super !

mali sme fenku skajteriéra...onehdá - úplne prvý psík svojho plemena na Slovensku..bola na gazdinu tak naviazaná, ( ale aj druhá potom - vnučka tej ktorú spomínam..tá to tiež robila )...že keď odišla gazdina z času na čas na víkend za priateľkami mimo domu....psík ležal v kuchyni skrútený na svojom dečkovom ležovisku...ani nemrkol, ani sa nepohol, duchom neprítomný...aj von vyvenčiť len tak ledabolo bez ,,života,, vyšiel do záhrady..cvrk cvrk a už aj spiatky bol, aj v miske večer nechal..a zase skrútený zaľahol....smútok na hovado....gazdina nebola doma.........a to isté teraz so psíkom, nie s fenkou ale psom ..Čikino robí to isté keď gazda nie je doma pár dní....akonáhle sa jeden alebo druhý vrátia, celý dom ožije, toľko radosti v ňom zrazu je...

poznám to, keď gazdu nedočkavo vyzerám kedy ma príde navečer zohnať spod horičky z paše....len by som chvostom mykla a Ti naznačila...teraz neruš

neviem či som zvierencami už tak vnútorne v dobrom ,,zmagorený,,...ale dáko sa cítim fajn keď sa do nich môžem vžívať, ide to tak..samočine a ľahko, v podstate som stotožnený už riadne dlhú dobu že sme tiež ,,len,, živočíchy...tak asi preto s tým nemám problém... kuknúť sa na svet kol seba očami nejakého zvieratka.......u mňa Tvoja fotka funguje z tohto pohľadu aj kus emotívne.

Je pravda, že na Kube by to bolo lepšie...

ale vyšlo výborne ...

to nie je pri mori..alebo hej?..skvelá fotka

Áno, dobrý názov fotke pomôže...

perfektný názov, samozrejme aj záber

dobrý názov

paci sa mi

super

Zaujalo...

zaujímavé,pekné a výstižné super práca Paťo

super

toto sa mi veľmi páči, poskladané životné príbehy a osudy

veľmi dobrá myšlienka, spomienky sú ako čriepky zrkadla

pekné