pripomenulo mi to stratené svety, zaplavené pozemky pod priehradami, atlantídy, všade okolo nás, zaujalo, tak lajkujem, ale niečo mi tam chýba...

ano pekne to spísal, foto je milé a ani neuráža ničie city, like mu už netreba

ako vidno, máš v tom jasno, sme iná krvná skupina, takže akákoľvek vzájomná komunikácia je mimobežná, vrátane tej fotografickej, už sa mi nestane, aby som nejako reagovala na tvoju tvorbu

presne tak...je to o týraní, ktoré je využité na sebaprezentáciu

ano, a dá sa aj v niektorých veciach necítiť, dá sa cítiť aj póza bez umenia, chvalabohu sme každý iný a je dobré, keď tie iné názory aj zaznejú, lebo inak to celé nemá zmysel, ja jej to neberiem, ale ani nežeriem

keď nemáš čo k tomu viac, tak asi nemá význam niečo písať...

presne to som chcela povedať, že ja tu to umenie necítim...to je môj názor, no neviem, či ju netýra, keď nie je vo vode, skús ty nedýchat

už ju drží za krk, to je inštruktor lásky.,.. včera som ich oboch videla aj u nás v parku prvý krat tento rok, samčeka som dala na fc..tí moji sa nenašli

čokolvek dáš modelke do ruky, vo všetkom môžeš hľadť nejaký zmysel, aj myslieť si, že ť to oslobodzuje od reality, pre mňa je žiaľ tá ryba tam najdôležitešia, nikdy by som jej to neurobila, žiaden efekt by mi za to nestál. Nech si tvoria Marquez a iní, čo chcú, toto pre mň nie je magická realita, cítim niečo úplne iné a nie je mi z toho dobre, chcelo by to viacej citu

paradna ťavia klasika, nuž darmo, také doma nenafotím

takéto duny ma fascinujú, aj by mi stačila tá dolná časť,...

díky Paťo

pekná, velmi podobne som aj ja konečne videla u nás, také takmer siluetovky s modrou oblohou..

isto sa cíti ako v rozprávke

ja sem môžem raz za tri dni, a po takom čase už väčšinou mám iné nové, ale takéto som myslela https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10151870692339673&l=964c6e9349

aj mňa stále, tie farby v pohybe

hej, natalia, mám ich veľa, ale vždy je to výzva, nie je to až také triviálne, odfotiť to dobre

velmi pozoruhodne

takže tam si sa ty túlal, pekne si zachytil

a navyše sa ti menia pred očami, ďakujem Walde, už sem málo dávam, tak len srdcové, aj keď sa opakujem