| Niečo o mne:
|
Synovia a dcéry,
som najstarším synom Jozefa Miloslava Hurbana (tiež je maturitná otázka, ale nie samostatná ako ja, lež spolu s Lajkom Štúrom a M.M.Hodžom) a Aničky Jurkovičovej, prvej profesionálnej slovenskej herečky. Dovtedy ženské úlohy hrávali muži.
Po niekoľkomesačnom pobyte medzi Vami som urobil niekoľko významných observácií:
Kultúrna úroveň na Slovensku upadá, ak milujete krásu, slobodu ducha a jazyk vycibrený, nájdete ich tu menej ako šafranu. Na portáli zobrazujete veľa rúčich diev, ale len niektoré sú zaodeté, ak sú zaodeté, omotané sú v čudných róbach, kroja nieto. Viacerým nádejným členkám som vylifroval prihlášku do ženského spolku Živena v Turčianskom sv. Martine, ale žiadna sa mi zatiaľ nevrátila. Devy strácajú záujem o domáce práce, niektoré krúžky sme od januára museli zrušiť. S výhovorkami o kríze na mňa nechoďte, my v Živene máme krízu už 150 rokov.
Na Váš portál som bol vyslaný podporovať kultúrnu tradíciu vo všetkých jej ohľadoch. Nielen zobrazovať krásy zeme našej a jej ľudí obrazom, ale i cibriť slovo a myšlienku. Synovia a dcéry aktívni tu na portáli, tzv. užívatelia, si tu posúvajú svoje výtvory na akési fotografie dňa, týždňa či mesiaca, redakcia udeľuje ocenenia, ale nikto tu jasne nepovie a nevyhodnotí, čo je nevkus vrcholný, nehodný nášho rozvoja kultúrneho!
Dajme ľuďom možnosť vyjadriť sa k najlepším príkladom estetického bahna! Pridajte sa ku mne a pranierujme nevkus spoločne!
Váš Svetozár |
RSS
Teraz sa všetko, čo sa nemalo, na svetlo Božie ráčilo dostať. Nahlasujem na mravnostnú. SHV
Veď tohto báčika ja poznám! To je Ondro Šumichrast z dolného konca, ktorý deti na Mikuláša darčekami počastovať zvykol. Dávno som ho neráčil vidieť. Takže byliny, takto sa spustiť...
Z Mikuláša na úroveň baby bylinkárky. No, chápem, nezamestnanosť, sociálno-demokratická vláda, atakďalej...Už aj krčmy zatvárajú. Ale byliny vyrastú. Tak ho odo mňa pozrav.
Tvoj Svetozár
Tvoj Svetozár
Drevený evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku zahraniční páni ráčili zapísať na UNESCO listinu pri zápise Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka v r. p. 2008.
Kostolík pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si smeli stavať kostoly len za hradbami mestskými. Najlacnejším stavebným materiálom drevo bolo. Prvá stavba kostola toho stála už v r.p. 1687. V r.p. 1717 bol kostol za neuveriteľné tri mesiace postavený do dnešnej podoby. Prototypom kostola ráčil sa stať zrubový kostol s pôdorysom rovnoramenného gréckeho kríža, ktorý zbudovaný bol v Amsterdame na Noorder Kerku.
Pri výstavbe ráčili pomáhať švédski námorníci a zanechali po sebe i pamiatku (okrem potomkov, ktorých počet sa nespomína), a to vrch interiéru, ktorý obrátenú provu lode pripomínať má. Aj okná sú okrúhleho tvaru – ako na lodiach. V skutočnosti sa na stavbe kostola podieľali aj obyvatelia miestni. Staviteľom bol Juraj Müttermann z Popradu, ako maliar sa uvádza Levočan Gottlieb Kramer, organ zostrojil Vavrinec Čajkovský z Levoče a dokompletizoval ho Martin Korabinský zo Spišskej Novej Vsi. Všetky drevorezbárske práce robil Kežmarčan Ján Lerch.
Kostol je stavaný v slohu ľudového baroka. Mohutná maľovaná klenba opretá o štyri točité stĺpy jest. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1500 ľudí. Po generálnej oprave v r. p. 1991 až 1996 sa stal kostol opäť bohoslužobným stánkom kežmarskej ev.a.v. cirkvi.
Toľkoto nateraz a pre poriadok. Váš Svetozár
Váš Svetozár
Ba všetci si asi myslia že deva spanilá krásna musí byť! Radi sa takto predstavám oddávame, nevediac či ony pravými a či planými ráčia byť. Haleluja. Tvoj Svetozár
Tasilo riekol: "Prosím ťa, čo to ráčiš vyvádzať? Prečo si nahý?"
Aristíd odvetil: "Veď aj tak nikto nepríde!"
Prekvapený Tasilo celkom zdúpnel: "A na kieho máš na hlave ten cylinder?"
"No keby predsa len niekto ráčil prísť!" (Chi, chi...)
Váš Svetozár