My v ephote.sk máme homeoffice už niekoľko dní. Obrázky prázdnych ulíc a námestí sú nezvyčajné a lákajú fotografov tiež vyraziť uloviť pár netradičných záberov. Aj keď to nikdy nebolo mojim cieľom, stal som sa tak trochu jedným z príležitostných kronikárov Bratislavy. Priznám sa, veľmi sa mi do mesta nechcelo, ale po troch dňoch v samotke som sa napokon prinútil ísť fotografovať.
Vyľudnené mesto je vraj sen každého fotografa, konečne na známych miestach nezavadzajú ľudia. Je to pravda? Na prvý pohľad to vyzerá lákavo. Na námestí, kde sú bežne stovky ľudí, sú teraz jeden alebo dvaja a aj tí tam nie sú kvôli pamiatkam. Stačí chvíľku počkať a lokalitu máte zaručene prázdnu. U nás v Starom meste však ľudí vystriedali automobily. Majitelia obchodov, reštaurácií, barov a kaviarní využívajú nútené uzavretie na rekonštrukcie a opravy.
V prázdnom meste sa rozmnožili automobily.
Asi jediné, čo ma potešilo, boli prázdne priechody.
Ak nemáte ani štipku trpezlivosti, tú jednu postavu ľahko vyretušujete.
Okolo Čumila býva vždy tlačenica.
Svoj flek asi nikdy neopustí pán “Večerníííík”.
Priznám sa, dlho som sa v meste nezdržal. Urobil som pár záberov, ktoré mi ale radosť neurobili. Všade cítiť dusivú atmosféru karantény. Hlavne mi však ľudia v meste chýbajú. Veď pre nich je mesto určené, oni dotvárajú jeho atmosféru. Bez nich sú to len opustené kulisy. Bratislava bez ľudí nie je to pravé. Ak budem chcieť fotografovať mesto s minimom ľudí, vyberiem si skoré letné ráno, alebo upršaný deň. Takže naspäť k home officu a von vyleziem len pre doplnenie zásob potravín.
Použitá technika: Olympus OM-D E-M1 Mark III, M.Zuiko 7-14/2,8 PRO.