Na Svatém kopečku..

hned mam krajsi den..ked Ta vidim..

pekne:)

pekne:)

tento je pri Mikulove..

to ja keby som o tej hodine kukal, tak by som na klávesy ani nevidel a dnes by som už na nič nereagoval,nekomentoval, dokonca neviem, či by som nejaký vitálny reflex mal...:-)))

Noc bola tmavá, smutná...a svitol nový krásny deň...keď na to teraz tak pozerám...nevyzerá to až tak strašne a hrozne( akože situácia myslím- nie fotku – tá je super )... ona možno len kuká do mapy, zakreslené s realitou konfrontuje ;-)

možno je to tak, že on zahľadený do diaľky obdivuje rodnú hrudu, ona píše mame esemesku, aby sa o nich nebála, že už sú ´tam hore´ a on ako tak do diaľky hľadí popod fúz, alebo oholený fúz, precedí medzi zubami: to ani chvíľočku bez mamičky nemôžeš vydržať...:-))) a možno sú len normálne rozhádaní, že ju v tej horúčave hore trepal...alebo mu kladie po stý krát tú istú otázku a očakáva jedinú odpoveď : áno drahá, vezmem si ťa..., ale on namiesto toho ako vždy upriami pohľad do diaľky a mlčí...:-))) , alebo, alebo, alebo....vidím toľko príbehov...

Naozaj vyzerá to na smútok...akoby nejaký ,, ťažký ,, rozhovor...on pozerá do diaľky a ona sklonenú hlavú má ...akoby v nejakom skľúčení, zármutku...ani sa nedržia...ale všetko môže byť aj inak. Ale ten pocit smútku, dôležitej životnej chvíle - na fotke je. Dávaš samé kompozičné lahôdky som si všimol – veľmi sa mi páčia – kompletné celkové usporiadanie ,,vecí ,, na Tvojich fotkách. Ten kamenistý svah to tam pekne akože ,,mozaikovo,, cikibaki – veľký kameň malý kameň – dopĺňa...povrchom svojim zrakovo a priestorovo oddeľuje od ostaných plôch na fotke ...asi ich ťaží nejaký – malý či veľký - kameň vzťahový. K tej krajinke v pozadí dole, v hĺbke údolia sa už ani nevyjadrujem...to rozčlenenie krajiny na jednotlivé lány, plochy - remízkami, stromoradiami, neviditeľnými poľnými cestami + ten rybníček pred chalanovou hlavou- čo sa v ňom stromy zrkadlia – perfektná perfektná krajina, oko v nej hľadá a si zároveň oddýchne - to už sa tak ľahko nevidí – takéto plochy. Skoro všade sú už len obrovské veľké únavné monotónne lány. Hm...ktorú plochu si vybrať pre život, ktorou cestou ním ísť... a spoločne?...alebo sa rozísť...
Veľmi pekná fotka, nie som si istý ..ale ma aj tak trochu láka – zobrať z jej vrchu ešte malý milimetrový prúžok – viem že je to detailík – láka ma to a na druhej strane pociťujem, že by som to nemal spraviť...a nechať tam ten
,, minischodík ,, - tam hore na kaplnke...asi dozrel pre nich čas - na rozhodujúci krok...