-35. Táto fotka bola fotená druhým z nich na ohnisko 35mm. Podľa toho popisu som dokázal odfotiť objektívom 70-210 na ohnisko 35mm. Ešte že existuje exif. A čo sa týka tejto foto, tak som chcel stredovú kompozíciu a keďže je tam toho popri tom Lágu nastavané z jednej strany možno až priveľa, tak som to takto poriešil, aby to bolo trocha vyvážené. Asi by to chcelo nejakú 50-tku objektív, ale mal som len tieto dva. Pre posúdenie pridávam foto zo 70-210. Prajem pekný deň.

Vďaka