Nezvykneme si klásť otázku, čo sa stane s odpadom, ktorý vyprodukujeme. Naše vnímanie tohto celosvetového problému sa väčšinou obmedzuje na vyhodenie separovaného odpadu do príslušného kontajnera. Málokedy sa zaoberáme jeho ďalšou cestou a množstvom úsilia venovaného likvidácii. „Chcem upriamiť pozornosť verejnosti. Sledovať, čo sa stane s naším odpadom. Zaznamenávať, ako sa s ním zaobchádza, pokiaľ vôbec nejako...“ vysvetľuje holandský fotograf Kadir van Lohuizen.
Spoluzakladateľ fotoagentúry NOOR a lektor sa venuje spomenutej environmentálnej téme prostredníctvom projektu, v rámci ktorého už precestoval šesť veľkých miest. V Amerike zdokumentoval zaobchádzanie s odpadom v New Yorku a Sao Paule, v Ázii v Jakarte a Tokiu, v Afrike v Lagose, v Európe si vybral „svoj“ Amsterdam.
Smetiarska loď preváža plastový odpad z Bronxu a časti Queensu do recyklačného závodu v Brooklyne | Nikon Df + AF-S Zoom-NIKKOR 17-35 mm f/2,8D IF-ED | f/5,6 | 1/200 s | ISO 160 |
© Kadir Van Lohuizen
Eugene Gadsen (58) je "plechovkár" - človek, ktorý v uliciach zbiera plasty a plechovky. Túto prácu robí 30 rokov. za plechovku alebo fľašu dostane 5 centov a denne zarobí približne 20 $.
| Nikon D5 + AF-S NIKKOR 35 mm | f/1,4 | 1/250 s | ISO 160 |
© Kadir Van Lohuizen
Bantar Gebang ako 160 futbalových ihrísk
„V niektorých destináciách, ktoré som navštívil, už nezostáva na manipuláciu s odpadom žiadny priestor. Je fascinujúce a užitočné vidieť, ako sa líši prístup jednotlivých krajín a svetadielov,“ zanietene aj zasvätene vraví držiteľ dvoch cien z World Press Photo, ale aj dvojnásobný porotca tejto súťaže Van Lohuizen.
„Napríklad newyorské skládky sú plné a odpad sa musí exportovať. Mesto ho produkuje dvakrát viac než México City na druhej priečke v globálnom poradí. Spracovanie odpadu je tam sprivatizované a podieľa sa na ňom veľa organizácií. Ani Jakarta už nemá miesto na zvládnutie toho, čo vyprodukuje. Napriek tomu sa odpad – denne 6000 ton z 10-miliónovej aglomerácie – naďalej vozí na jedno z najrozľahlejších smetísk na planéte Bantar Gebang, ktoré zaberá rozlohu 160 futbalových ihrísk. Na druhej strane v Tokiu recyklujú v podstate všetko. Z toho sa môžeme priučiť. Japonsko si počína veľmi efektívne pri opätovnom využívaní svojich značne obmedzených surovinových zdrojov,“ konštatuje Kadir. Kontrast medzi extrémami bol metódou, ako pomenovať problém a zároveň sa pokúsiť pomknúť ľudí, aby rozmýšľali nad riešeniami.
Showglass recykluje 350 ton sklenených fliaš denne a 420 000 ton ročne, z čoho 72% pochádza od firiem a 28% z domácností.
| Nikon D500 + AF-S Zoom-NIKKOR 17-35 mm f/2,8 IF-ED | f/10 | 1/2000 s | ISO 320 |
© Kadir Van Lohuizen
V spoločnosti Daiichi Shoji v Tokiu spracovávajú na recyklovanie približne 40 metrických ton papiera denne.
| Nikon D500 + AF-S Zoom-NIKKOR 17-35 mm f/2,8 IF-ED | f/4,5 | 1/100 s | ISO 1600 |
© Kadir Van Lohuizen
„V Lagose ma prekvapilo, že 45-hektárová skládka Olososun bola relatívne dobre usporiadaná. Bez komunít, ktoré separujú rôzne materiály, by sa však toto trochu apokalyptické mesto už dávno utopilo vo svojom vlastnom odpade. Asi 3000 pri skládke žijúcich rodín nepretržite triedi dovážaný odpad a zhodnotiteľnú časť z celkového objemu predáva na recyklovanie,“ približuje Kadir poznatky zo smetiska, na ktoré každý deň privezú ďalších 10 000 ton.
Makoko je oblasť Lagosu, v ktorej žije približne 85 000 ľudí. Toto osídlenie je v podstate vybudované v zálive, všetky domy sú postavené na koloch a dá sa k nim dostať iba loďou cez úzke kanály. Odpad sa často využíva na spevnenie pôdy pod domami.
| Nikon D500 + AF-S NIKKOR 17-35 mm f/2,8D IF-ED | f/5,6 | 1/200 s | ISO 160 |
© Kadir Van Lohuizen
Skládka odpadov Ojata má 45 hektárov. Deň aj noc v nej pracuje asi 5 000 zberačov triediacich odpad z Lagosu dovážaný nákladnými vozidlami. Triedený odpad predávajú na recyklovanie.
| Nikon D500 + AF-S NIKKOR 17-35 mm f/2,8D IF-ED | f/5,6 | 1/200 s | ISO 160 |
© Kadir Van Lohuizen
Prípravná fáza projektu trvala vyše pol roka. Van Lohuizen si v každom meste zohnal prostredníka – producenta, ktorý mu pomohol s lokálnymi reáliami. „Ďalšou výzvou bol vizuálny koncept. Odpad je napokon všade len odpad. Ako teda predostrieť posolstvo môjho projektu a súčasne zaistiť, aby boli snímky zaujímavé a rôznorodé? Veľa z nás číta o problémoch s odpadom, ale až pri pohľade na tie správne fotografie nadobúdame zodpovedajúcu predstavu.“
Technika obstála v drsných podmienkach
„Dúfam, že týmto projektom zvýšim povedomie o probléme s odpadom a motivujem ľudí, aby si uvedomili dopad nášho konania na budúcnosť planéty,“ uzatvára Kadir, ktorý sa okrem miestnych prostredníkov spoľahol aj na fototechniku: „Väčšinou toho nenosím veľa: dve telá a tri objektívy. Pomáha mi to pôsobiť diskrétne, splývať s prostredím. Podmienky boli dosť drsné – napríklad pri vysokej vlhkosti, akou sa vyznačuje Jakarta. Potreboval som od tiel fotoaparátov aj objektívov, aby obstáli. Výbava Nikon ma sprevádzala pri každom kroku mojej kariéry a nikdy nezradila. Produkty tejto firmy používam už 33 rokov. Partnerstvo teda trvá dlhšie než takmer čokoľvek iné v mojom živote. Veď so značkou Nikon som bol v spojení už pred tým, ako som sa stal profesionálnym fotografom. Mať teraz od nej podporu je pre mňa výsada.“
Galéria projektu
https://www.facebook.com/kadirvanlohuizen/
https://twitter.com/mediakadir
Kadirova základná výbava:
„Uprednostňujem fotoaparát Nikon D810. Má fantastické funkcie videa a rozlíšenie 36 megapixelov tiež znamená bezkonkurenčnú kvalitu snímok. Model Nikon Df je takisto užitočný pre jeho nízku hmotnosť a skvelú prenosnosť. Používal som objektívy AF-S Zoom-Nikkor 17 – 35 mm f/2,8D IF-ED, AF-S NIKKOR 35mm f/1,4G a AF Nikkor 50 mm f/1,8D.“
Pridaj komentár
