Hore

Fotostĺpček 14/2026

Chcel som fotografovať sakury, ale napokon som si užil prechádzku popri Chorvátskom ramene.

Popri Chorvátskom ramene

Vybral som sa skontrolovať, či už nekvitnú čerešne sakury. Zatiaľ ani náznak, ešte si pár dní počkáme. Vyzeralo to tak, že fotoaparát ostane nečinne v brašni. Veď čo fotogenického by mohlo byť v centre Petržalky? Petržalka sa od socializmu veľmi zmenila a v poslednom čase dupľovane. Už to nie je betónová džungľa, teda stále trochu je, ale pribudlo zelene i priestory pre voľnočasové aktivity. Medzi fádne paneláky pribudli aj moderné budovy so zaujímavou architektúrou. Všetko prepája Chorvátske rameno, ktoré sa tiahne takmer celou Petržalkou. Práve okolo neho sa sústreďujú aktivity Petržalčanov. Našiel som tu dosť námetov, prírodných i architektonických. Fotografoval som s Nikonom Z50 II a objektívmi 50-250 mm a 12-28 mm.








































Overené i neoverené správy

  • V máji by mal byť predstavený Sony A7R VI s novým 67 Mpx vrstveným, alebo čiastočne vrstveným, snímačom. Ma zvládať 30 obr./s. a 10K video.
  • Oslavovaný medzinárodný fotografický festival spoločnosti Fujifilm mieri po prvýkrát do Poľska. FUJIKINA Warsaw 2026 sa bude konať 12. – 13. júna v historickom Dome Towarowy Braci Jabłkowskich v srdci poľského hlavného mesta.
  • Astronauti si na misiu na Mesiac zobrali Nikon Z9.

Inšpirácia

Lepšie portréty v exteriéri s jedným bleskom

Už sa vám niekedy stalo, že ste nafotili portrét vonku, ktorý vyzerá… celkom dobre? Pekné miesto, prirodzené svetlo, ale niečo na ňom pôsobí trochu fádne.

V tomto videu vám fotograf Gavin Hoey ukáže jednoduchý spôsob, ako získať kontrolu nad svojimi portrétmi v exteriéri pomocou jediného malého blesku.

Gavin začína výberom lokality s otvoreným tieňom, čistým pozadím a dostatočnou vzdialenosťou na vytvorenie mäkkého, rozmazaného vzhľadu. Odtiaľ vám ukáže, ako mierne podexponovanie okolitého svetla pomáha vytvoriť tvar a hĺbku ešte predtým, než vôbec použijete blesk. Potom použije blesk so softboxom.


Tipy a triky

OM SYSTEM poradňa s Tomášom Viktorom a jeho hosťom Petrom Bambouskom

Baví vás fotografovanie, ale neviete si poradiť? Neviete prísť na to, ako správne nastaviť fotoaparát pre konkrétny žáner? Neviete, ktorý objektív alebo fotoaparát je pre vás ten správny? Takýchto a podobných otázok máte určite veľa.


Tento trik v Lightroome vás úplne ohromí!

Tu je návod od Christiana Möhrlera, ako vytvoriť efekt „bokehového krúžku“ v programe Lightroom, pomocou jednoduchých masiek.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Krtko fotografom
2026-04-07 09:11:27
"Mám dotaz. Tady píšou, že američané sebrali se sebou Nikon 9... " (Ďalej už budem písať po slovensky, lebo český pravopis už veľmi neovládam). Mám tomu rozumieť tak, že nejakým zázrakom, o ktorom nevedia ani oni, "preskočili" Van Allenove radiáčné pásy, ktoré sú nebezpečné nie len pre elektroniku, ale aj pre ľudí? Veď do dnes nikto nevie, ako ich prekonať, bez poškodenia zdravia.
 
Karol Srnec
redakcia ephoto.sk 2026-04-07 09:35:15
príspevok od: Krtko fotografom
"Mám dotaz. Tady píšou, že američané sebrali se sebou Nikon 9... " (Ďalej už budem písať po slovensky, lebo český pravopis už veľmi neovládam). Mám tomu rozumieť tak, že nejakým zázrakom, o ktorom nevedia ani oni, "preskočili" Van Allenove radiáčné pásy, ktoré sú nebezpečné nie len pre elektroniku, ale aj pre ľudí? Veď do dnes nikto nevie, ako ich prekonať, bez poškodenia zdravia.
Michael Jurak upresnil, ze hlavnym fotakom je Nikon D5, Nikon Z9 sa testuje.
 
Krtko fotografom
2026-04-07 09:45:36
príspevok od: Karol Srnec
Michael Jurak upresnil, ze hlavnym fotakom je Nikon D5, Nikon Z9 sa testuje.
Práve, pred chvíľou, som pozeral jedno video, a tam bolo písané, že všetky fotky boli zhotovené s Nikonom D5. Takže jedna záhada je už rozlúštená .
 
jozef84
2026-04-07 13:12:05
príspevok od: Krtko fotografom
"Mám dotaz. Tady píšou, že američané sebrali se sebou Nikon 9... " (Ďalej už budem písať po slovensky, lebo český pravopis už veľmi neovládam). Mám tomu rozumieť tak, že nejakým zázrakom, o ktorom nevedia ani oni, "preskočili" Van Allenove radiáčné pásy, ktoré sú nebezpečné nie len pre elektroniku, ale aj pre ľudí? Veď do dnes nikto nevie, ako ich prekonať, bez poškodenia zdravia.
Ale vedia ich prekonať(znížiť dopady). Spodný(vnútorný) vo výške 1000-6000km, kde máš hlavnú zložku žiarenia vysokoenergetické protóny zo Slnka sa odtieňujú zložkami obsahujúce vodík(voda, polyetylén, palivo) a ešte vonkajší vo výške 13000-60000km tvorený hlavne elektrónmi zo Slnka - ten sa odtieňuje polyetylénom, kompozitmi. Problémom sú kovy, ktoré môžu po náraze častíc emitovať rontgenové žiarenie. A tiež je to náročnejšie u priezorov a okien, aby vplyvom elektrónov nerozpraskali. Vonkajší pás inak nabije stanicu statikou a tá môže odpáliť elektroniku.A tie pásy nie sú homogénne, máš tam miesta s menšou koncentráciou častíc a menšou hrúbkou.
 
Krtko fotografom
2026-04-08 12:26:21
príspevok od: jozef84
Ale vedia ich prekonať(znížiť dopady). Spodný(vnútorný) vo výške 1000-6000km, kde máš hlavnú zložku žiarenia vysokoenergetické protóny zo Slnka sa odtieňujú zložkami obsahujúce vodík(voda, polyetylén, palivo) a ešte vonkajší vo výške 13000-60000km tvorený hlavne elektrónmi zo Slnka - ten sa odtieňuje polyetylénom, kompozitmi. Problémom sú kovy, ktoré môžu po náraze častíc emitovať rontgenové žiarenie. A tiež je to náročnejšie u priezorov a okien, aby vplyvom elektrónov nerozpraskali. Vonkajší pás inak nabije stanicu statikou a tá môže odpáliť elektroniku.A tie pásy nie sú homogénne, máš tam miesta s menšou koncentráciou častíc a menšou hrúbkou.
Neviem, či máš pravdu, lebo keď pozerám dokumenty o vesmíre, a aj NASA, tak tam už niekoľko krát tvrdili, že aby ochránili posádku pred radiáciou, musela by byť kabína obložená niekoľkými cm olova... Ale tým pádom by raketa nedokázala vzlietnuť.
 
jozef84
2026-04-08 21:03:08
príspevok od: Krtko fotografom
Neviem, či máš pravdu, lebo keď pozerám dokumenty o vesmíre, a aj NASA, tak tam už niekoľko krát tvrdili, že aby ochránili posádku pred radiáciou, musela by byť kabína obložená niekoľkými cm olova... Ale tým pádom by raketa nedokázala vzlietnuť.
Olovo určite nie, lebo sa samo stane žiaričom. Tu máš aj čo na to Gemini: Materiálové tienenie (Pasívna ochrana)
Najbežnejší spôsob je obložiť kozmickú loď materiálom, ktorý častice pohltí alebo odrazí.

Vodík je kráľ: Najlepším štítom proti protónom sú materiály s vysokým obsahom vodíka. Keď rýchly protón narazí do jadra vodíka (čo je vlastne tiež jeden protón), dôjde k efektívnemu odovzdaniu energie (predstav si to ako náraz dvoch biliardových gulí).

Polyetylén: Moderné moduly (napr. na ISS) používajú vrstvy polyetylénu, ktorý je bohatý na vodík a je ľahší ako kovy.

Voda a palivo: Nádrže s vodou alebo palivom sa často umiestňujú do stien obytných častí lode, aby slúžili ako dodatočný štít.

Kovy (Hliník): Hoci je hliník štandardným materiálom na stavbu lodí, pri veľmi silnom žiarení môže byť paradoxne problémom. Pri náraze vysokoenergetických častíc do kovu vzniká sekundárne žiarenie (röntgenové lúče), ktoré je niekedy nebezpečnejšie než pôvodná častica.Váš pokyn
Ako by sa správalo olovo?

Odpověď Gemini
Olovo je v rádiológii na Zemi (napr. v nemocniciach) považované za zlatý štandard ochrany, ale vo vesmíre by jeho použitie proti Van Allenovým pásom bolo paradoxne kontraproduktívne a nebezpečné.

Tu je dôvod, prečo olovo nie je pre astronautov ideálnym riešením:

1. Problém s elektrónmi: Brzdné žiarenie (Bremsstrahlung)
Toto je najväčší problém olova. Olovo má vysoké atómové číslo (Z=82). Keď rýchlo letiaci elektrón narazí do hustého jadra olova, nedokáže ním preniknúť, ale prudko zabrzdí.

Podľa zákonov fyziky sa táto stratená kinetická energia musí niekam premeniť.

Premení sa na sekundárne röntgenové žiarenie.

Výsledok: Ak by si loď obložil olovom, elektróny by si síce zastavil, ale vnútro lode by si zaplavil röntgenovými lúčmi, ktoré sú pre ľudské tkanivo mimoriadne škodlivé.

2. Problém s protónmi: Jadrová fragmentácia
Protóny vo Van Allenových pásoch majú obrovskú energiu. Keď takýto protón narazí do veľkého, ťažkého jadra olova, môže dôjsť k javu zvanému spalácia (rozbitie jadra).

Náraz protónu rozbije jadro olova na sprchu menších častíc: ďalšie protóny, neutróny a gama žiarenie.

Namiesto jednej nebezpečnej častice (pôvodného protónu) máš zrazu desiatky sekundárnych častíc, ktoré letia priamo na astronauta.

Materiály s ľahkými jadrami (ako vodík v plastoch) toto robia v oveľa menšej miere.
 
Krtko fotografom
2026-04-09 07:37:50
príspevok od: jozef84
Olovo určite nie, lebo sa samo stane žiaričom. Tu máš aj čo na to Gemini: Materiálové tienenie (Pasívna ochrana)
Najbežnejší spôsob je obložiť kozmickú loď materiálom, ktorý častice pohltí alebo odrazí.

Vodík je kráľ: Najlepším štítom proti protónom sú materiály s vysokým obsahom vodíka. Keď rýchly protón narazí do jadra vodíka (čo je vlastne tiež jeden protón), dôjde k efektívnemu odovzdaniu energie (predstav si to ako náraz dvoch biliardových gulí).

Polyetylén: Moderné moduly (napr. na ISS) používajú vrstvy polyetylénu, ktorý je bohatý na vodík a je ľahší ako kovy.

Voda a palivo: Nádrže s vodou alebo palivom sa často umiestňujú do stien obytných častí lode, aby slúžili ako dodatočný štít.

Kovy (Hliník): Hoci je hliník štandardným materiálom na stavbu lodí, pri veľmi silnom žiarení môže byť paradoxne problémom. Pri náraze vysokoenergetických častíc do kovu vzniká sekundárne žiarenie (röntgenové lúče), ktoré je niekedy nebezpečnejšie než pôvodná častica.Váš pokyn
Ako by sa správalo olovo?

Odpověď Gemini
Olovo je v rádiológii na Zemi (napr. v nemocniciach) považované za zlatý štandard ochrany, ale vo vesmíre by jeho použitie proti Van Allenovým pásom bolo paradoxne kontraproduktívne a nebezpečné.

Tu je dôvod, prečo olovo nie je pre astronautov ideálnym riešením:

1. Problém s elektrónmi: Brzdné žiarenie (Bremsstrahlung)
Toto je najväčší problém olova. Olovo má vysoké atómové číslo (Z=82). Keď rýchlo letiaci elektrón narazí do hustého jadra olova, nedokáže ním preniknúť, ale prudko zabrzdí.

Podľa zákonov fyziky sa táto stratená kinetická energia musí niekam premeniť.

Premení sa na sekundárne röntgenové žiarenie.

Výsledok: Ak by si loď obložil olovom, elektróny by si síce zastavil, ale vnútro lode by si zaplavil röntgenovými lúčmi, ktoré sú pre ľudské tkanivo mimoriadne škodlivé.

2. Problém s protónmi: Jadrová fragmentácia
Protóny vo Van Allenových pásoch majú obrovskú energiu. Keď takýto protón narazí do veľkého, ťažkého jadra olova, môže dôjsť k javu zvanému spalácia (rozbitie jadra).

Náraz protónu rozbije jadro olova na sprchu menších častíc: ďalšie protóny, neutróny a gama žiarenie.

Namiesto jednej nebezpečnej častice (pôvodného protónu) máš zrazu desiatky sekundárnych častíc, ktoré letia priamo na astronauta.

Materiály s ľahkými jadrami (ako vodík v plastoch) toto robia v oveľa menšej miere.
To je jedno, aj tak zase všetko natočia v "holom úde" .
 
Karol Srnec
redakcia ephoto.sk 2026-04-09 12:09:59
https://digiarena.zive.cz/jak-se-foti-mesic-zblizka-beznymi-fotaky-ve-vyjimecnem-prostredi-jeden-objektiv-je-jeste-z-minuleho-stoleti
 
jozef84
2026-04-09 14:56:34
príspevok od: Karol Srnec
https://digiarena.zive.cz/jak-se-foti-mesic-zblizka-beznymi-fotaky-ve-vyjimecnem-prostredi-jeden-objektiv-je-jeste-z-minuleho-stoleti
Objektiv nikon 35/2 je fakt skvely a je ich malo v ponukach. Dlho som po nom pasol, ale nikto neponukal, tak som zobral Voightlander 40mm, moderny, ale tiez v zmysle starej skoly stavany. Navrh myslim od Cosiny. Oba ostre a robia krasnu hviezdicku od svetelnych zdrojov.
 
jozef84
2026-04-10 08:15:55
príspevok od: Krtko fotografom
To je jedno, aj tak zase všetko natočia v "holom úde" .
Už analyzovali nejaké videá. Vraj sa tam objavila tretia noha a boli tam aj nejaké retuše
 
warwick
2026-04-11 15:34:34
Tu máme odpoveď na dve otázky. Prvá, zrkadlovky sú dnes stále plne použiteľné a stále spoľahlivejšie ako bezzrkadlovky. Nič im nebránilo použiť iba bezzrkadlovku, keďže je to zanedbateľná položka pri cene celej misie. Hlavným foťákom bol Nikon D5.
Druhá vec, Nikon dnes už definitívne vyhral nad Canonom. Nikon išiel na mesiac a keď vydajú onedlho Z8 II a Z9 II každý ho bude chcieť mať. Úžasná reklama pre Nikon. Ľudia ktorý nefotia s foťákom a budú si kupovať prvý foták počuli o tom že na mesiac išiel Nikon.
 
Paladin25
2026-04-11 18:30:05
príspevok od: warwick
Tu máme odpoveď na dve otázky. Prvá, zrkadlovky sú dnes stále plne použiteľné a stále spoľahlivejšie ako bezzrkadlovky. Nič im nebránilo použiť iba bezzrkadlovku, keďže je to zanedbateľná položka pri cene celej misie. Hlavným foťákom bol Nikon D5.
Druhá vec, Nikon dnes už definitívne vyhral nad Canonom. Nikon išiel na mesiac a keď vydajú onedlho Z8 II a Z9 II každý ho bude chcieť mať. Úžasná reklama pre Nikon. Ľudia ktorý nefotia s foťákom a budú si kupovať prvý foták počuli o tom že na mesiac išiel Nikon.


Odporúčam prečítať článok, ktorý sem bol postovaný je tam vysvetlené prečo išla zrkadlovka ako hlavný foťák, bezzrkadlovka v podstate na test a dokonca fotili aj mobilom - možno pre zábavu

V tvojej úvahe nesedí napríklad to, že prečo nezobrali D6 ale brali D5 - ak si prečítaš článok tak zistíš prečo.

A že Nikon vyhral nad Canonom? Áno, keby ľudia chodili fotiť západy Slnka na Mesiac asi by bol ten Nikon najlepšia voľba, ale tu na Zemi je to viac menej jedno a nemyslím si že to nejako vehementne zamáva predajmi a podieľom značiek na trhu. Nasa používa Nikon už viac ako 50 rokov. Nie je to žiadna prelomová vec že zobrali Nikon....
 
kurvenstr.
2026-04-11 18:59:11
príspevok od: warwick
Tu máme odpoveď na dve otázky. Prvá, zrkadlovky sú dnes stále plne použiteľné a stále spoľahlivejšie ako bezzrkadlovky. Nič im nebránilo použiť iba bezzrkadlovku, keďže je to zanedbateľná položka pri cene celej misie. Hlavným foťákom bol Nikon D5.
Druhá vec, Nikon dnes už definitívne vyhral nad Canonom. Nikon išiel na mesiac a keď vydajú onedlho Z8 II a Z9 II každý ho bude chcieť mať. Úžasná reklama pre Nikon. Ľudia ktorý nefotia s foťákom a budú si kupovať prvý foták počuli o tom že na mesiac išiel Nikon.
ty píšeš z brucha tie bláboly, k čomu si tam priplietol Canon?
NASA v roku 1971 prvýkrát použila upravený fotoaparát Nikon Photomic FTN počas misie Apollo 15.
Odvtedy sa Nikon fotoaparáty pravidelne používajú vo vesmíre – na raketoplánoch aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
NASA platí Nikonu za to, že podľa požiadaviek upravuje fototechniku pre misie.
 
warwick
2026-04-11 21:21:56
príspevok od: Paladin25


Odporúčam prečítať článok, ktorý sem bol postovaný je tam vysvetlené prečo išla zrkadlovka ako hlavný foťák, bezzrkadlovka v podstate na test a dokonca fotili aj mobilom - možno pre zábavu

V tvojej úvahe nesedí napríklad to, že prečo nezobrali D6 ale brali D5 - ak si prečítaš článok tak zistíš prečo.

A že Nikon vyhral nad Canonom? Áno, keby ľudia chodili fotiť západy Slnka na Mesiac asi by bol ten Nikon najlepšia voľba, ale tu na Zemi je to viac menej jedno a nemyslím si že to nejako vehementne zamáva predajmi a podieľom značiek na trhu. Nasa používa Nikon už viac ako 50 rokov. Nie je to žiadna prelomová vec že zobrali Nikon....
Nie je dôležité? Nie je to dobra reklama? A prečo je na tom obrázku logo Nasa, Artmedia II a Nikon. A ešte je tam napísané “Nikons flagship joins the historic lunar mission”. Skús si napísať do YouTube “Nikon Z9 Artemis” a uvidíš koľko influencerov o tom hovorí. a že to ľudí skutočne zaujima. Tak im choď vysvetliť že to nie je nič prelomové 😀
 
warwick
2026-04-11 21:31:53
príspevok od: kurvenstr.
ty píšeš z brucha tie bláboly, k čomu si tam priplietol Canon?
NASA v roku 1971 prvýkrát použila upravený fotoaparát Nikon Photomic FTN počas misie Apollo 15.
Odvtedy sa Nikon fotoaparáty pravidelne používajú vo vesmíre – na raketoplánoch aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
NASA platí Nikonu za to, že podľa požiadaviek upravuje fototechniku pre misie.
A prečo NASA pravidelne platí Nikonu za úpravy a prečo ich NASA pravidelne používa? Lebo ich použila prvý krát od roku 1971 a teraz musí dodržať tradíciu a objednávať iba Nikony ? 😂 Myslíš že keby si Nikon neudržal najvyššiu úroveň reprodukcie a spoľahlivosti tak by ho NASA stále objednavala?
 
Paladin25
2026-04-12 07:59:28
príspevok od: warwick
Nie je dôležité? Nie je to dobra reklama? A prečo je na tom obrázku logo Nasa, Artmedia II a Nikon. A ešte je tam napísané “Nikons flagship joins the historic lunar mission”. Skús si napísať do YouTube “Nikon Z9 Artemis” a uvidíš koľko influencerov o tom hovorí. a že to ľudí skutočne zaujima. Tak im choď vysvetliť že to nie je nič prelomové 😀
Ako vravím nie je to nič prelomové. Nikon bol vo vesmíre už veľa krát.

Uvidíme ozvi sa na konci roka či Nikonu stupli násobne predaje a získal väčší podiel na trhu. Možno ťa prekvapí že nie ....

 
Paladin25
2026-04-12 08:07:33
príspevok od: warwick
A prečo NASA pravidelne platí Nikonu za úpravy a prečo ich NASA pravidelne používa? Lebo ich použila prvý krát od roku 1971 a teraz musí dodržať tradíciu a objednávať iba Nikony ? 😂 Myslíš že keby si Nikon neudržal najvyššiu úroveň reprodukcie a spoľahlivosti tak by ho NASA stále objednavala?
NASA a Nikon majú dlhodobé partnerstvo. Okrem fotoaparátou im dodáva napríklad aj mikroskopy. Pár ich je aj na ISS.

Je super že do vesmíru išiel Nikon (sám tu značku používam), ale to neznamená že by tam nemohol ísť napríklad Canon. Avšak testovanie trvá dlho. Aj preto Nasa ostáva pri tom čo ma vyskúšané. Videl si aké šli do vesmiru objektívy? Zober si prečo brali napríklad 35/2D je to preto že Nikon odvtedy nevyrobil lepšiu 35tku? To asi nebude ten dôvod. Alebo prečo použili Nikon 80-400mm f/4.5-5.6 je to ten najlepší telezoom čo Nikon vyrobil? Opäť bude odpoveď NIE.
 
kurvenstr.
2026-04-12 08:38:59
príspevok od: warwick
A prečo NASA pravidelne platí Nikonu za úpravy a prečo ich NASA pravidelne používa? Lebo ich použila prvý krát od roku 1971 a teraz musí dodržať tradíciu a objednávať iba Nikony ? 😂 Myslíš že keby si Nikon neudržal najvyššiu úroveň reprodukcie a spoľahlivosti tak by ho NASA stále objednavala?
Telá Nikonu su vhodné na úpravu tak aby sa dali ovládať v skafandri.
Od misie Apollo 15 (1971) NASA používa Nikon. Keď sa niečo osvedčí, nemení sa to len tak — kontinuita je vo vesmíre veľká výhoda.
Ako som písal blúzniš bludy, NASA do teraz použila na svojich misiách Nikon, ktorý sa im hned na začiatku osvedčil, nemajú dôvod meniť značku. Najikonickejšie fotografie NASA vznikly Hasselbladom a nie Nikonom, hlavná značka pre misie NASA bol Hasselblad a bol pre nich kľúčový. Neskôr si NASA vybrala Nikon pre veľkosť a pre to, že telo Nikonu sa ľahšie prispôsobuje pre tú prácu.
Ty tu dookola blúzniš, že Canon je nespoľahlivý na takú prácu...
 
poto73
2026-04-12 20:38:20
Tie fotečky z Artemisu II boli prevelice pekné. S tou Z9 je to pre mňa novinka, ale sledoval som to len zbežne. Akurát synovec ma upozornil, že myslím jeden z kozmonautou mal svoj súkromný Nikon D5. No po tých hubených rokoch aspoň Nikon može zas zdvihnúť nos nad hladinu ... Nepochybujem, že toto pekne (zaslúžene) zužitkujú.
 
Paladin25
2026-04-12 21:33:06
príspevok od: poto73
Tie fotečky z Artemisu II boli prevelice pekné. S tou Z9 je to pre mňa novinka, ale sledoval som to len zbežne. Akurát synovec ma upozornil, že myslím jeden z kozmonautou mal svoj súkromný Nikon D5. No po tých hubených rokoch aspoň Nikon može zas zdvihnúť nos nad hladinu ... Nepochybujem, že toto pekne (zaslúžene) zužitkujú.
Nie nebol to jeho súkromný D5.
D5 bol oficiálny foťák pre túto misiu. Z9 testovali a v missi Artemis III by mohol byť práve Z9 oficiálnym foťákom.

Každopádne Z9 ktorá išla do vesmíru a Z9 v obchode nie je úplne ten istý prístroj.

NASA využíva Nikon už cez 50 rokov. A väčšina ľudí to dodnes nevedela. Marketingový prínos je veľmi otázny.
 
om1ci
2026-04-13 07:24:36
príspevok od: om1ci
chod si dat pivo do krčmy, tam mozes blabolat...
Ospravedlňujem sa.
v tej rychlosti som klikol na odpoved pre nespravneho autora.
povodne to malo smerovat na komentare od warwick.
Dakujem.
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované