... viem že radosť je na počiatku ,,tvorby´´ dôležitá, no vie byť aj zákerne klamlivá , preto píšem tu tak, ako píšem a Nika to vie že prečo kobnštruktivnú kritiku tu sa ani nedá vyjadriť , dola by to istou diplomovou prácou

... to máš pravdu, cesta k dokonalosti je dlhá, tiež len kráčam po tej ceste ... no verím že raz dojdem do cieľa

ten vľavo má tiež dobrý výraz

byť či nebyť, to je otázka

Absolutne nesuhlasim s tym, ze radost dosiahnes vtedy ak sa budes blizit dokonalosti. Ved kolku radost ma malicke dieta ked zacne kreslit svoje diela. Kolko obrazkov nakresli s velkou radostou, kym ho niekto neotravi a nepresvedcsi, ze nestoji za nic. Moje fotografie su podla mna horsie ako robi Nika a aj tak mam radost z fotenia. Takze verim, ze znacnu radost ma aj ona. Avsak marne hladam v tychto dvoch komentoch nejaku konkretnu konstruktivnu kritiku. Napriklad, ze sa Ti nepaci kompozicia, farby, svetlo, uhol, ci myslienka fotografie. Na mna ide az hroza, ked vidim tie ruky na tej kaplnke, ktore symbolizuju mrtvolu stverajucu sa z hrobu, co vhodne korensponudje s nazvom fotografie... Akurat len neviem, ci prava strana vchodu do krypty je taka svetla alebo je to uz prepal...

Nika, dúfam že sa nedáš otráviť, viem ako podobné "komentáre" vedia človeka znechutiť... a to sa snažím byť ešte slušný... tu prichádza len jedno veľké otravné nič, nič konkrétne, žiadna zmysluplná kritika, žiadna rada napr. v nastaveniach, alebo v postprocese... nič, len jed

len som márne hľadal u teba tie dokonalé fotografie

... radosť z činnosti ktorú robíš, dosiahneš vtedy ak sa budeš blížiť k dokonalosti ... dovtedy cesta je dlhá, a treba prejsť tým počiatočným utrpením ... žial inak to neide ... tým sa musíš vyrovnať Nika ... každá dobrá fotografia je zároveň aj dokonalou ... a toto je dosť ďaleko od dobrej fotografii

... ked som nato dal páči sa, tak som sa iste pomýlil ... v podstate pači sa mi že sa snažíš o vytváranie fotografii , aj ich prideľovať do rôznych tematík ... v tom polnočnom volaní som len tvojím stražným anjelom , aby si neuletela do nebies od hŕstky pochval lebo okrem snahy veru ne je tu čo chváliť ...

... ja len by som sa chcel opýtať že kde a načo sa dá použiť takúto fotku, ktorá má od dokonalosti tak ďaleko , ako ja od predsedníctva v JRD

... nvs - Natali Ti to napísala veľmi kamarátsky a nežne ja to tak neviem ... namňa to foto pôsobí ako nejaká hra nafetovanej pubertačky a to tak v obsahu ako aj v jeho prevedení

...super fotečka

Zbožňujem túto večernú atmošku. Kde je to fotené?

mne to pripomenulo časy detstva, keď som mala skúšku nebojácnosti zložiť a dokázať, že tmy sa nebojím a neverím v nadprirodzené javy , tak o polnoci sme sa vybrali potajme na cintorín vyzbrojení svojou odvahou a hviezdami nad hlavou, Bolo to presne na Luciu, čakala som na krížnej ceste pred cintorínom, či sa nejaká bosorka neobjaví. Ruky vo vreckách a v ruke svoj kamienčok som držala a v pästi zohrievala Bolo počuť nejaké šuchoty, ale to vánoček som si povedala a hrdinsky som sa k cintorínu poberala. Vtedy to nebolo ešte osvetlené, ale čo si dobre pamätám, počula som svoj vlastný tlkot srdca. Cestu som úspešne absolvovala aj s nebojacnými, ale veselo nám veru nebolo, boli sme našpikovaní predsudkami a rúznymi príhodami, tak nie čudo. Keď som dospelá bola, zvláštny úkaz som na cintoríne videla, nie, nezľakla som sa, ale viem, že niečo mimo nás existuje, nedá sa to presne identifikovať a zmysly v poriadku chcem mať, tak svoj pocit som si uchovala a do skrinky poznania vložila. Aj pred mŕtvymi treba rešpekt mať...

... až tak neďakuj Nika, vieš že ne povzbudzujem stále

... Nyugati ? ... budapest milujem ... ten cyklista nemá chybu, on robí to foto obrazom, inak by to bol len takým obyčajným cvakom bežného turistu cyklista dodá tomu obrazu dynamiku, vôňu uponáhľaného veľkomesta ...

prepal mas asi ty medzi ocami ,ale inak fakt vyborna fotka ako pises

výborná fotka, samý prepal, dávam like