Jiří Hanzelka a Miroslav Zikmund. Cestovatelia a autori, ktorí zažili slávu a vypredali tony výtlačkov v materskej češtine a v niekoľkých svetových jazykoch. Dobrodruhovia, ktorí obišli celý svet sa dostávajú v čase normalizácie medzi zakázaných autorov. Nie preto, že by bol akýkoľvek problém s kvalitou textu či obrazovej dokumentácie, ale preto, že obaja autori nemali kladný názor na „bratskú pomoc" našich východných susedov v r. 1968. Museli sa vzdať cestovania, vydávania kníh a aby prežili, museli rozpredať svoje vzácne fotoaparáty a výstroj...
Ako však Rudo Švaříček v predslove knihy píše, ľudský príbeh nemá len svetlé a ani len tmavé stránky. Raz je dobre a vtedy si musíme vážiť každú chvíľku dobra, lebo dobro je rýchlo pominuteľné. Na druhej strane, keď je zle, viera v blížiace sa dobré obdobie nám dáva silu vytrvať. To je, veľmi zjednodušene povedané, princíp jing-jangu. Aj preto ho Rudo nechal pripevniť na obal knihy.
 |
Táto myšlienka vám môže rezonovať počas celého čítania a pozerania. Kniha je totiž celá čiernobiela. Prelínanie čiernej a bielej cez bohatú škálu poltónov vypovedá o živote a cestách týchto svetobežníkov. Ich cesty môžete sledovať na krásnej dobovej mape zemegule, ktorá je k veľkému baleniu priložená. V balení zároveň nájdete dvojročný kalendár 2009/2010 s čiernobielymi fotografiami a ilustráciami „Ázie od Turecka po Japonsko".
 |
| Veľké balenie Past na rovníku. |
 |
 |
|
Dobová mapa s cestami Z+H. |
 |
|
Kalendár 2009-2010. |
Spolupráca Ruda Švaříčka a Miroslava Zikmunda (Jiřímu Hanzelkovi je kniha venovaná) nemala pôvodne vyrásť do takej podoby. „Texty dvojice cestovateľov mali byť len historickým vstupom do súčasnej Indonézie, avšak z archívu sa vynoril unikátny pôvodný text, ktorý za pomoci Jiřího Zikmunda ďalej vyzrieval ,až dorástol do unikátnej knihy plnej pôvodných textov z rukopisov a klasických fotografií." (R. Švaříček).
Cestopis sa začína na ostrove Cejlón (súčasná Srí Lanka), ktorý je krásnou perlou Indického oceánu, no cestovateľom sa stal na chvíľu väzením. So svojimi Tatrami sa nemali ako preplaviť na kontinent a pokračovať v ceste. Nakoniec sa pomocou českého Orlíka preplavia do Barmy a ich cesta po Indonézii a kontinentálnej Ázii môže pokračovať.
 |
Od neskutočných príbehov Cejlónčanov chodiacich po žeravom uhlí, cez pagody a chrámy v Rangúne (Barma), pomedzi 3000metrové sopky Sumatry do krajov kanibalov. Ale nebojte sa, Battakovia jedia iba odsúdených riadnym súdnym procesom, vždy slávnostne a v zhromaždení. :) Alebo to je ešte inak?
Aj keď nie všetko mohla cestovateľská dvojica nafotografovať, aspoň písomne sa dozviete, ako Niasania (ostrov Nias pri Sumatre) dokážu postaviť dlhý vodovod bez jedinej rúry. Teda bez takej, akú poznáme my, iba z bambusových kmeňov. Z týchto mužov sa ale razom stávajú bojovníci, ktorí predvádzajú svoje akrobatické bojové umenie. Nie je to iba nejaký folklór. Brnenie nestíha hrdzavieť... Pri bojovom tanci, akokoľvek ostrom a živelnom, však platí: „Udrieť môžeš, zabiť už nie!".
 |
 |
V tomto okamihu sa kniha zahusťuje obrazovo a textu je tu už minimálne.
Po Sumatre nasleduje cesta po Jáve, ktorá je tvorená iba niekoľkými stranami fotografií a potom plavba „na skok" do Novej Guinei. Opäť niekoľko strán fotografií. Napriek tomu, že cestovatelia počas niekoľkých mesiacov prešli aj kus Japonska, to je tiež na niekoľkých obrazových stranách.
 |
Text sa do knihy nevracia ani so Sovietskym Zväzom, ktorý bol podľa Zikmunda najpodivnejším príbehom ich cesty. Je to krajina kontrastov, na ktorej zažili slávu, bohatstvo i chudobu, 30 stupňové mrazy na severe ale aj takmer 50 stupňové horúčavy na juhu.
 |
Mimochodom, viete, že Zikmund a Hanzelka boli prví ľudia, ktorí prešli Sovietsky Zväz autom krížom od východu krajiny až po západ? Obaja cestovatelia držia aj ďalšie rekordy. Ako prví prešli Núbijskú púšť autom, prví zaznamenali na filmový pás zrodenie novej sopky (Kongo). Prví vyniesli československú vlajku na vrchol najvyššej hory Afriky Kilimandžáro...
 |
Jazyk a fotografie knihy nie sú najmodernejšie, ale to ani nemajú a nemôžu byť. Fotografované boli na celuloid častokrát za bojových podmienok. Myslím si, že je obdivuhodné, koľko materiálu si obaja cestovatelia so sebou priniesli a keď som na začiatku nechápal, prečo dvaja na dvoch veľkých autách, tak už som to pochopil. Autá museli odviezť nielen techniku, výstroj potrebnú na cestovanie, ale aj na zachytávanie a spracovanie materiálov. Fotografie sú hlboko ľudské a niektoré kúsky sú naozaj obdivuhodné a to nielen výrazom ale aj technicky. Aj v súčasnej digitálnej dobe.
Knihu odporúčam každému, kto chce privoňať k cestovaniu, ako bolo realizované pred pol storočím. Je to naozaj veľkolepé cestovanie. Utvrdia vás v tom aj odpovede M. Zikmunda na zvedavé otázky Ruda Švaříčka. Ten ich v závere knihy položil rovno 68. Až po ich zodpovedaní si autori všimli, že ide o zlomový rok štátnej histórie, ale aj osobnej histórie obidvoch veľkých cestovateľov. Na tento rok totiž mali komunistami neprijateľný názor a práve na tom sa krivka ich slávy a ocenenia mení a dostáva sa pod x-ovú os. Našťastie po 89. sa situácia mení a autori môžu opäť publikovať. Aj keď s odstupom desaťročí, ale predsa... Aj táto kniha je akýmsi zadosťučinením, ktoré si obaja cestovatelia určite zaslúžia.
Vydavateľstvo Livingstone ponúka aj lacnejšiu variantu - otesanú verziu či akýsi katalóg s množstvom fotografií a skráteným textom. Skrátená verzia neponúka taký prehľad ako balenie veľkej knihy s mapou a kalendárom, ale tiež vám dovolí „vykuknúť z okna" Tatroviek Hanzelky a Zigmunda. :)
Julo Kotus
Knihu Past na rovníku si môžete objednať tu: ephotoshop.sk
Pridaj komentár
