žeby som sa zase zhodol s niekoho pohľadom? asi si musím zvyknúť ;o)
neviem, či som záver rozvinul ináč, sústredil som sa na ten biely pás vľavo...ale nepomenoval som okolie...aj som sa v myšlienkach točil okolo správneho slova, no nejak neprešlo do prstov a na klávesnicu...ale ty si ho pomenoval výstižne - šum zurčiacej vody...
ten obraz má teraz pre mňa v sebe jasný odkaz - ak človek nájde s ľahkosťou správne tóny na klávesoch života a zahrá najúprimnejšiu melódiu zo svojej podstaty, posunie sa ďalej a môže kráčať pevnejšie, inak padne do vody...
určite áno, je to na stenu :o) pre mňa skôr s trochou jasu či vo svetlejších tónoch možno i bez rámika, čím sa mi tam vnesie práve tá ľahkosť v názve, ktorý by ostal zachovaný, ale to už je individuálne prispôsobenie :o)
škoda toho popisu, ktorý tam predtým nebol...len samotný názov dával priestor na popustenie fantázie a rôznorodú myšlienku od človeka k človeku...
keď od popisu odhliadnem, pravá strana mi pripomína nejaké klávesy - klavír, možno zvonkohru, na ktorých keď človek vylúdi určitú melódiu, tú správnu, ktorá pôjde z jeho vnútra, nie silená, ale taká, akú cíti - ľahká, úprimná, z jeho podstaty a povahy, tak ho posunie ďalej na tú správnu cestu, kadiaľ má ísť...a to znázorňuje svetlý pás vľavo...
Michal, som veľmi rád že si toto napísal ... ráno som nemal čas sa rozpisovať a iba som to podporil ale prvé čo som po rozkliku na tom videl (a v duchu počul) bol akýsi náznak klávesov klavíra a z neho plynúca (smerom do ľava tá druhá polovica obrazu) taká pokojná, ukľudńujúca melódia... ako taký ľahký sen ktorý síce namá logiku ale má silné pocitové vnímanie a význam ... a tá melódia sa mi jemne začala miešať so slabým a príjemným šumom zurčiacej a plynúcej vody v potociku s okruhlymi farebnými skalkami...
Ty si záver rozvinul už kus ináč, ale ten základ ktorý z fotografie vychádzal bol u nás oboch identický a človeka taká zhoda vnímania poteší :-)
V každom prípade, pozerám na to druhý krát a na mńa to pôsobí veľmi pozitívne, harmonicky, ukludńujúco ... toto by som si dal vo veľkom formáte na stenu. Pre mńa foto dńa
.
škoda toho popisu, ktorý tam predtým nebol...len samotný názov dával priestor na popustenie fantázie a rôznorodú myšlienku od človeka k človeku...
keď od popisu odhliadnem, pravá strana mi pripomína nejaké klávesy - klavír, možno zvonkohru, na ktorých keď človek vylúdi určitú melódiu, tú správnu, ktorá pôjde z jeho vnútra, nie silená, ale taká, akú cíti - ľahká, úprimná, z jeho podstaty a povahy, tak ho posunie ďalej na tú správnu cestu, kadiaľ má ísť...a to znázorňuje svetlý pás vľavo...
Priliehavý názov. Keby šlo dať viac viniknúť tretiemu rozmeru, pocit by sa znásobil. Ale aj takto je tam náznak čohosi, čo ukrýva názov /môj pohľad/ :)
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchneviem, či som záver rozvinul ináč, sústredil som sa na ten biely pás vľavo...ale nepomenoval som okolie...aj som sa v myšlienkach točil okolo správneho slova, no nejak neprešlo do prstov a na klávesnicu...ale ty si ho pomenoval výstižne - šum zurčiacej vody...
ten obraz má teraz pre mňa v sebe jasný odkaz - ak človek nájde s ľahkosťou správne tóny na klávesoch života a zahrá najúprimnejšiu melódiu zo svojej podstaty, posunie sa ďalej a môže kráčať pevnejšie, inak padne do vody...
určite áno, je to na stenu :o) pre mňa skôr s trochou jasu či vo svetlejších tónoch možno i bez rámika, čím sa mi tam vnesie práve tá ľahkosť v názve, ktorý by ostal zachovaný, ale to už je individuálne prispôsobenie :o)
keď od popisu odhliadnem, pravá strana mi pripomína nejaké klávesy - klavír, možno zvonkohru, na ktorých keď človek vylúdi určitú melódiu, tú správnu, ktorá pôjde z jeho vnútra, nie silená, ale taká, akú cíti - ľahká, úprimná, z jeho podstaty a povahy, tak ho posunie ďalej na tú správnu cestu, kadiaľ má ísť...a to znázorňuje svetlý pás vľavo...
Michal, som veľmi rád že si toto napísal ... ráno som nemal čas sa rozpisovať a iba som to podporil ale prvé čo som po rozkliku na tom videl (a v duchu počul) bol akýsi náznak klávesov klavíra a z neho plynúca (smerom do ľava tá druhá polovica obrazu) taká pokojná, ukľudńujúca melódia... ako taký ľahký sen ktorý síce namá logiku ale má silné pocitové vnímanie a význam ... a tá melódia sa mi jemne začala miešať so slabým a príjemným šumom zurčiacej a plynúcej vody v potociku s okruhlymi farebnými skalkami...
Ty si záver rozvinul už kus ináč, ale ten základ ktorý z fotografie vychádzal bol u nás oboch identický a človeka taká zhoda vnímania poteší :-)
V každom prípade, pozerám na to druhý krát a na mńa to pôsobí veľmi pozitívne, harmonicky, ukludńujúco ... toto by som si dal vo veľkom formáte na stenu. Pre mńa foto dńa
.
keď od popisu odhliadnem, pravá strana mi pripomína nejaké klávesy - klavír, možno zvonkohru, na ktorých keď človek vylúdi určitú melódiu, tú správnu, ktorá pôjde z jeho vnútra, nie silená, ale taká, akú cíti - ľahká, úprimná, z jeho podstaty a povahy, tak ho posunie ďalej na tú správnu cestu, kadiaľ má ísť...a to znázorňuje svetlý pás vľavo...
:)