Čuňovo 2013

Počas víkendu 24-25 augusta sa v Čuňove na divokej vode konali posledné majstrovstvá tejto sezóny. Veľmi som sa na podujatie tešil a na to, že sa znova uvidím s top elitou sveta jazdiacou vodný svalom. Dlhoročná známosť s viacerými pretekármi z celého sveta ma vždy znova ťahá do dejiska pretekov. Areál Čuňovského kanálu je otvorený od roku 1996 a vyrástlo na ňom veľa slovenských úspešných športovcov. Mám ale pocit že okrem postavenia hotela do areálu už nikto nevložil ani korunu. Nerád by som ale rozpitvával túto tému, ide mi čisto o posledný víkend. Čo ma ale zaráža je to, že areál bol predaný súkromnému vlastníkovi. Nerozumiem tomu ako niekto môže rozhodnúť o tom, že sa niečo čo štát vybuduje predá súkromnému sektoru a potom štát, alebo zväz ktorému aj tak štát dáva peniaze platí peniaze za užívanie danej veci. To je proste postavené na hlavu. A výhovorky že je to neprofitabilné a stratové sú len slabé slová, lebo na to je recept veľmi jednoduchý. Šikovný a skúsený manažér, ktorý by bol za svoju prácu adekvátne ohodnotený. A čo je adekvátne? No porovnajme to s darmožráčmi v parlamente ktorých vetšina nevykazuje žiadny efekt. 

Ale dosť bolo o tomto. Do areálu som sa prvýkrát chystal už v utorok, ale počasie ma presvedčilo, že to nie je najlepší nápad a tak som to vzdal. V stredu už bolo oveľa krajšie a tak som sa zúčastnil posledných tréningov pred začatím šampionátu. Po mojom príchode do areálu som ale ostal v nemom úžase. Areál totiž nevyzeral tak že by sa tam malo niečo diať, ale tak ako keby sa tam 2 roky ani nič nedialo. Prvý moment ak by som si odmyslel ľudí, som mal pocit že tam discovery chanel nakrúca svoj seriál po konci ľudstva. Chodníky a miesta pre divákov kde bývala iné roky normálne tráva boli pod vrstvou sušeného bahna. Tráva nebola nikde. Kusy popraskanej hliny po okrajoch kanálu boli ako na vyschnutých jazerách niekde v Afrike. Proste čosi neuveriteľné. Keď počas pretekov prebiehali popri trati tímový pretekári, tréneri, či fanúšikovia a povzbudzovali pádlistou, po ich priebehu to vyzeralo na kanáli ako keď v Afrike tiahnú pakoňe. Tí čo sedeli v prvých dvoch radách nevideli na trať a každý bol od prachu od hlavy až po päty. To  mohli odstrániť dvaja ľudia s jednou Wapkou a ryžákom za deň, maximálne dva. 

Všade po areáli bolo nespočetné množstvo pavučín, rôznych vysiacich káblov, smetí. Na jednom mieste pri trati bol 3 dni položený tanier s príborom. Kôš v okolí traťe by ste hľadali márne a aj preto sa už v nedeľu všade povaľovali odpadky z predošlých dní. Rozhodcovia ktorý dopili fľašky z vodou by ich aj radi zahodili niekam, ale proste nebolo kde a preto ich teda slušne aspoň kopli na zem k plotu. Pletivo okolo trate je v tak hroznom stave, že nikde na svete by to neprešlo. Rodičia chodia na kanál s deťmi a ich ratolesti behajú okolo trate aby videli jazdcov a z plotu trčia rôzne zatočené drôty až do chodníka. Areál je proste v tak hroznom stave, že to nie je akceptovateľné. Najsmutnejšie na tom je to, že to všetci vidia, či už naši, ale hlavne všetci čo sem pricestovali. A mám pocit, že ak tu nenastane náprava, tak nový Rakúsky kanál sa stane veľmi rýchlo našim nástupcom a my sa tu v Čuňove budeme asi v zime púšťať na sáčkoch po ľade. 

Schválne som si pozeral fotky spätne z rokov kedy som na kanáli v Čuňove fotil. Tak špinavý a od rias zasvinený vodný kanál som ešte nevidel. Pozriete na kraj a na kamene cez ktoré tečie voda a je Vám na vracanie, lebo všade sú kusy až čiernej vazelínovej hmoty. Pritom riasa je vodná rastlina a nech mi nikto nerozpráva, že ak by sa voda zastavila na dva dni v tých horúčavach ktoré sme tu mali, alebo každú tropickú noc, ktoré sme si tento rok užili, tak by sme tento problém nemuseli mať. 

Čuňovo je miesto ktoré sa snaží byť miestom oddychu a byť parkom zábavy. V letných mesiacoch tam ľudia zavítajú aj počas pracovných dní najmä však počas víkendov. Manažment areálu sa snaží robiť rôzne atraktívne podujatia, v areáli sa robia rôzne preteky a športové akcie. Lenže nemôžu zabúdať na to, že návštevníci ktorý do areálu prídu vyžadujú aj určitý štandard, či kvalitu. Prvým dojmom sú v každej prevádzke toalety. Darmo bude pekne zariadená zrekonštruovaná reštaurácia pôsobiť dobrým dojmom, keď toaleta smrdí, v zásobníku na mydlo nie je nič a toaletný papier je lepšie ak si pre istotu prinesiete svoj. A to sme len pri toaletách v hoteli. To ešte nespomínam toalety vedľa bungalovov. Ak viem, že budem mať v areáli pri najhoršej návšteve akú plánujem minimálne 2000 ľudí vrátane personálu, jazdcov, rozhodcov, novinárov, tak na tých toaletách bude celý deň jeden človek pendlovať, aby som návštevníkom zabezpečil určitý štandard. A verte tomu, že toto sa vám 10x vráti. A keď sa na to kašle pri takýchto veľkých podujatiach, ako to tam vyzerá pri každodennej rutine? Hrozne som z toho smutný a trápi ma to, že je to práve v mojom meste kde máme najlepší vodný kanál široko ďaleko a takto to tam vyzerá. 

V piatok ráno o 8:45 začali oficiálne vypadávanie jazdy a v sobotu a v nedeľu boli na pláne semifinálové a finálové preteky. Technická organizácia podujatia prebehla pravdepodobne v poriadku. Ja osobne som si žiadne problémy nevšimol, ani jazdci, či tréneri s ktorými som sa bavil nespomínali niečo s čím by bol problém. Veľmi skúsený tím rozhodcov z dlhoročnou praxou vie zabezpečiť najvyžší štandard pre bezproblémový chod. Iné to už ale však bolo s pohostinskými službami. Ak by ste čakali, že si do piatku niekde okrem hotela kúpite niečo na pitie, alebo zmrzku, nedaj bože niečo na jedenie, tak to by ste museli byť z inej planéty. Všade bolo NIČ. V piatok sa už objavil v areáli aj bufet z občerstvením. Podľa harmonogramu pretekov, je veľmi jednoduché odhadnúť, kedy môžete čakať zákazníkov, ktorý budú mať záujem si kúpiť niečo na jedenie či pitie. Prvá prestávka po jazdách bolo o 12:00. S úsmevom na tvári plný elánu som teda vykročil k spomínanému občerstvovaciemu zariadeniu a vypýtal si od jedného z predávajúcich položku z ponukového listu. Odpoveď ma tak povediac zarazila, ak by som použil slušnú alternatívu. Tá totiž znela: Nemáme. Asi som zle rozumel a tak som ešte raz svoju objednávku zopakoval aj druhému predávajúcemu. Jeho odpoveď znela rovnako, len tam bol dodatok, že to nebude skôr ako o 30 min. No tak o 30 min si to môžete, viete čo? To  je možné hádam len na Slovensku. Neuveriteľný potenciál zárobku, istota predaja na niekoľko sto percent a neschopnosť manažmentu a neochotná obsluha sú najhoršou kombináciu pre úspech v tomto odvetví. Predpokladám, že nie je možnosť inej firmy prísť zo stánkom na toto podujatie s predajom nápojov a občerstvenia a areál si to chce zastrešiť sám. Bohužiaľ Vám musím s poľutovaním oznámiť, že na to nemá ani náhodou. Pravdepodobne mal najväčší biznis ujo s pukancami, lebo odtiaľ som videl odchádzať nespočetne veľa ľudí. Prečo nebol otvorený bufet pod tribúnov a nerobili cigánsku tam ako po minulé roky? Veď to je úplne najlepšie strategické miesto. Cigánska rozvoniava naokolo ľudí ktorý povzbudzujú svojich športovcov a kto by odolal?  A hlavne aj ten kto nechce stáť v rade, keď uvidí že v bufete nie je rada, tak bez váhania si tam pre niečo skočí. Stáť v hornom bufete počas pretekov, nevidieť na trať, to je ochotný len fakt niekto kto sa prišiel pozrieť náhodou. 

A týmto sa dostávame k mojej poslednej a to najväčšej výtke a to je vstupné. Denné vstupné do areálu, kde si nie je kde sadnúť, kde keď sa o niečo opriete, tak to treba prať ako by ste šli zo stavby, kde služby sa rovnajú nule, si vypýtať 5eur za osobu je teda iná drzosť. Predstavte si, že ste rodičia s dvoma deťmi 12 a 14 rokov. Pri bráne zaplatíte 20 eur, niečo zjete, niečo vypijete a pri cene kofoly 1,40eur ľadového čaju 2,00 eur sa dostanete na hodnotu 40 ani neviete ako. Takže viac ako polovica ľudí sa pri bráne otočí a rôzny okolo idúci nad tým ani nebudú rozmýšľať. Nebolo by rozumnejšie vypýtať symbolické vstupné 1euro a nechať nech každý minie v areáli koľko uzná za vhodné. Ale nakoľko manažment vie aká je úroveň obsluhy tak nie a povedali si že zarobia aspoň na bráne. To by ma fakt zaujímalo, že koľko peňazí dokázali vybrať. To musela byť ako sa hovorí pri takom veľkom podujatí almužna. Namiesto zabezpečenia vynikajúcej atmosféry kde by aj rôzny pocestný, korčuliari, bicyklisti či len náhodne prechádzajúci vstúpili do areálu a popozerali sa, občerstvili a zistili o čom Čuňovský areál je, tí najvyšší volili cestu ktorá naozaj nikam nevedie.