Dovolenkový splav

Dovolenkový týždňový splav sa z našej lodenice (Pozemné stavby) chodieva tradične po Malom Dunaji, odtiaľ sa vlievame do Váhu, potom do Dunaja a končí sa pri moste v Štúrove. Odkedy sme v Európskej únii, tak sa končí oproti na pláži v Maďarskom Ostrihome, lebo je tam lepšia možnosť vystupovania na štrkovej pláži. Časom niekoľkých už Malý Dunaj prestal baviť kvôli smetiam pri brehoch, neporiadku na táboriskách, tak sme chodili úsek starého koryta Dunaja, vliali sa do hlavného toku Dunaja a skončili spolu so zvyškom, ktorí išli po Malom Dunaji. Pár krát sme boli úsek maďarského Mošonského Dunaja z Rajky, vliali sa do Dunaja a skončili s ostatnými v Ostrihome. Alebo nás autobus odviezol do Ostrihomu a splavili sme úsek maďarskej časti Dunaja. Minulý rok sme boli na Dunaji v Srbsku, Apatin-Belehrad. Tento rok sme chceli začať niečím novým, skúsili sme maďarskú rieku Rábu.

Na fotenie som si vzala vyskúšať Olympus mju 3000, nárazu vzdorný z 10 m, vodotesný do 3m, ktorý som vyhrala na minuloročnej Fotozáhrade a niektoré fotky som cvakala do iphonu. Zrkadlovku na splavy nebrávam, bojím sa, aby som ju neutopila. Fotografovala som, pokiaľ sa mi nevybili baterky a nenabila som ich znovu v niektorej krčme, takže na fotografiách chýbajú niektoré zaujímavé úseky.

Malý Dunaj je nížinná rieka a rameno Dunaja s dĺžkou 128 km. Tečie stálym, miernym prúdom. Od hlavného toku Dunaja sa oddeľuje za stavidlami pri Slovnafte v Bratislave v nadmorskej výške 126 m n. m. a meandruje nížinnou krajinou. Pri Kolárove sa vlieva do Váhu a spolu s ním pri Komárne v nadmorskej výške 106,5 m n. m. do Dunaja.

Rába je rieka v juhovýchodnom Rakúsku a západnom Maďarsku. Jej zdroj je v rakúskych  Alpách, niekoľko kilometrov východne od Bruck an der Mur pod Heubodenhöhe Hill. Preteká spolkovými krajinami, v Štajersku a Burgenlande, a maďarskými okresmi Vas a Győr-Moson-Sopron. V meste Győr sa vlieva do Mošonského Dunaja (Mosoni-Duna) a odtiaľ do Dunaja.

Mošonský Dunaj je nížinnou riekou. Rieka začína z Dunaja pri Čunove. Je dlhá 125km, pričom najčastejším miestom začiatku splavu je táborisko "Aranykárász" v Rajke. Tečie chráneným územím bohatým na flóru aj faunu.

Dunaj je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii, má 2850 km. Vzniká sútokom Brege a Brigachu v Čiernom lese (Nemecko), preteká južným Nemeckom, Rakúskom, Slovenskom, Maďarskom, Srbskom, potom tvorí po mnoho desiatok kilometrov rumunsko-bulharskú hranicu a ústí deltou do Čierneho mora na hraniciach medzi Rumunskom a Ukrajinou.

Štvrtok 26.7  sme večer prišli do lodenice, kde sme prespali. Lodenicu máme hneď oproti Eurovea a pláži 33, cez Dunaj. Začať Rábou sme sa vybrali na dvoch loďkách. Ja s rodičmi na našom Vaškovi. A manželia Zlatka a Maťo na kanojke. Vašek bola pôvodne loď v Grónsku na lov veľrýb, neskôr sa začali vyrábať menšie pre rybárov a vodákov. Toho nášho vyrobil môj ocino s maminým strýkom stolárom, lebo kanojka nám začala byť malá, keď sme s bratom povyrástli.

Piatok ráno pre nás do lodenice prišiel mikrobus, na ktorý sme pripevnili vlek s naviazanými loďkami. Naložili  všetky veci a vyrazili. Kedysi sa vyrábali loďáky z celtoviny, dneska sú už moderné nepremokavé pogumované, na vode plávajúce.

Mikrobus nás doviezol do kempu za prenáškou, pri maďarskej dedine Nick, na tabuľke s názvom dediny mi už chýbala len kolonka password.

Nalodili sme lode na vodu, priviazali ich o strom. Naplnili sme ich vecami, veci previazali gumovými popruhmi a vyrazili sme do čárdy v kempe na obed. Priniesli mi obrovskú a chutnú vyprážanú rybu, ktorú som ledva vládala zjesť.

Úsek Ráby od priehrady pod Nickom až po sútok s Mošonským Dunajom sme išli z našej lodenice prvý krát, nevedeli sme, čo nás čaká. Vodákov sme počas plavby prvé dva dni nestretli žiadnych, občas nejakých rybárov na brehu, až tretí deň, keď už bol prúd rieky pomalší, sme videli jednu kanojku. Dozvedeli sme sa, že stav vody bol vyšší, ako býva obvykle. Brehy rieky boli zarastené a blatisté, bol problém nájsť miesto na pristátie, keď nám bolo treba na wc.  Na hladine sa plavili drevá a konáre.

Prvý deň voda hučala, cítila som sa, ako na nejakej ďalekej rieke, v ktorej žijú krokodíly a anakondy. V popoludňajších hodinách, keď sme našli pekné miesto na táborenie, sme na ňom radšej ostali, lebo potom dlho nemusel byť breh vhodný na pristátie a postavenie dvoch stanov.  Spali sme na krásnej vykosenej lúke s ohniskom, smetným košom, stolmi s lavicami pri dedine Kemenesszentpéter. Vidno, že na rozdiel od Slovákov, pri Malom Dunaji sa o táboriská starajú, pravidelne ich kosia, zabezpečia smetný kôš, ktorý vynášajú.

Sobota, druhý deň sa prúd rieky trochu spomalil, ale stále boli nebezpečné úseky, v ktorých prúdnica rieky ťahala pod konáre stromov popadané kmene pri brehoch a museli sme poriadne pádlovať, aby sme sa im vyhli a neprekotili sa na nich. Skonštatovali sme, že je to rieka pre skúsenejších vodákov.  Zatáborili sme kúsok od dediny Árpás, krásna vykosená lúka, krčma bola peši do kilometra. V noci nás chytila poriadna búrka, zvuk hromov miestami pripomínal hluk veľa stíhačiek na leteckom dni, neskôr búrka zosilnela , hromy boli tak silné, že som si ja, koncertná fotografka, zvyknutá na hluk pri fotení z pred reproduktorov zapchávala uši a nevedela zaspať. Našťastie stany sme mali dobre postavené, veci pozakrývané nepremokavou plachtou.

Nedeľa, tretí deň sme už išli na motoroch, my s naším Johnsonom, prezývaným Ďžony, Maťo so Zlatkou na ich Timleri. V tento deň sme boli až na troch riekach: Rába, Mošonský Dunaj, Dunaj. Do Mošonského Dunaja sme sa vliali pri meste Győr, v meste sme sa boli na chvíľu pozrieť a dokúpiť zásoby. Z Győru je už Mošonský Dunaj len kanál, po sútok s Dunajom. Tu sa k nám pripojili Zlatkin a Maťov syn Adam s priateľkou Peťou, išli na kanojke po Mošonskom Dunaji.

Na Veľkom Dunaji, v maďarskej dedine Gönyű- po našom Geňa sme sa zastavili v krčme. Blížila sa búrka, čašník nám povedal, že tu u nich prší len 10 percent z celkových zrážok v Maďarsku. Stanovali sme na nádhernom štrkovom ostrove oproti dedine. Chvíľu na to, ako sme si postavili stany, začalo pršať.

Pondelok sme si spravili oddychový voľný deň, teplo, úžasné kúpanie, dlho plytká voda...

Utorok, po horúcom oddychovom dni nám chladnejšie počasie pod mrakom padlo vhod. Po vyrazení z táboriska sme išli na druhý breh späť do Gene dokúpiť zásoby, dedinské ABC potraviny pôsobili sortimentom, ako za komunistov, pani predavačka bola z našej veľkej tržby vytešená až tak, že nám ponúkla kávu z automatu zadarmo.

Okolo druhej sme išli cez Komárno, tam sa vlieva do Dunaja rieka Váh. Kedysi tu bývalo zakotvených viac šlepov, aj lodí už stretávame počas plavby pomenej, asi finančná kríza.

V slovenskej dedine Radváň sme pristáli na krásnom štrkovom brehu pred novším penziónom Mlyn, v dedine boli konečne poriadne potraviny. V penzióne sme sa navečerali, jedlo nechutilo všetkým, namiesto krvavého hovädzieho stejku mi priniesli poriadne prepečený malý kúsok zošúvereného mäsa, zemiakové krokety boli z kupovaných mrazených v tvare smajlíkov,  ocinov vyprážaný encián chutil rybacinou, lebo nevymenili olej po rybe, ale Zlatkine halászlé a maminkin rybací perkelt boli chutné.

Zatáborili sme na ostrove kúsok za dedinou, krásny štrkový breh, západ slnka, pod stromami chládok.

V pozadí muž ryžuje zlato.

Most v Komárne.

Streda, šiesty deň, zas oddychový, plný kúpania.

Štvrtok sme sa zastavili v meste Esztergom-Ostrihom, mesto oproti Štúrovu. Dali sme si tu vynikajúci obed, kto chcel, si išiel pozrieť katedrálu, alebo mesto. Ja s rodičmi som už katedrálu pred pár rokmi videla, tak som sa bola s maminou potešiť v obchode so suvenírmi.

Asi kilometer za Ostrihomom sa vlieva do Dunaja na ľavej strane rieka Hron.

Tento úsek Dunaja od Ostrihomu je pastva pre oči, najprv katedrála, neskôr na druhom brehu vysoké kopce a skaly (Matra), pod nimi štrkové pláže. Zatáborili sme na krásnom štrkovom kuse ostrova, oproti na brehu bol  kilometrovník 1713. Stany sme tu už stavali posledný krát.

Pláž 33.

Paneláky v Štúrove a Ostrihom.

Zátišie z reštaurácie v Ostrihome.

Piatok, Zas voľný deň, kúpanie, odpočívanie. Popoludní sa k nám pripojili tí, ktorí začínali na Malom Dunaji, jedna pramica a niekoľko kanojek.

Sobota, deviaty deň, ide sa domov. Autobus pre nás mal prísť o štvrtej popoludní kúsok za Vyšehrad, takže sme po ceste mali ešte aj čas na zastávky s kúpaním. Za Vyšehradom sa nachádza veľký ostrov s dedinami a mestečkami. Z ľavej strany je plavebná dráha, z pravej strany chodia len menšie plavidlá, motoráky, vodné skútre, rybári, aj my sme tade išli. Ostrov sa končí pred Budapešťou. My sme končili pri kompe v dedine Kisoroszi, najväčšia časť dediny sa nachádza na ostrove. Kým prišiel autobus, sme zakotvili v neďalekej krčme. Potom sme naviazali lode na vlek, nanosili veci do autobusu a do lodenice sme prišli okolo ôsmej večer.