Barcelona 16-20. apríla. Pridá sa niekto?

V Manhattane som bol síce dávnejšie (naschvál nepíšem že v New Yorku, lebo sme neopustili Manhattan), ale cítili sme sa bezpečne a ľudia boli milí. Napríklad som išiel po ulici a zo zadného vrecka mi trčali vstupenky - už použité. Ľudia ma zastavili a upozornili aby som si ich schoval, lebo že ich stratím. Boli sme tam v marci, na deň sv. Patricka, kedy sa koná veľký slávnostný pochod. Mali sme dobré miesto s výhľadom a všimli sme si, že za nami stojí pani s dcérkou. Uvoľnili sme dievčatku miesto, aby niečo videlo. Ako nám tá pani ďakovala! Ako keby sme mu boli minimálne zachránili život

V Paríži som bol len raz v živote a nikdy viac. V jednom kuse nás sprevádzal zápach moču. Francúzi majú nejaký problém s močením na ulici, strašne sa im to páči. Aj nedávno, keď sme boli v Annecy: Močil na ulici rovno pod tabuľkou "WC 20 m". Odporné miesto, Paríž. Plus jamais!

V Barcelone sa kriminalita zhoršila počas pandémie. Ale vravím, mne sa nikdy nič nestalo, a to som prebrázdil celé mesto s foťákom v ruke, vo dne v noci. Ani manželke, ktorá sa tam narodila a prežila celý život. Ani žiadnemu z mojich známych a príbuzných, ktorí ma za tie roky ponavštevovali.

Teraz sme sa odsťahovali na miesto, kde je prakticky nulová kriminalita. Pre ilustráciu: Minule písali v novinách, že jeden zloduch zvonil ľuďom na zvončeky z ulice a potom ušiel. Naháňala ho polícia. Správa hodná kriminálnej rubriky celoštátnych novín. Hotová Tlapková patrola

Tak nakoniec sme sa stretli v tej Barcelone traja. Dvaja pobudli niekoľko dní a ja som sa pridal síce len na jedno, ale zato výdatné popoludnie. Super bolo. Dobrý pokec, OK počasie aj keď s trochu prašným vzduchom, veľa fotiek, 27.000 či koľko to bolo krokov (namerali hodinky), príjemný obed a večera. Na konto si pripisujem ďalších dvoch Slovákov, ktorých som prinútil prvýkrát v živote jesť chobotnicu. Ani sa veľmi nevzpierali
Rád zopakujem, ak by niekto mal foto-cestu okolo.

Tak to by si mohol, lebo tam taký je

https://bar-celona.es/

Nevyzerá ale ktovieako a na fotenie veľmi nie je...

V Barcelone najbežnejšie je, že keď ideš platiť hotovosťou na ulici (napríklad pri stánku s niečím) a máš v ruke pripravenú peňaženku, jeden ti ju vytrhne z ruky, hodí ju ďalšiemu čo stojí opodiaľ, ten ju hodí tretiemu. A zároveň všetci utekajú. Bez šance.

Tiež aj rozrezávajú ruksaky žiletkou a vyťahujú veci, atď, atď. Dokoca aj strhávajú drahé hodinky zo zápästia. V noci ťa priškrtia ramenom popod krk až kým stratíš vedomie, zavlečú do nejakého tmavého vchodu a kompletne oberú. Najmä ženy. To sa stalo už takým častým, že v španielskej televízii polícia vysiela rady, čo máš v takej situácii robiť (opustiť celú váhu tela na útočníkovo rameno - to neudrží).

Ruksak (ak už ho musíš mať), vždy vpredu. Peňaženku do predného vrecka a ruku na ňu. Ja som si už zvykol chodiť bez peňaženky a platiť všetko jednoduchým Apple Watch. Fotoaparát trikrát omotaný okolo zápästia. Leicu, alebo podobné drahé aparáty, naschvál upraviť tak, aby vyzerali ako staré dobité šroty čo sa neoplatí kradnúť (poprelepovať, a podobne). Peniaze z bankomatu vyberať vo dvojici - jeden vyberá, druhý stráži. Pomáha, keď človek nevyzerá ako "guiri" (cudzinec), ale "prezlečie sa" za miestneho. Napodobniť štýl obliekania, nepostávať nerozhodne a nepozerať do mapy, ale tváriť sa že vždy viem kam idem.
Atď., atď.

Ale to je ešte nič. Manželka má na instagrame ľudí z Latinskej Ameriky. Tí užasnutí diskutujú o tom, že "Predstavte si, v Európe ľudia vyberajú peniaze z bankomatu NA ULICI!!!". To by bolo u nich nemysliteľné, to by ťa hneď ozbíjali.

Keď som pred rokmi prišiel do Barcelony študovať, bolo nás v skupine asi 40. Na konci školského roka sme zostali traja, ktorých ešte neokradli.
Ale zase na druhej strane, prežil som tam pol života a nikdy sa mi nič nestalo. Takže...

Na margo. Prechádzka nočným Caracasom , s peniazmi, dokladmi atď. A - nič. Asi ten zovňajšok alebo šťastie. Peniaze vyberané iba na ulici, v Ekvádore tiež.
V NP Capanaparo mi dáky blb čmajzol kartu , nie peniaze ! keď som peňaženku ľahkomyselne ponechal v otvorenej chyži (churuata). Povedal som si môžeš si ňou lúpať mango blbé.

Vždy lepšie ako Filipínsky turista v Blave , alebo paní ktorá
na východe vybrala peniaze z bankomatu .