Rýchlokurz chudnutia

Ako triedi fotky minimalista? Format C:. My, ale takí tvrdí nie sme. Ukážeme si ako sa zbaviť zbytočných kilo(bajtov) skôr než poviete „pozdĺžna chromatická ultra-aberácia“. Najprv by ste ale mali vedieť, že si to vyžaduje neúprosnú krutosť, akú nepoznáte ani z tých najstrašidelnejších filmov. Vyhodiť fotografie, ktoré ste krvopotne vytvárali po celé desaťročia len preto aby boli teraz odsúdené na zánik. Ubezpečujem vás ale, že po čase to väčšina ľudí dokáže. Sám som si týmto výcvikom  prešiel. Z posledných troch rokov (asi 156 fotení) mám v kolekcii iba 2800 snímok a potenciál je ešte aspoň o 500 menej.

Pripravte si poriadne veľký smetiak.

Ako sa teda dostať k tomu, aby sme sa naučili nechávať si iba fotografie, ktoré za to stoja? Skúsim vás inšpirovať procesom, ktorý prostredníctvom otázok privedie zasväteného fotografa ku kolekcii o nízkej kvantite a vysokej kvalite. Postup je rovnaký pri importovaní čerstvých záberov ako aj pri triedení už existujúcej zbierky. Pri väčšom množstve fotografií je ale vhodné rozdeliť prácu na menšie časti. Pri každej otázke prejdeme celý priečinok a vykonáme potrebnú akciu. Pred prípadnou psychickou poruchou či nervovým zrútením (najmä ak náš katalóg obsahuje viac ako 10 000 fotografií) by sme sa mali chrániť príjemnou hudbou podľa vlastného uváženia po celú dobu trvania operácie. Nasledujú už samotné otázky, ktoré sa budeme pýtať sami seba a úprimne si na ne aj odpovedať.

1. Z ktorých fotografií je mi nevoľno? (Tento prvý krok nezačínajte po prehýrenej noci)
Fotografie neúnosne rozmazané, zle zaostrené, extrémne prepálené, výrazy ľudí pripomínajúce zombie (ak to nebol zámer), náhodné cvaky nôh, rúk a iných častí tela, fotografie s nasadenou krytkou.

Označujeme písmenom X, čiže vlajkou Recejted.

Jeden z divákov vystavených pridlhú dobu extrémne zlým fotografiám.
Foto: Shutterstock

2. Ktoré fotografie by som neukázal ani svojmu psovi?
Jednoducho zábery, ktoré nie sú nutne technicky zlé, ale od začiatku viete, že to isté nafotí aj päťročné dieťa vášho suseda jeho prehistorickým mobilom.

X - odmietnuté.

Nasleduje level 2, ťažšia fáza. Teraz by sme mali mať v kolekcii iba fotografie, ktoré sa nám páčia. To ale ešte vôbec nie je koniec. Okrem ďalšieho vyhadzovania totiž začíname aj hodnotiť.

3. Ukázal by som  fotografiu svojim pseudopriateľom na Facebooku?
Či už ste si medzi kamarátov na sociálnych sieťach pridávali iba blízky okruh ľudí, alebo tam figurujú aj mená politikov a mediálnych hviezd (napríklad redakcia ePhoto), je vhodné uplatniť kúsok ďalšej cenzúry pred nahraním 200 zrkadlových autoportrétov. Pri každej z nich sa opýtajme: Je táto snímka natoľko dobrá, že sa pod ňu podpíšem, aj keď viem, že ostane ešte minimálne 20 rokov na Zuckerbergových diskových poliach? Neznamená to, že má byť najlepšia, iba že sa za ňu nemusíme hanbiť. Pravdupovediac sa nemusíme hanbiť za žiadnu, keď vieme, že to zatiaľ lepšie nevieme. No je vhodné používať sebakritiku od začiatku.

Hodnotíme tromi *** (tlačidlo 3, slovom: tri.), už nemažeme.

Podľa posledných výskumov stoja mačky za najkritickejšími komentármi pod fotografiami na Facebooku.
Foto: Shutterstock

4. Dal by som fotografiu na svoju web stránku slúžiacu na získanie nových zákazníkov?
Oproti trojke zas o kúsoček vyššie. Keby sa ľudia na základe webovej galérie rozhodovali, či využijú moje služby kvalitného profesionálneho foto-videografa, diskdžokeja a zabávača, umiestnil by som tam daný obrázok?

Hodnotíme štyrmi ****

5. Ukázal by som fotografiu svojmu idolu pri uchádzaní sa o prácu v jeho agentúre?
Ktorýkoľvek žáner fotíte, vždy sa nájde fotograf, ktorý stojí na jeho vrchole, ktorý je vašim vzorom, alebo ktorého jednoducho obdivujete za to, čo vo svojej oblasti dosiahol. Ak by prijímal nových spolupracovníkov, ukázali by ste mu danú fotografiu? Je to naozaj tá najlepšia z najlepších? Nemusíte sa porovnávať s ostatnými, stačí ak si odpoviete na predchádzajúcu otázku. Neskôr, keď sa vaše štandardy zmenia sa môžete rozhodnúť posunúť všetky fotografie v hodnotení o stupeň nižšie (nie je to zložité ani zdĺhavé).

Hodnotíme piatimi *****

No a čo s fotografiami označenými X? Lightroom nám dovoľuje pomocou kombinácie tlačidiel Ctrl + Backspace tieto súbory všetky naraz vymazať. A je po nich.

Niekedy ale samotné prísne kritéria plne neodrážajú naše potreby. Pravdepodobne ich nebudeme uplatňovať pri fotografiách z rodinnej oslavy, alebo záberoch, ku ktorým máme silný emočný vzťah. Ak máme v kolekcii fotografie, ktoré sme zhotovili pre klienta, budeme sa zas pýtať otázky ako: „Bude ešte klient tieto snímky od nás chcieť?“, „Použijem ich do svojho portfólia, ako prezentáciu?“ a podobne. Občas popri zákazke nafotíme aj fotografie, ktoré sa nám síce páčia, ale u klienta nakoniec neskončia. Preto fotografie, ktoré som odovzdával, označujem žltou farbou.

 Ak si z dovolenky prinesiete podobné zábery, môžete svoju rodinu bez výčitiek doživotne zapredať fotobanke.
Foto: shutterstock

Je dôležité zdôrazniť, že často si fotografie vyžadujú dlhší časový odstup pred tým ako sa na ne budeme môcť týmto spôsobom pozrieť. Mnoho fotografií som vymazal aj viac ako rok po ich zhotovení. Na začiatku som presne nedokázal určiť, do ktorej kategórie ich zaradiť a po čase som zistil, že som ich nikdy nikomu neukázal a pravdepodobne to ani neurobím. Keďže to neboli rodinné fotky, išli preč. Stane sa ale aj to, že ani rodinné fotografie príliš neobdivujete, no radi by ste ich zachovali ako odkaz budúcim civilizáciám. Ja som situáciu vyriešil ich exportom do JPG a premiestnením do samostatného priečinka mimo knižnice Lightroomu. Pred tým ako k tomu dôjde ich identifikujem červenou farbou.

Aké sú vaše metódy premazávania a triedenia fotografií?