Hore
Autor: autor foto: Inge Prader

Ked obrazy ožívajú - Gustav Klimt

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, ako by vyzerali niektoré obrazy v reálnom živote? Rakúska fotografka Inge Prader si vybrala niekoľko ikonických diel od svojho krajana Gustava Klimta, a výsledky jej práce sú ohromujúce.

Odvážne a esteticky prepracované výtvarné diela v secesnom štýle, vznikali na prelome 20. storočia. Klimt patril k najväčším maliarom erotickej tématiky svojej doby. Inšpiroval mnohých umelcov, ako aj architektov (Gaudi, Barcelona) k vytváraniu bohato vyzdobených diel, ktoré odrážali optimizmus doby.




Živé kreácie Inge Prader sú z Klimtovho tzv. Zlaté obdobie (1899-1910), čo je viditeľné v zvodných zlatých odtieňoch erotických scén. Modely sú často nahé, prepletné a obklopené zlatými ornamentami.

Séria fotografií bola vytvorená pri príležitosti najväčšieho benefičného podujatia v Európe Life Ball, ktoré sa od roku 1993 každoročne koná vo Viedni. Získané finančné prostriedky sú určené na pomoc v boji s HIV/AIDS.

Inge Prader a jej modely odviedli skvelú prácu a prostredníctvom modernej fotografie priviedli dvojrozmerné obrazy k životu. 

Viac info:  Inge Prader  | life Ball


Beethovenov vlys (časť obrazu)

Autor foto: Inge Prader

Smrť a život

Autor foto: Inge Prader

Beethovenov vlys (časť obrazu)

Autor foto: Inge Prader

Beethovenov vlys (časť obrazu)

Autor foto: Inge Prader

Danae

Autor foto: Inge Prader

Medicina

Autor foto: Inge Prader

Kráľ Midas

Autor foto: Inge Prader

Flora & Pan

Autor foto: Inge Prader

Beethovenov vlys

Autor foto: Inge Prader

Poézia a Génius

Autor foto: Inge Prader

Zlaté rúno

Autor foto: Inge Prader

Beethovenov vlys (časť obrazu)

Autor foto: Inge Prader

Mars a Sacrani

Autor foto: Inge Prader

Beethovenov vlys (časť obrazu)

Autor foto: Inge Prader


Secesia - tento umelecký štýl sa objavil v Európe a v Spojených štátoch po polovici 19. storočia a plne sa rozvinul okolo roku 1900. Vznikal v dobe, keď priemyslový „brak“ začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyslovej civilizácii, reakcie, ktorá sa dovolávala návratu k remeselnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti. Secesia výrazne ovplyvnila spôsob života konca 19. a začiatkom 20. storočia, neopakovateľne sa zapísala i do tváre mnohých európskych miest ako Paríž, Viedeň, Mníchov, Berlín alebo Praha. V tejto dobe bolo vytvorené nespočetné množstvo diel s vysokou umeleckou hodnotou, ale i predmetov dennej spotreby. Secesia sa stala neodmysliteľnou súčasťou nielen európskej kultúry.
Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tematiku historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a zvieracie telo).
Vo výtvarnom umení sa preslávili Alfons Mucha (plagáty, cyklus obrazov Slovanská epopej, návrhy šperkov a nábytku), Rakúšan Gustav Klimt (dekoratívne maľby, plagáty), Henri de Toulouse-Lautrec (grafiky, obrazy). Predstaviteľmi užitkového umenia sú Francúz Emilé Galop (sklenené vázy), Angličan Charles Rennie Mackintosh (bytové zariadenie) a mnohí ďalší (zdroj: wikipedia).















Zdroje: boredpanda, wikipedia

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Kamil Škvarka
2017-09-08 10:41:19
Čítal som Dáma v zlatem. 👌🏻👌🏻
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované